Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909
Jozef Šucha
0915 428 148

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Prešovské rovnobežkové Kocúrkovo – Milan Országh

Atény nad Torysou, Heidelberg Uhorska... To boli kedysi bežne užívané prívlastky Prešova, signalizujúce, že toto mesto je významným strediskom vzdelania a kultúry. Prinajmenšom stredoeurópskeho rozmeru. Bolo to prirodzené, predkovia dnešných Prešovčanov si dávali záležať na tom, aby ich deti boli vzdelané, pretože chápali, že rozvoju mesta a jeho obyvateľov môžu pomôcť iba múdri ľudia, nositelia nových a osvietených myšlienok. Nového spôsobu rozmýšľania, nových spôsobov práce i foriem umenia. Takže prirodzené bolo aj to, že Prešov mal svoju mestskú školu už začiatkom 15. storočia a táto svojim významom prerástla územie mesta.

 

V mestskej škole neučili iba malých žiačikov čítať a písať, tí starší si v jej priestoroch osvojovali klasické i moderné filozofické smery. Známe je aj to, že jej absolventi sa rozlietali do rôznych európskych miest (zväčša nemeckých), aby navštevovali tamojšie univerzity, prehlbovali si svoje znalosti a vracali sa do svojho rodiska ako vzdelaní a svetu otvorení ľudia. Čo sa nakoniec odrazilo v potešiteľnom množstve tamojších významných vzdelancov, vedcov, lekárov i umelcov. A tiež na potrebe zriadenia známeho prešovského Kolégia (keďže náboženskými trenicami a bojmi gniavené mesto na zriadenie univerzity nemalo), ktoré povesť Prešova, ako strediska vzdelania, iba utvrdilo. Aj preto mal o miesto rektora Kolégia záujem samotný Ján Amos Komenský.

 

Je potrebné pripomenúť, že dôstojným pokračovateľom tradície vysokého a kvalitného vzdelania v našom meste je súčasná Prešovská univerzita, ktorej úspešne sekundujú fakulty alebo pracoviská ďalších slovenských i zahraničných vysokých škôl. V zásade teda niekoľko storočná tradícia vzdelanosti v tomto meste úspešne pokračuje a vzdelanie – to je jedna zo základných devíz života, fungovania a progresu mesta, ktoré obrazne praská vo švíkoch prebytkom mladých vzdelaných a vzdelávajúcich sa ľudí...

 

Kvalitné vzdelanie - je dnes svetom reality a nie ilúzie? Nedávne objavenie nezmyselného textu na symbole 49. rovnobežky, na ktorej Prešov priamo leží (ale tiežaj francúzske partnerské mesto La Cournéve,  dnes už predmestie Paríža a mnoho ďalších známych aj menej známych miest) a ktorá tiež tvorí niekoľko tisíc kilometrov rovnú čiaru hranice medzi Kanadou a USA, nemá so vzdelanosťou a duchovným rozletom nič spoločné. Skôr naopak!  Pomýliť si rovnobežku s poludníkom, to je príliš silná káva aj v insitnom umení...Veď posúďte sami či tento text, nachádzajúci sa na umeleckom diele, stvárňujúcom rovnobežku ako koľajnicu s kráčajúcimi vtáčími nohami, je produktom vzdelanosti:

„Štyridsiata deviata rovnobežka severnej dĺžky prechádza mestom Prešov. Je známe, že táto rovnobežka - unikátny zvierací druh - vedie zo severného pólu do rovníkových pralesov, ale sledovať ju na vlastné oči... nuž, robíte to práve tu, práve teraz. Je iba pár ľudských smrteľníkov, ktorí túto rovnobežku videli a vy máte to šťastie byť jedným z nich. Varovanie: zákaz kŕmenia a dráždenie/popichovanie (? slovenčina na to nemá veľmi dobré synonymum), hladkanie na vlastnú zodpovednosť.“

 

Tento text bol na pamätníku (ktorý sa v blízkosti miesta prechodu rovnobežky objavil nenápadne a bez veľkej slávy kedysi okolo roku 760. výročia prvej písomnej zmienky o Prešove a je dielom výlučne súkromnej iniciatívy) pôvodne vo dvoch jazykových mutáciách, v slovenčine a angličtine. Tabuľa so slovenským textom jednej noci pred niekoľkými rokmi zmizla aj napriek tomu, že neďaleko je mestská monitorovacia kamera. Po prečítaní nešťastného textu je zrejmé, že nejde o prejav vandalizmu, skôr niekomu, komu sú geografické pojmy jasné a na dobrom mene mesta mu záleží, praskli nervy nad toľkou nehoráznosťou. Dnes „zdobí“ utekajúcu koľajnicu už iba anglický text, ktorý zrejme nikto z domácich okoloidúcich nečíta, veď v Prešove je 49. rovnobežka jasný a všeobecne známy pojem. A zahraniční turisti, ovládajúci anglický jazyk? Nuž, sotva budú veriť tomu, že Prešov bol uznávaným sídlom vzdelanosti a dnes je univerzitným mestom. I keby sme predmetný slovný útvar chceli brať ako recesiu či pokus o svojráznu formu východoslovenského humoru a vtipu...

