Pravda je na našej strane – Stanislav Kubánek

Priznám sa, že som nečakal taký vstup do nového roku, aký nám pripravili učitelia a zdravotné sestry. Pritom ich záležitosti sa dlhodobo riešili. Veď napríklad platy učiteľov s za uplynulé štyri roky v priemere zvýšili až o 20 percent! Samozrejme, možno ich zvyšovať aj v budúcnosti, nikto predsa z terajšej vlády nepovedal, že sa ich situácia nebude riešiť aj v tomto roku, či nasledujúcom. Začať však v druhej polovici januára ostrý štrajk bez určenia času jeho trvania, hovorí o niečom inom. Termín volieb sa predsa blíži rýchlejšie než si to mnohí z nás uvedomujú a zavreté školy v čase, kedy sa v nich má vyučovať niekomu veľmi vyhovujú. Mám informácie, že aj mnohí učitelia i rodičia školopovinných detí, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou  nechcú v marci dať svoje hlasy strane SMER-SD, ultimatívne požiadavky organizátorov štrajku jednoznačne odmietajú a tvrdia, že teraz nie sú dôvody vyvolávať takýto chaos.

 

Zaujímavé je najmä to, že do štrajku učiteľov sa najmenej z nich zapojilo na východnom Slovensku, teda v Košickom a Prešovskom kraji. V niektorých okresoch dokonca v pondelok nevstúpila do štrajku ani jedna škola!  To už o niečom predsa hovorí! Teda žiadna spontánna akcia, žiadna jednota, o akých hovoria organizátori štrajku. Premiér Robert Fico i minister Juraj Draxler neraz oficiálne vyhlásili, že o požiadavkách časti pedagógov sú nielen ochotní, ale i pripravení rokovať, ale nie v atmosfére a prostredí plnom ultimatívnych vystúpení. Uvidíme čo prinesú najbližšie dni, ale cesta, ktorú si vybrali štrajkujúci učitelia rozhodne nie je správna.

 

Naše  zdravotníctvo roky trpí rôznymi chorobami a bolesťami, to vieme všetci. Ani terajšia vláda nemôže vyriešiť a odstrániť  všetky nedostatky, ktoré sa tu nahromadili za celé roky. Nakoniec, ani krajiny, ktorým ich zdravotnú starostlivosť o občanov úprimne závidíme, napríklad Švajčiarsko, Veľká Británia, Švédsko, USA a ďalšie, majú v nej nemálo nedostatkov, ktoré ich predstavitelia neskrývajú. Ešte sa nenašiel na svete štát, ktorý by tvrdil, že pre svoje zdravotníctvo má toľko peňazí, koľko potrebuje. Ťažko si však predstaviť krajinu, v ktorej by sa v jednej nemocnici zrazu ocitlo na nemocenskej 130 zdravotných sestier, kolegyne, ktoré sú rovnako vo výpovednej lehote nechali pracovať za seba a ešte k tomu púšťať na verejnosť informácie o tom, ako sa bude zdravotná starostlivosť zabezpečovať, keď odídu zo svojich pracovísk. Nuž, ja k tomu môžem len pridať, že do svedomia by si mali vstúpiť aj páni doktori, ktorí im zrejme bez mihnutia oka vypísali pracovné neschopenky. Veď aby naraz ochorelo toľko sestier z jednej nemocnice a akousi zhodou okolností všetky sú vo výpovednej lehote, to je taká pravdepodobnosť ako v tipovaní uhádnuť miliardový jackpot.

 

Takýto prípad by sa rozhodne nemohol stať ani v New Yorku, ani v Paríži či vo Viedni. Teda prakticky nikde. Iba u nás – a to konkrétne v Prešove. Niektoré z týchto zdravotných sestier si vôbec neuvedomujú, že sú rukojemníčkami v niekoho rukách. Veď mnohé z nich sa už pred časom rozhodli stiahnuť svoje výpovede, ale ich odborové predáčky sa im vyhrážajú, že v prípade, že tak urobia budú musieť zaplatiť pokutu 3300 eur! Tu už je podozrenie z trestného činu vydierania a premiér Robert Fico túto situáciu komentoval slovami, že z pohľadu práva by takýto prípad nemohol prejsť ani u poslucháčov prvého ročníka právnickej fakulty. Okrem toho je to dôkaz, že tu nejde o platy sestier, ale o cieľavedomé a organizované spôsobovanie problémov nášmu zdravotníctvu. Aby zainteresovaní v tejto činnosti mohli do omrzenia tvrdiť, že vedenia štátnych a regionálnych nemocníc spoločne s ministerstvom zdravotníctva i samotným ministrom sú neschopní manažéri. Je síce pravda, že sestry, ktoré nakoniec z nemocníc odídu, sa môžu zamestnať cez niektorú z agentúr ako ošetrovateľky nevládnych seniorov v Rakúsku či Nemecku. Aj za vyššie platy, aké majú v súčasnosti u nás doma. Po čase však väčšina z nich začne ľutovať, že uprednostnili takýto spôsob obživy. Nebudú prvé ani posledné ...

 

Koľko sa už nahovorilo a napísalo o utečencoch. Nielen u nás, ale prakticky na celom svete. Myslím si, že minulý rok bol v tomto smere rekordný. Veď nebol azda jeden deň, aby niektorý náš denník či niektoré z rozhlasových staníc a televízii nespomenuli tento problém. Svoj postoj k utečencom zaujala aj naša vláda a nemenila ho i napriek tlakom z Bruselu, Rakúska i ďalších krajín. Život však ukázal, že pravda je na našej strane. Teda žiadne kvóty a my si vyberieme a pozveme k nám žiť tých, ktorí budú mať našu plnú dôveru. Na veľké prekvapenie o kvótach sa už nehovorí ani v hlavnom meste EÚ. Sprísnené podmienky na prijímanie migrantov začali platiť v takých krajinách, ktoré v tomto boli doteraz doslova benevolentné. Napríklad Dánsko a Švédsko. Obmedzenia v prijímaní utečencov zaviedlo aj Rakúsko, ktoré ešte nie tak dávno našu migračnú politiku tvrdo odsudzovalo a vyhrážalo sa voči Slovensku presadiť prijatie takých opatrení, ako napríklad zastavenie toku peňazí z eurofondov. Čo k tomu dodať? Jednoducho mali sme a máme pravdu a oveľa skúsenejšie a medzinárodne ostrieľanejšie štáty sa nás snažia napodobňovať. Nenápadne a tak, aby veľmi nedávali najavo, že v tomto sme predvídavejší a s väčším zmyslom pre realitu...

Stanislav Kubánek, poslanec NR SR /SMER-SD/