Pre Ukrajincov sme stále spoľahliví priatelia – Vladimír Mezencev

Našich východných susedov v súčasnosti navštevujú rôzne profesionálne skupiny už iba sporadicky. O turistických skupinách už ani nehovoríme. Darmo, občianska  vojna na východe  krajiny obmedzuje vzájomné kontakty na minimum. Táto časť Ukrajiny je cieľom iba novinárov a televíznych štábov. Napriek tomu nedávno v druhom najväčšom  meste krajiny – v Charkive – strávila takmer týždeň 5-členná delegácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov /SZPB/, ktorú viedol člen Ústrednej rady a predseda Oblastného výboru SZPB v Košiciach Ján Dianiška. Bola tam na pozvanie Oblastného výboru Medzinárodného ukrajinského zväzu účastníkov vojny /MUSUV/, ktorý oslavoval 60. výročie svojho vzniku. Našinci na miestach, vzdialených cca 40 km od tzv. Doneckej ľudovej republiky a teda od miest , v ktorých sa neustále bojuje, zažili doslova nadšené privítanie, sprevádzané prejavmi sústavnej pozornosti a úcty. Nečudo, veď Ukrajinci sa dnes tešia každej návšteve, ktorá k nim zavíta s tými najlepšími úmyslami.

 

MUSUV  nadväzuje  na dnes už neexistujúci Zväz veteránov Veľkej vlasteneckej vojny ZSSR, ktorý vznikol v roku 1955.  Napriek rozpadu  Sovietskeho zväzu, výrazným politickým a spoločenským zmenám MUSUV sa hrdo hlási k veteránskym tradíciám Sovietskej armády a tak nečudo, že má už 60 rokov. Zaujímavosťou bolo to, že v podstate tieto oslavy jubilea sa uskutočnili v Charkive ako  výročie „iba“  tamojšej oblastnej organizácie MUSUV, i keď na ne prišli delegácie  takmer všetkých  z 25 oblastí Ukrajiny, od Zakarpatska cez Kyjev a Odesu až po hranice s Ruskou federáciou. O význame tohto slávnostného snemovania svedčila aj prítomnosť čestných hostí: dvoch držiteľov zlatej hviezdy Hrdina Sovietskeho zväzu /generáli Fjodor Purtov a Michail Karpejev/,  účastník Sprievodu víťazstva 24.júna 1945 na Červenom námestí v Moskve Alexej Lavanov, slávni frontoví vojaci, ktorí prešli bojovú cestu od Stalingradu a Kurska až po Berlín, resp. Prahu /Anna Nozdrina, Tamara Butenková, Vladimír Miller, Michail Zolotkovskij/, preslávení partizáni Alexej Petuchov a Stepan Gavrilovič, politický väzeň Igor Malickij, ktorí prešiel piatimi /!/ koncentračnými tábormi, vrátane  Osvienčimu, Terezínu a Mauthauzenu, ženy, ktoré prežili Leningradskú blokádu Majina Kotľarenková a Jelena Borisová.

Pri všetkých týchto legendárnych osobnostiach Veľkej vlasteneckej vojny sa veľkej pozornosti tešila aj delegácia SZPB. O to viac, keď predseda MUSUV v Zakarpatskej oblasti Vladimír Bužan, účastník osláv 71.výročia SNP v B.Bystrici vo svojom vystúpení vyzdvihol prítomnosť troch najvyšších ústavných činiteľov SR na týchto oslavách, priblížil prítomným aktivity SZPB a najmä omladzovanie členskej základne.

 

Len pre zaujímavosť – Oblastná organizácia MUSUV v Charkove pozostáva z niekoľkých sekcií, ako napr. svoje majú hrdinovia Sovietskeho zväzu, bývalí partizáni a odbojári v ilegalite, vojnoví veteráni židovského pôvodu, ženy – aktívne účastníčky bojových operácií a ženy – vdovy po priamych účastníkoch Veľkej vlasteneckej vojny, ale aj účastníci mierových misií OSN v Kosove, na Cypre, kozáci, kolektívnym členom sú v tomto vnútrozemnom  meste vyslúžilci – vojenskí námorníci z ponoriek Vojensko-morskej flotily ZSSR...  Už samotné zloženie MUSUV-u  v Charkovskej oblasti hovorí o neobyčajne pestrej činnosti, vo všeobecnosti zameranej na vlasteneckú výchovu mládeže, presadzovanie objektívnych a pravdivých dejín  Veľkej vlasteneckej vojny, zvečnenie pamiatky vojakom, padlým v bojoch pri obrane vlasti a v neposlednom rade aj sociálno-právnu pomoc vojnovým veteránom. Počas 60-ročnej existencie organizácie veteránov Veľkej vlasteneckej vojny stáli na jej čele štyria generáli – z nich jeden Hrdina Sovietskeho zväzu a štyria plukovníci. V súčasnosti ju vedie plk.v.v. Pjotr Koňušenko, veľký priateľ Slovenska, autor knihy Veľké víťazstvo 1941- 1945, patriacej do kategórie literatúry faktu.