 

No čo už, v Prešove je pamätník kardinálnej hlúposti, ale to nie je ten najpodstatnejší problém. Tým najhorším, čo sa v tejto súvislosti mohlo stať, sú reakcie zainteresovaných na tento prejav nevzdelanosti. Keď „znovuobjaviteľ“ (Prešovčan, dlhé roky žijúci v USA, ktorý si, idúc počas domácej dovolenky okolo, náhodou všimol tabuľu v angličtine) tohto textu na pamätníku prišiel na odborné útvary radnice s tým, že takúto hlúposť predsa nemožno trpieť a text je potrebné opraviť či vymeniť,  všade sa dozvedel, že s tým sa nedá nič robiť, keďže ide o súkromný majetok. Nikomu z radničných byrokratov nevadilo ani to, že na samotnom pamätníku je erb mesta a celá hanba teda padá ako na mesto, tak na jeho výkonný orgán a de facto na všetkých Prešovčanov.  Nikomu z nich neprekáža ani doslova hrozná skutočnosť, že tento zbastardený text sa nachádza v tesnej blízkosti, doslova v tieni, dvoch najsilnejších symbolov prešovskej histórie vzdelanosti – budovy Mestskej školy a slávneho prešovského Kolégia.

 

A majiteľ „umeleckého diela“ alebo skôr umeleckého nezmyslu, bývalý prešovský primátor? Ten sa internetovými kanálmi vyjadril spôsobom - no a čo sa stalo?  Ja som to prenajal mestu, čo s tým mám? (Aj keď nájomnú zmluvu na radnici nevie  nájsť nikto a v tom prípade, keďže umelecké dielo stojí na mestskom pozemku, mal by jeho majiteľ platiť mestu za prenájom plochy. A za uplynulé roky to už bude poriadna sumička! Na faceboku sa dokonca jeden čas prezentovali jeho výroky typu – roky to nikomu nevadilo, až teraz to niekoho žerie a o čo vlastne ide?  Nuž smutné, presmutné! A keďže táto hlúposť desaťročia preletela všetkými slovenskými médiami, dokonca aj televíznymi (akože) zábavnými programami, určite o nej vedia aj poslanci mestského zastupiteľstva. Ale mlčia, tvária sa, že takýto problém jednoducho neexistuje. Sú medzi nimi aj ľudia z kultúrnej i školskej brandže, ktorým by na dobrom mene a tradíciách mesta malo záležať. Ale ako vidno, nezáleží, na zastupiteľstvách sa radšej s chuťou  vybíjajú v duševne plytkých žabomyších vojnách.

 

Zdá sa, že problém textu na symbole 49. rovnobežky je akýmsi lakmusovým papierikom inteligencie, vedomostí, charakterov a vzťahu k mestu. Aj špičky radnice, aj poslancov, ktorých si občania zvolili za zástupcov a vykonávateľov svojich záujmov v prospech rozvoja mesta a jeho obyvateľov. Bez zbytočných výhovoriek a hľadaní spôsobov ako sa to nedá, pri troche chute by bol problém odstránený v priebehu troch – štyroch týždňov. Dúfajúc, že niekto z kompetentných sa v tomto viditeľne upadajúcom meste predsa len zobudí (veď čas osláv ďalšieho významného jubilea mesta sa neúprosne blíži), predkladáme mestu aj majiteľovi  symbolu 49. rovnobežky tri návrhy nového textu, ktorého autormi sú študenti Gymnázia J. A. Raymana. Sú to texty múdre a na čítanie príjemné a vyčerpávajúco informatívne.

 

Iveta Greifová, 4. B:

Viete po čom prechádzate každý deň? Nepovšimnutá kovová čiara pretínajúca chodník znázorňuje 49. rovnobežku. Spája neobyčajne nádherné mestá. Predstavte si, že vo Vancouveri, Winnipegu, Brne či Plzni práve teraz niekto stojí a pozerá sa na rovnakú rovnobežku ako vy. Táto geografická rarita prechádza na Slovensku jediným mestom, a to práve Prešovom. Možno raz, keď budete v Paríži pozerať na znázornenú 49. rovnobežku, spomeniete si aj na naše krásne mesto Prešov.

 

Tatiana Kravcová, 4. D:

Ako jedno z mála miest sa Prešov môže pýšiť tým, že je vybudované práve na štyridsiatej deviatej rovnobežke severnej zemepisnej šírky. Už od dávnej minulosti poskytovala kráľovskému mestu striedanie štyroch ročných období, a tak mohlo mesto ukázať rôzne podoby krásy počas celého roka. Štyridsiata deviata rovnobežka so sebou prináša mierne podnebné pásmo, dostatok slnečného žiarenia, zrážok, ale aj rozmanitú flóru a faunu. 

 

Zuzana Stanková, 4. B:

Tento pamätník symbolizuje 49. rovnobežku, ktorá prechádza aj našim mestom. Jeho poloha však nie je geograficky správna. Skutočná rovnobežka prechádza 40 metrov severnejšie od tohto miesta. Ďalšie perly na náhrdelníku 49. rovnobežky sú České Budejovice, nemecký Regensburg a Karlsruhe, francúzsky Sarcelles a Paríž, kanadský Gander, ruský SovetskajaGavan a ukrajinský Severodoneck.

 

Takže, stačí si iba vybrať, vážení radniční páni, vážení poslanci, vážení Prešovčania. Mladí sa týmito návrhmi textu „vyvinili“, hanba teda ostane na strednej generácii, ktorej príslušníci ju vlastne aj spôsobili.