Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Pražská depeša – Vladimír Mezencev

Českému pivu sa darí

Nenapíšeme nič nové keď konštatujeme, že pivo je jedným zo symbolov našich západných susedov. Darmo, české pivo má vo svete to najlepšie meno, ale ani najväčší experti nerátali s tým, že v minulom roku jeho export  vytvorí nový rekord. České pivovary dohromady vyviezli do cudziny 514.7 milióna litrov piva, čo v porovnaní s rokom 2007 predstavuje nárast o 11,5%.  Takéto výsledky sa podarilo dosiahnuť vďaka “skokanom roka“,  ktorými sú Rusko a Čína. Rusi kúpili až 374 000 hektolitrov v Česku uvareného piva čo predstavuje medziročný nárast až 55% (!) a tým odsunuli na nižšie priečky V. Britániu i Maďarsko. Napriek tomu, že český export do Maďarska vzrástol z roka na rok až o 57% a predstavoval 251 000 hektolitrov.

 

Medzi stabilných  najväčších odberateľov českého piva patrí Slovensko a Nemecko. My sme vypili až 1,3 mil. hl českého piva a vedieme tabuľku jeho importérov, veď ani Nemecko na nás nemá, to dováža „iba“ 1,05 mil. hektolitrov. Deviatku najvýznamnejších odberateľov teda vedie Slovensko pred Nemeckom, Poľskom, Ruskom. Až na Britániu v každej z týchto krajín stúpol dovoz /k nám o 12%/, len za kanál La Manche Česi vyviezli 230 000 hl, čo je o 10% menej než v roku 2017.

 

Podľa očakávania najväčším exportérom je Prazdroj Plzeň, dvojkou je najväčší český pivovar Budvar v Českých Budějoviciach a 3.miesto patrí skupine Pivovary Staropramen, podľa ktorého vyváža vyše 1,9 mil. hektolitrov piva. Do tohto množstva zarátal však aj rozšírenú licenčnú výrobu v cudzine. Rast exportu českého piva sa ráta aj v tomto roku, čo je pre toto odvetvie veľmi dôležité. V Česku pokračuje pokles predaja sudových pív v domácich pivárňach a hostincoch.

 

Čakajú na Ukrajincov

V Česku chýbajú desiatky tisíc pracovníkov. Firmy túžobne očakávajú pomoc zo strany Ukrajincov, ale každý zo záujemcov o zamestnanie musí na povolenie od úradov čakať šesť mesiacov. Pätina z nich, ktorí majú určitú kvalifikáciu, stratia takto motiváciu i záujem sa zamestnať u našich východných susedov a idú skúsiť šťastie do inej krajiny, predovšetkým do Poľska a Maďarska. Zmeniť situáciu má zvýšený počet úradníkov a predovšetkým tzv. špeciálny režim  Ukrajina. Ten už síce pôsobí druhý rok, ale vybavenie všetkých dokladov a povolení pre záujemcu o prácu z Ukrajiny i tak trvá v najlepšom prípade štyri mesiace. Zástupcovia firiem a celého podnikateľského prostredia však žiadajú, aby sa kvóta ukrajinských pracovníkov na rok zvýšila na 40 000 ľudí. Pritom sa doteraz nedarí napĺňať doterajšiu kvótu  20 000 ročne. Za dva roky existencie programu pribudlo v Česku iba 15 000 kvalifikovaných zamestnancov.

 

Podľa  informácií, ktoré má k dispozícii Hospodárska komora ČR sú firmy s ukrajinskými pracovníkmi spokojné. Viac ako dve pätiny podnikateľov uviedli, že v minulom roku zvýšili platy Ukrajincov v priemere o 11 percent. Podľa ministerstva vnútra ČR by však navýšenie kvóty na počty Ukrajincov bez posilnenia kapacít na úradoch neprinieslo očakávaný efekt. Rezort  ministerstva zahraničia chce na generálny konzulát v Ľvove prijať sedem nových pracovníkov, pretože tam sa vybavujú individuálne žiadosti, okrem toho v tomto meste už pôsobí vízové centrum, ktorého úlohou je znížiť administratívne zaťaženie generálneho konzulátu.

 

Hospodárska komora ČR tvrdí, že posilnenie úradníkov vyjde ročne na 384 615 eur / v prepočte/, ale „nakŕmenie“ trhu práce Ukrajincami prinesie do štátnej pokladnice 3,85 mil. eur.

 

Zbytočne vyhodené peniaze?

Niektoré projekty financované Európskou úniou , predstavujú skôr  akúsi čiernu dieru, ktorou „odtiekli“ milióny, než nejaký pozitívny výsledok. Vieme o tom svoje aj na Slovensku a podobné skúsenosti majú aj naši susedia. Tak napríklad v roku 2017 EÚ vyčlenila cca 600 000 eur na prevenciu sexuálneho násilia. Išlo o projekt Stop sexuálnemu násiliu a jeho základom malo byť školeniu personálu nočných klubov, barmanov, vyhadzovačov a ďalších zamestnancov. Špeciálne školenie ich malo naučiť včas rozpoznávať či si potencionálny sexuálny obťažovač v ich podniku vyhľadáva obeť. Napríklad keď niektorý muž začne cieľavedome opíjať dievčinu, ktorú potom s cieľom zneužiť ju si odvedie z klubu. Rizikové konanie si však môže všimnúť nielen barman, ale aj vyhadzovač, šatnárka či diskdžokej. Výsledkom tohto projektu malo byť získanie štatútu Bezpečný klub, ktorým by podnik dal najavo, že sa v ňom žiadne sexuálne dobrodružstvá nekonajú. Čo však skutočne zostalo z celého projektu za peniaze daňových poplatníkov z krajín EÚ ? Zrejme neveľa. Napriek tomu, že preškolenie jedného zamestnanca vyšlo v prepočte cca 5077 eur. Tak napríklad na základe rozhodnutia etickej komisie V. Británii sa má dodržiavať „anonymizácia zúčastnených osôb“ a tak sa nikto nič nemôže dozvedieť to, čo a ako budú pôsobiť vyškolení zamestnanci.

 

Projekt sa uskutočnil na území Česka, V. Británie, Portugalska a Španielska. Školenie v jednom klube trvalo približne 20 hodín...

 

Na poštu s metrom?

Česká pošta prežíva neľahké obdobia a bez výraznejších finančných injekcií štátu jej hrozí doslova kolaps. Napriek tomu od 1. marca zaviedla novinku, podľa ktorej sa poplatky za odosielanie balíkov nebudú vypočítavať z ich hmotnosti, ale veľkosti! Balíky tam budú rozdelené podľa veľkosti do niekoľkých skupín podobne ako rôzne časti oblečenia: S. M. L, XL,XXL... Cena sa určí iba na základe najdlhšej strany balíka a zákazník si ju bude môcť vyrátať sám. Stačí, keď si z domu prinesie krajčírsky meter, ale podľa prísľubu Českej pošty budú meradlá balíkov umiestnené na každej pošte.