 

Zhodou okolností  delegácia SZPB sa zúčastnila na oslavách nového štátneho sviatku – Dňa obrancu Ukrajiny, ktorý sa 14.októbra slávil po prvýkrát v dejinách nášho východného suseda. V druhom najväčšom meste Ukrajiny to bol skutočne dôstojný deň. Najvyšší predstavitelia oblasti spoločne s priamymi účastníkmi  Veľkej vlasteneckej vojny, aktívnymi príslušníkmi ukrajinských  ozbrojených síl i armádnymi vyslúžilcami, v neposlednom rade aj s našou delegáciou, položili kvety a vence k Memoriálnemu pamätníku obetiam Veľkej vlasteneckej vojny, potom tento akt zopakovali pri pamätníku na Žukovovom vŕšku.

 

O CHARKIV AKO O STALINGRAD

Charkiv  zohral v rokoch 1941-1943 veľmi významnú úlohu. Hitlerovci si veľmi dobre uvedomovali, že kto má v rukách toto dôležité mesto a železničný uzol, má v rukách východiskový bod na nástup na Rusko a zároveň opačným smerom otvorenú cestu do celej Ukrajiny. V priebehu vojny v okolí  Charkiva  padlo vyše štvrťmilióna  červenoarmejcov  a v samotných bojoch o oslobodenie mesta vyše 150 000 ľudí  50 národností. Nečudo, že za udatnosť a odvahu  až 108 sovietskych vojakov tu vyznamenali Zlatou hviezdou  Hrdinu Sovietskeho zväzu a okrem nich aj prvého cudzinca vôbec – príslušníka I.čs. brigády v ZSSR Otakara Jaroša.

 

Sokolovo – malá obec pri Charkive, ale veľmi veľká svojim významom pre spoločný boj červenoarmejcov  a československých vojakov v marci 1943 – pre náš prápor to bol bojový krst. Ťažký, krvavý, ale navždy zapísaný do dejín hrdinstvom Čechov a Slovákov. Z nich 88 zahynuli v prvých bojoch, 108 boli zranení. Za svoj podiel na oslobodení Charkiva a jeho okolia až 1104 príslušníkov I. čs. samostatnej brigády v ZSSR pod vedením plk. Ludvíka Svobodu získali sovietske rady a vyznamenania. Obec s iba 1500 obyvateľmi sa dnes môže pochváliť ojedinelým múzeom na Ukrajine, ktorého dominantou je dioráma o ploche 120 m2, ktorá znázorňuje boje zo dňa 8.marca 1943 o Sokolovo.

 

OPTIMIZMUS MÔŽU ROZDÁVAŤ...

Ukrajinci prežívajú neľahké časy. Pociťujú ekonomickú krízu, zhoršujúcu sa životnú úroveň, dôsledky občianskej vojny na  východe krajiny  i nestabilnú vnútropolitickú situáciu. Napriek všetkým ťažkostiam im nechýba optimizmus. Naša delegácia sa o tom presvedčila aj počas návštevy obce Choroševo. Napriek tomu, že ľudia tu, približne 40 km od línie bojových činností, nemajú dostatok základných potrieb pre seba, slovenskú delegáciu privítali doslova s otvorenou náručou, piesňami a tancami a štedrým stolom, plným rôznymi  pochúťkami domácej kuchyne. „Veď predsa raz sa bratovražedný boj skončí a potom nám všetkým bude lepšie“, znelo z takmer všetkých úst hostiteľov. Nuž, verme s nimi, že to bude už čoskoro... Veď tým svojim optimizmom našu delegáciu poriadne nainfikovali, ale my im ho predsa len môžeme tak trochu  závidieť.