Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava
Vladimír Dobrovič
0915 798 909
mail: skrozhlad@gmail.com
Predvolebné skúsenosti a prax nepustia! - Jozef Mazár
Špičkoví športovci, špičkoví tréneri, špičkoví funkcionári z oblasti športu, ale i verejného a politického života sa vždy snažili a budú snažiť o to, aby prostredníctvom objektívnej žurnalistiky prospievali svojou prácou ľuďom a pomáhali zlepšovať spoločnosť. V mnohých rozhovoroch s Igorom Libom, Jurajom Benčíkom, Josefom Masopustom, Jozefom Venglošom, Jánom Baluchom, Viktorom Kovaľovom, Vladimírom Petrovom, Vojtechom Christovom, ale i ďalšími, menej či viac známymi z oblasti športu sme v dlhodobej histórii športu v súvislostiach života dochádzali k záverom, že ak práca novinára nebude v tomto smere nápomocná a nebude nepomáhať verejnosti, nemožno ju nazvať žurnalistikou. To isté platí aj v obrátenom garde, ak politik, športovec, tréner, funkcionár, psychológ, lekár , umelec, nekonajú v duchu fair – play, ich pôsobenie v živote je priúzke, veľa raz potom spoločnosti škodlivé.
Ukazuje sa to v plnej nahote aj teraz, keď v našej spoločnosti čelíme hlavne ekonomickým problémom, ale podľa nás - predovšetkým problémom samotnej morálky. Len z toho dôvodu na mnohých miestach nechceme mať jasno v tom, čo je potrebné pre túto spoločnosť zachrániť najviac. Nechceme otvorene priznať, že v prvom rade musíme zosekať ekonomické príjmy ľudí, ktoré sú napríklad z pohľadu produktivity štátu a celkovej životnej úrovne všetkých ľudí v ňom – veľmi vysoké. Máme na mysli politikov, trénerov, špičkových manažérov a ďalších menovaných i nemenovaných.
K podstate ich činnosti, užitočných prínosov pre spoločenské dobro je potrebné stále verejnou publicistikou a priamym dialógom s menovanými hľadať a nájsť ekonomickú udržateľnosť pre túto zásadnú hodnotu, a potom začať znovu spoločensky rásť.
Ako k tomu dospieť? Zobrať z minulosti a prinavrátiť spoločnosti to, čo bolo dobré, čo od nás odkopíroval svet, aby hodnotovo a tým aj spoločensky rástol a vytváral pokoj pre život svojej society. Na strane druhej, čím skôr - tým lepšie, ak prestaneme kopírovať a podporovať ľudské zlo. Nie je žiadnym tajomstvom, denný život nám ponúka zrkadlá, že ľudia, ktorí žijú v závisti, slepote majetku a zlobe, neváhajú sa pustiť i do toho najlepšieho. Veľa dobra preto čoraz viac stále strácame. Na celej planéte.
Nič nie je zlé na tom, ak je novinárska práca v médiách obklopená serióznou, spoločnosti a svetu prospešnou poučnou zábavou, ak kultúrna obec pomáha zjednocovať prednosti skutočných spoločenských hodnôt, ak zábava a umelecká obec sa rozhodla lákať ľudí s tým, že sa v takom duchu snaží chce v prvom rade pomôcť dotovať seba samotnú . Avšak bolo by chybou, ak by sme všetko, čo novinári a médiá dnes produkujú, automaticky označili za novinárčinu, ak všetko to čo herci a umelci spoločnosti a na verejnosti komediálne, teatrálne produkujú, označili za umelecké, kultúrne.
Prečo sme sa rozhodli verejne a adresne priblížené pomenovaťtoto čo je spoločensky kontraproduktívne.? Napríklad aj preto. Ak umelec ide verejne rozdávať súdy o druhých na verejnosti, stáva sa politikom doby. Verejnosť má právo potom poznať jeho ekonomické príjmy, jeho majetok. To isté platí o futbalových tréneroch, profesionálnych futbalistoch či hokejistoch i ďalších. Jednoduchých ľudí z výroby, nadaných a prospešných, úspešných z vedy, ale i ďalších menej atraktívnych oblastí súčasného spoločenského života sme nespoločenským , nekultúrnym konaním, zabaleným do mnohých „biznisových“ pozlátok vyhnali na okraj spoločnosti i zo Slovenskej republiky preč, len aby sa tzv. celebritám a ich prisluhovačom dobre, pokojne hanobili za lacný kultúrny a žurnalistický balast majetky a ty, jednoduchý človek, tráp sa ďalej! Špekuluj, zožieraj sa, nastavuj svoj chrbát a ľudskú nedôstojnosť pre ekonomické dobro úzkej skupiny jednotlivcov.
