Presvedčivejší dôkaz o strate suverenity ani neexistuje – Vladimír Mikunda

V nedeľu na Nový rok 1. 1. 2017 jednotka NATO dislokovaná na Slovensku - NFIU (NATO Force Integration Unit) dosiahla počiatočnú spôsobilosť.  No a v utorok 24. 1. 2017 trochu „tajne“ (rozumej bez prítomnosti novinárov) bolo sídlo styčného integračného tímu NATO integrované.

Oficiálne, podľa webu mosr.sk, má styčný integračný tím „koordinovať a pomáhať spojencom pracovať efektívnejšie s cieľom udržať obyvateľstvo členských krajín v bezpečí“. Neoficiálne, no vojensky logickejšie, sa tento tím stáva bezchybným a silným magnetom, ktorý na seba a jeho okolie pritiahne prvý vyraďujúci a kompletne likvidačný úder (chcel by som poznať Slováka, ktorý by mal drzú odvahu, že by mi chcel v tom oponovať - vmi).

Na otvorení tejto vojenskej základne NATO sa popri ministrovi obrany SR P. Gajdošovi zúčastnil aj námestník generálneho tajomníka NATO pre verejnú diplomaciu Tacan Ildem, ktorý poďakoval v mene generálneho tajomníka Aliancie Jensa Stoltenberga slovenskej vláde a občanom za silnú podporu pre NATO (odkiaľ vzal argument o silnej podpore pre NATO zo strany občanov Slovenska??? – otázka vmi) a za to, že sa NFIU podarilo na Slovensku zriadiť. „Je to práve myšlienka „jeden za všetkých a všetci za jedného“, ktorá udržuje silné NATO, našich občanov v bezpečí a naše krajiny v mieri už takmer 70 rokov,“ uviedol Tacan Ildem.

Plnú spôsobilosť by mala táto základňa dosiahnuť 1. 6. 2017, avšak pod oficiálnym velením Mnohonárodného zboru NATO Sever – východ Štetín je už od 1. septembra 2016, čo je dátum až geniálne symbolický a veľavravný. Tým občanom Slovenska, ktorí sú stále hluchí a slepí má rukolapne (rukolapnejšie sa už naozaj nedá) pripomínať, že svoju suverenitu stratili práve na Deň ústavy SR.

Poznámka:

Veliteľ Spojeneckých síl NATO generál Salvatore Farina v Bratislave zdôraznil strategickú polohu Slovenska a pripomenul, že „styčné tímy“ sú už v ôsmich krajinách – okrem Slovenska aj v Litve, Estónsku, Lotyšsku, Poľsku, Bulharsku, Rumunsku a v Maďarsku. 

Vladimír Mikunda s využitím www.mosr.sk