Prečo ľudia u nás umierajú zbytočne? – Milan Országh

Kým politici v Bratislave riešili problémy slovenského zdravotníctva tak, aby projekt stratifikácie nemocníc z dielne ministerky zdravotníctva skončil fiaskom (čím vlastne dokázali, že na zdraví národa im absolútne nezáleží), Európska komisia zverejnila pred niekoľkými dňami, teda v čase najpríhodnejšom, materiál Zdravotný profil krajiny 2019. Poslanci európskeho parlamentu o ňom vedeli už skôr, veď o ňom rokovali, ale širokej verejnosti ho komisia posunula až teraz, v závere roka. Čo sa z neho môže bežný obyvateľ Slovenska dozvedieť?

 

Napríklad, že aktuálna stredná dĺžka života u nás vzrástla v období rokov 2000 až 2017 o 4 roky, zo 73,3 na 77,3 roka, ale priemer krajín EÚ je 81,3 roka. Jasať po prečítaní tejto štatistiky môžu predovšetkým naše ženy, ktoré sa dožívajú priemerného života v dĺžke 80,7 roka, čo je až o 7 rôčkov viac ako u slovenských mužov. A že vraj u nás existuje diskriminácia žien... Materiál komisie síce môže pre nás na prvý pohľad vyzerať optimisticky, ale zároveň nás upozorňuje, že dlhší pobyt na tomto svete prinesie už v krátkej budúcnosti zvýšený tlak na verejné výdavky do oblasti zdravotníctva. V roku 2017 predstavovali štátne náklady na zdravie 6,7% HDP (1600 eur/1 občan), ale v podstate zaostávame za európskym priemerom o cca 40%.

 

Tento stav sa odzrkadľuje aj v podiele slovenských seniorov nad 65 rokov z celkového počtu obyvateľov krajiny. Je ich 15%, pričom priemer EÚ je 19,4%. Smutné však je, že zaostávame aj v miere plodnosti. Síce „iba“ o jednu desatinu percenta (1,5% SR ku 1,6% EÚ), ale pre budúcnosť Slovenska to neveští nič dobré.  Medzi pozitívne zistenia nepatrí ani konštatovanie, že v SR pribúda obéznych (dnes už týmto neduhom trpí jeden zo 7 obyvateľov), najmä z radov mladých ľudí. Zatiaľ sme síce trochu pod priemerom obyvateľstva EÚ, ale tento stav už dlho nevydrží. 

 

Nárast priemernej dĺžky života našich občanov bol podľa komisie spôsobený znížením počtu kardiovaskulárnych ochorení, tie však aj tak spôsobujú každé štvrté úmrtie. V roku 2016 však bola najväčšou pliagou rakovina (pľúca, hrubé črevo, konečník), jej pričinením SR obsadila v počte rakovinových úmrtí tretie miesto v únii, za Maďarskom a Chorvátskom. A podľa prieskumu z roku 2017 vraj iba 21% obyvateľov Slovenska nad 65 rokov považovalo svoj zdravotný stav za dobrý.

 

V čom vidí problémy slovenského zdravotníctva EK práve teraz, v čase, keď Kaľavskej model stratifikácie odchádza do nenávratna? Konštatuje, že náš zdravotný systém má príliš obmedzenú primárnu starostlivosť a príčiny úmrtí v SR, ktoré sa dali liečiť, aj počet hospitalizácií, patria k najväčším v EÚ. Ďalším veľkým problémom je príliš nerovnomerné rozdelenie lekárov, pričom ich pracovná sila rýchle starne a časovo nie je nahrádzaná potrebným tempom.

 

A na záver ešte jedna príliš smutná „perlička“ zo správy EK: Iba v roku 2016 sa mohlo na Slovensku predísť prevenciou i včasnými a správnymi zásahmi vo verejnom zdravotníctve približne 19 tisíc úmrtiam! Iba v jednom, jedinom roku...