Prešovský samosprávny kraj gazdoval s prebytkom – Milan Országh

Na 25. zasadnutí poslancov Prešovského samosprávneho kraja (PSK), ktoré sa konalo v pondelok 22. mája, vládla pohoda a spokojnosť. Celý program rokovania sa točil okolo financií a jeho „zlatým klincom“ bolo schvaľovanie záverečného účtu PSK  za rok 2016. Výsledok hospodárenia krajskej samosprávy za vlaňajší rok najvýstižnejšie charakterizuje posledná veta zo stanoviska hlavného kontrolóra PSK: „Celoročné hospodárenie sa schvaľuje bez výhrad“ 

 

Čistý prebytok rozpočtu krajskej samosprávy za rok 2016 predstavuje sumu vyše 6 miliónov a 850 tisíc eur, ktoré, ako zdôraznil predseda finančnej komisie PSK Ing. Peter Molčan, nájdu svoje miesto v rezervnom fonde, s účelovým využitím na rozšírenie investičnej činnosti v ďalšom období. Hospodárenie prešovskej krajskej samosprávy nie je iba pod kontrolou nezávislého auditu a hlavného kontrolóra PSK, ale aj pod dohľadom jedného z dôležitých veriteľov kraja, EIB (Európskej investičnej banky), ktorej predstavitelia už niekoľkokrát vyjadrili svoju spokojnosť a dôveru v bezproblémové a premyslené hospodárenie tejto inštitúcie. Pritom nejde o žiadnu maličkosť, prešovská krajská samospráva je zriaďovateľom 136 organizácii v oblasti sociálnych služieb, školstva, dopravy a kultúry, pričom jej ročné výdavky sa pohybujú na úrovni cca 180 miliónov eur. Navyše, na rozpočet PSK je napojených ďalších 111 právnických a fyzických osôb. Berúc všetky tieto faktory do úvahy, poslanci si po jednomyseľnom schválení výsledkov gazdovania za vlaňajší rok zatlieskali, no chvály a vďaka padli aj na adresu vedenia kraja a najmä prezieravej a trpezlivej práce finančníkov, ktorí takýmto progresívnym spôsobom riadia hospodárenie kraja prakticky od jeho vzniku v roku 2002.

 

A keďže poslanci boli na finančnej parkete už poriadne rozbehnutí, pustili sa bez problémov aj do tretej úpravy bežného rozpočtu roku 2017, pri ktorej v oblasti kapitálových výdavkov navýšili tohtoročný „prídel“ napríklad pre oblasť dopravy o viac ako 15 miliónov eur, sociálneho zabezpečenia o vyše jedného milióna, vzdelávania o necelý milión, kultúre sa ušlo navyše až o 2,747 milióna... Tieto peniaze  „spapajú“ napríklad rekonštrukcia cesty pri vodnej nádrži Starina, rekonštrukcie mostov na Jezersku i v Podolínci, prvá etapa obnovy paláca Ľubomírskych v areáli hradu Stará Ľubovňa, rekonštrukcie a modernizácie domovov a centier sociálnych služieb, školských objektov...

 

Pri takýchto hospodárskych výsledkoch potom nebol problém ani s odklepnutím združenej investície do projektu multifunkčného športového areálu pre školákov, so zameraním na ľahkú atletiku. Bude to spoločný projekt mesta Vranov nad Topľou a PSK. A to sme zo začínajúcich či bežiacich projektov spomenuli iba malý fragment. S konštatovaním, že východné Slovensko je síce (vďaka centru) ekonomicky zaostalé, ale gazdovať tu vedia podstatne lepšie ako v Bratislave!