Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Pražská depeša – Vladimír Mezencev

Česká republika má za sebou dlho pripravované dôstojné oslavy 100. výročia vzniku spoločného štátu, Československej republiky. Samozrejme, podľa vlastného scenára, i keď niektoré podujatia boli spoločné, teda sa na ich príprave a priebehu  podieľalo aj Slovensko. Pri množstve pohľadov do minulosti však naši terajší západní susedia pritom nezabúdali myslieť aj na najbližšiu budúcnosť. Tej sa nemusia obávať. Aspoň dovtedy, pokiaľ by opäť nevzbĺkla nová svetová hospodárska a finančná kríza. Už aj preto, lebo Česko má najnižšiu mieru nezamestnanosti  v Európe – 2,3% a tá je zároveň aj jedna z najnižších na celom svete. V budúcom roku budú českým zamestnávateľom chýbať pracovníci, dokonca až 500 000, teda obrovské množstvo. Nezamestnanosť sa pritom udrží na tohtoročnej úrovni, alebo dokonca o niečo vzrastie. Nepochopiteľné? Podľa renomovaných ekonómov  české hospodárstvo narazí na hranice svojich možností a jeho dynamika klesne. Mzdy však v roku 2019 môžu v ČR vzrásť o 6 až 8 percent. Hospodárska komora však predpokladá, že svoju daň si vyberie aj tzv. nerealizovaná produkcia, teda výroba, ktorú firmy pre nedostatok pracovníkov budú musieť odmietnuť. Premietne sa aj do HDP a do štátnej pokladne sa tak nedostanú v prepočte 3,5 miliardy eur. Celkový výpadok na daniach a odvodoch do sociálneho a zdravotného systému sa môže vyšplhať až na štyri miliardy eur.

Znižovaniu napätia na trhu práce nepomáha ani štát. Už aj tým, že verejný sektor sa pre podnikateľskú sféru stal zdatným súperom. V priebehu piatich rokov po počet štátnych zamestnancov zvýšil asi o 30 000 ľudí a tí samozrejme chýbajú vo výrobe i službách. Okrem toho verejný sektor  už svojich zamestnancov platí lepšie než podnikatelia. Priemerný plat štátneho zamestnanca teraz predstavuje 34 700 Kč /cca 1 285 eur/ mesačne, pričom v súkromnom sektore bol 1400 korún /asi 52 eur/ nižší.

 

Vedec s píšťalkou

Futbalovými rozhodcami v najvyššej čs. súťaži boli predovšetkým ľudia so stredoškolským vzdelaním a pracovali v podnikoch najmä ako zásobovači, personalisti, majstri odborného výcviku v stredných učilištiach... Rozhodne svetovou výnimkou, stále neprekonanou, je český vedec prof. RNDr. Evžen Amler, CSc. Vo vede to dotiahol na vedúceho Ústavu biofyziky 2.lekárskej fakulty Karlovej univerzity a vedúceho vedeckého pracovníka Ústavu experimentálnej medicíny Akadémie vied ČR. A čo futbal ? Celých 14 rokov pôsobil ako rozhodca, ďalšie tri vo funkcii delegáta UEFA. Na majstrovstvách sveta 1988 a 2002 patril medzi uznávaných postranných rozhodcov, v roku 2002 dokonca spolurozhodoval  semifinálové stretnutie Nemecko- Južná Kórea. Európsky svet vedy ho považuje za skutočnú kapacitu a mnohí jeho kolegovia v zahraničí vedia aj o jeho úspešnom pôsobení vo futbale. Doma mu však jeho športová minulosť dosť prekáža, najmä pri získavaní grantov a rôznych finančných podpôr. Len preto, lebo rozhodcovia majú v celej spoločnosti zlý imidž...

 

Misia okrídlený lev

JUDr. Roman Kramařík,PhD., absolvent Právnickej fakulty Karlovej univerzity má 43 rokov a pôsobí v jednej renomovanej pražskej advokátskej kancelárií, ktorú pred pätnástimi rokmi spoluzakladal. Na tom by nebolo nič zvláštne, ale tento otec dvoch detí sa vo voľnom čase venuje akrobatickému lietaniu a plachtárstvu. Píšeme o ňom však preto, lebo ako prvý Čech obletel zemeguľu na jednomotorovom lietadle. Stalo sa tak na počesť 100.výročia vzniku Československa v rámci projektu Okrídlený lev, pričom tento svoj historický let pripravoval tri roky. V priebehu 46 dní preletel vyše 40 000 km / toľko meria naša planéta „v páse“/, ale celý tento let absolvoval iba nad severnou časťou zemegule. „Lietajúci advokát“ tvrdí, že pobyt vo vzduchu v lietadle, ktoré pilotuje, preňho nepredstavuje žiadny adrenalín, naopak, je to v jeho prípade obrovský relax. Už len preto, lebo byť advokátom je niekedy skutočne adrenalínové povolanie...

 

POLIGLOTKA - REKORDÉRKA

Má 35 rokov, noviny číta v 25 jazykoch, v dvanástich z nich môže komunikovať bez problémov. Vyvracia teóriu, že k ovládnutiu viacerých cudzích jazykov je potrebný veľmi dobrý hudobný sluch. Zaujímavý je jej ďalší poznatok,  že medzi ľuďmi, ktorí ovládajú väčší počet rečí sú predovšetkým muži. PhDr. Lucie Gramelová, PhD. sa vôbec nezaraďuje medzi zázračné deti. Ani nie je dieťaťom z manželstva Češky s cudzincom, alebo naopak. V každom prípade cudzie jazyky ju priťahovali od útleho detstva, v prvej triede sa začala učiť angličtinu, v štvrtej nemčinu a v siedmej pridala španielčinu. Oficiálne vyštudovala španielčinu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, ale už počas štúdia sa učila ešte japončinu a indonézčinu. Nie, nechodila do zahraničia na študijné pobyty, ani kvôli zdokonaleniu sa v konverzácii. Ako sama tvrdí, bola nudnou študentkou, najradšej sa učila z učebníc a veľa jej pomohlo sledovanie zahraničných televíznych seriálov v originále, teda nedabovaných. Po absolvovaní štúdia získala doktorát z lingvistiky románskych jazykov, ktoré sú jej srdcovou záležitosťou, teda španielčina, francúzština, taliančina a rumunčina. K ním ešte možno pridať aj nemčinu. Najviac jej však dala zabrať albánčina. Matka troch detí, ktorá pracovala ako tlmočníčka, prekladateľka, sprievodkyňa v cestovnom ruchu a jazyková lektorka má ešte plány do dvoch rokov sa naučiť nový cudzí jazyk . Teda presnejšie povedané- každé dva roky si do zoznamu pripísať ďalší. Jej túžbou je ešte vedieť niektorý z pobaltských jazykov, lákajú ju uzbečtina, azerbajdžančina, mongolčina... Nuž čo, podľa nej mnohí chodia chytať ryby a trávia tam mnoho času, ona ho využíva tak , že večer do postele si vezme gramatiku niektorého z jazykov...

Táto polyglotka  si myslí, že príslušníci slovanských národov sú vo všeobecnosti talentovaní na osvojenie si cudzích jazykov. Len škoda, že túto schopnosť veľmi nevyužívajú. Čo my na Slovensku ? Možno máme tiež svoju polyglotku na podobnej úrovni, iba o nej väčšina z nás nevie...