V našej spoločnosti chýbajú na každom úseku presné pravidlá, lebo na smetiskách dejín sa najľahšie devastuje morálka, základ všetkého. I ľudského zdravia. Ľudské pády a následné ťažké vstávania, rozbité manželstvá, nefunkčnosť a úpadok rodinného života, to sú sprievodné znaky súčasnosti.
V súčasnosti nie je problémom presvedčiť sa, že väčšina médií míňa drahocenné prostriedky na robenie toho, čo už urobili lepšie iní a oveľa skôr. Často sa len opakujú a robia stenografické zápisy všetkého, čo sa napríklad aj vo svete športu udialo a ešte udeje. Menej sa už dozvedáme, čo, ako, kedy, kde a prečo sa niečo veľké, užitočné pre šport urobilo. Napríklad z oblasti práce s vlastnými deťmi? Má toto, čo sa snažíme teraz, týmto slovom na deň, v predvolebnom čase, ale zmysel?
Manažéri a teda, aj politici a vedúci činovníci mestských a obecných úradov musia dôkladne zvážiť, čo všetko má pre médium ekonomickú, ale hlavne etickú a morálnu hodnotu. Tam sa tratia, totiž, všetky prvky sociálneho zmieru, ktorý asi nie je záujem na tomto svete nastoliť. Potom sa patrí opýtať a vysvetliť všetkým: Prečo? Zrejme aj preto si dnes asi nebudú môcť vydavatelia dovoliť zachovať všetky tituly, oddelenia a rubriky?!... Môžu a budú môcť aj v budúcnosti písať o všetkom a pre všetkých?
Chcú naďalej stavať svoj biznis na vytváraní obrovského množstva obsahu, alebo radšej na jeho kvalite, význame a zaujímavosti?
Podľa nášho presvedčenia a našich skúseností médiá v budúcnosti budú ešte viac špecializované, efektívnejšie a také malé, aby boli finančne udržateľné, hlavne potrebné a chcené, vyhľadávané ľuďmi. A ak budeme mať šťastie na tejto planéte ešte žiť, bude popri nich naďalej existovať možno niekoľko výnimiek - veľkých a vplyvných mediálnych značiek.
Prečo to píšeme v takých súvislostiach. Blížia sa ďalšie voľby. Dovoľujeme si vyzvať voličov aby voliť išli v čo najväčšej miere. Aby si všímali ako sa dokáže ten ich sluha služby verejnej dokáže v ich volebnom obvode, v ich obci či mestečku orientovať a pomáhať po osi dieťa - rodič - rodina - škola - športový klub - mesto, obec - región - štát - podnikateľská sféra. Robil veľa užitočného a napríklad aj dobrovoľného a prospešného doposiaľ. Alebo kandiduje z celkom iných, sebe zištných dôvodov?!...
Nič nové pod slnkom. Úspešný svet športu také praktiky realizuje desaťročia. Mali sme ich rozbehnuté aj my, už v Československej republike. Po novembri 1989 sme túto pevnú a potrebnú reťaz zošrotovali. Možno aj preto dnes takmer každý z uvádzanej oblasti pozná hrubé chyby, veľké nedostatky, ktoré existujú. Mnohí z tých, ale ešte šťastie, nie všetci, nešli na verejnosť s pravdou von. Podaktorí áno. Pomáhali, obetovali seba, svoje rodiny, svoj čas pre dobro druhých.
Potom sa nečudujeme, že ak na túto tému chceme verejne diskutovať so zodpovednou pracovníčkou, nazvime ju riaditeľkou športu, v príslušnej vysokej štátnej či verejnej ustanovizni, ani sa nečudujeme, že vám odpíše: Obráťte sa na náš mediálny odbor. Pýtame sa. Prečo ten mediálny odbor sám neskloňuje na verejnosti tieto problémy, ktoré trápia dobrovoľných, neplatených funkcionárov v športe dolu, v hnutí? Nechcú? Nevedia? Nemôžu? Nezaujímajú ich... Prečo? Voľby už pomaly otvárajú dvere. Novinári by nemali byť sudcami a rozhodovať o tom – tí sú dobrí, ale tamtí určite zlí! Reč vlastného srdca čas preveril najmenej toľko raz, koľko dní sme v živote odžili. Pravda, vtedy by bolo potrebné reč srdca skloňovať s ľudským dobrom, prvkami odbornosti u tých, ktorých volíme, ich ľudskej múdrosti. Čo je dnes múdrosť, keď väčšina ľudí žije podľa módy ponúkaných informácií než podľa rozumu? Jeden, pre tvorcu obsahu tohto článku - múdry človek - raz povedal: Netreba dávať svoj hlas človeku, ktorý na všetko pozná odpoveď, ale tomu, pri ktorom počas jeho volebného obdobia nebudeme musieť dávať na existujúce problémy naše bolesťou snované otázky, lebo tie naše problémy práve on dokáže riešiť a bude našim úprimným sluhom, sluhom pri ich odstraňovaní!