Pravica sa napriek totálnej porážke cíti víťazom – Jozef Kuchár

Výsledky volieb poslancov a predsedov samosprávnych krajov na Slovensku, ktoré sa uskutočnili v uplynulých novembrových dňoch, jednoznačne potvrdili, že pravicové strany sú aj naďalej roztrieštené a zdá sa, že ešte stále sa nedokázali spamätať z drvivej porážky v predčasných parlamentných voľbách. V pravicových stranách pretrvávajú rôzne programové a personálne problémy i boj o osobnú moc. Dokumentujú to okrem iného aj odchody viacerých poslancov a politikov do iných strán.

Predkladané predvolebné programy a rôzne prejavy plné nereálnych sľubov, samochvály a sebaoslavy, mnoho neoprávnenej kritiky voči politickým protivníkom a navyše priveľa arogancie aj nenávisti nenašli podporu u väčšiny voličov. Ani nabubrelá, široká a finančne veľmi náročná kampaň nebola účinná a celkom prirodzene občanov neoslovila. Predstavitelia a kandidáti z radov pravice, najmä z Ľudovej platformy ani v týchto voľbách nedokázali potvrdiť svoj často proklamovaný záujem o život obyčajných ľudí ani o veci potrebné, užitočné a spravodlivé. Voličov nedokázali osloviť hodnoverným, obsahovo hodnotným a reálnu perspektívu naznačujúcim slušným slovom. Príliš často nehovorili pravdu. O terajších skutočných pomeroch v našom štáte klamali. Takmer celá ich kampaň bola deštruktívna podporovaná mnohými aj verejnoprávnymi médiami. V rôznych besedách, televíznych a rozhlasových reláciách viacerí kandidáti predvádzali nekonečné množstvo neobjektívnosti mierenej na kritiku ostatných kandidátov, najmä zo strany SMER SD. Takáto atmosféra vyhovovala mnohým pisateľom aj kvalifikovaným redaktorom, ktorí sa doslova v jednom šíku naháňali za senzáciami a vymyslenými kauzami. Zjednocovala ich tendenčnosť.

Určite aj preto takáto kampaň nebola úspešná a priniesla jej účastníkom a organizátorom výraznú porážku. Víťazom sa stala strana SMER SD. Je priam neuveriteľné, že niektorí pravicoví politici stále tvrdia, že úspech v Bratislave ich pasoval do pozície víťazov volieb. Najviac demagógie odznelo z úst predsedu KDH Jána Figeľa. Odvážne tvrdil, že nominanti Ľudovej platformy neprehrali. Podľa jeho názoru prehra by nastala vtedy, keby neponúkli silných kandidátov. Neprekáža mu, že mnohí v boji o post predsedov sa nedostali ani len do druhého kola. Predseda KDH je presvedčený, že dobrými kandidátmi boli aj Hudacký, ktorý už jedny voľby prehral, vynikajúci bol aj Uhliarik, nedostal sa do druhého kola, podobne ako Mikolášik, Nagy, Masnyk, Lohyňa a najmä Kaník.

História nás presviedča, že čím je človek sebavedomejší a arogantnejší, tým viac stráca prehľad o tom čo si môže a čo nesmie dovoliť. Problémy pravice zahľadenej iba do seba majú dlhodobý charakter trvania. Zmenu k lepšiemu nemôžu priniesť jej terajší predstavitelia aj preto, lebo už dávnejšie sa pomerne pevne udomácnili v rôznych šarvátkach a nekompetentných sporoch.