Prvý augustový víkend patril na hrade Ľubovňa, týčiacom sa nad riekou Poprad a Starou Ľubovňou, spomienke na jednu z najvýraznejších (a podľa historikov aj najrozporuplnejších) postáv slovenských dejín, známemu cestovateľovi, rebelovi a vraj aj dobrodruhovi, Móricovi Beňovskému. Celým vlastným menom Matúšovi Móricovi Michalovi Františkovi Serafínovi Augustovi Beňovskému, rodákovi z Vrbového pri Piešťanoch. Autorovi svojho času mimoriadne úspešného bestselleru „Pamäti a cesty“, zachytávajúceho jeho neuveriteľnú a nedobrovoľnú cestu z hradu Ľubovňa cez Poľsko až na sibírsku Kamčatku, kde skončil ako politický väzeň. Beňovský mal dar zapliesť sa do rôznych nepríjemností (buď z prehnaného idealizmu alebo mizerného politického rozhľadu), jednou z nich bol aj jeho nútený pobyt v žalári Ľubovnianskeho hradu (druhá polovica roku 1768). Podarilo sa mu síce odtiaľ utiecť, ale prakticky tým odštartoval svoju dlhú cestu po štyroch kontinentoch matičky Zeme. Utiekol aj z kamčatského cárskeho gulagu, vďaka čomu sa stal prvým Európanom, plaviacom sa na vodách severného Tichomoria. Na svojich cestovateľských potulkách sa dostal do Japonska, na Tchaiwan, Cejlón, do Francúzska a dokonca aj Ameriky, aby sa stal prvým zahraničným a tým vlastne aj slovenským kráľom časti územia na africkom ostrove Madagaskar. Tam ho jeho „priatelia“ Francúzi zavraždili ako neželaného politického, obchodného a ekonomického konkurenta.

Na Madagaskare si Beňovského vážia dodnes, dokladom toho je veľká pamätná tabuľa vo forme medaily na Beňovského ulici v Antanarive. Od soboty 3. augusta 2013 je jej kópia umiestnená priamo vo väzenskej cele hlavnej hradnej veže Ľubovnianskeho hradu, v ktorej Beňovský strávil bezmála pol roka. Beňovského si vážia a niekedy aj prisvojujú) i Maďari, Poliaci, Rusi či Francúzi, len v slovenských dejinách akoby si zatiaľ poriadne miesto nenašiel.

Nielen životnými osudmi, ale aj postojom Slovákov k Beňovskému sa zaoberal podvečerný a nočný program „Najslávnejší väzeň Ľubovnianskeho hradu“, počas ktorého mohli prítomní diváci priamo pod väzením sledovať divadelné predstavenie o Móricovej sibírskej anabáze, v podaní hercov amatérskeho Dyvalla spod šikmej veže z Vrbového. Podľa Beňovského literárnych spomienok hru napísal a naštudoval Roman Nikodém. Neskôr prišiel na rad program, venovaný nielen životným osudom, ale najmä súčasnému hľadaniu hrobu Mórica Beňovského členmi Združenia Mórica Beňovského vo Vrbovom, na čele s Vladimírom Dudlákom. A dumaniu o tom, prečo Slováci nevenujú svojim veľkým historickým postavám viac pozornosti a úcty. Všetko sa odohralo ani nie 24 hodín po tom, čo sa naša kultúrna verejnosť so smútkom dozvedela o definitívnom odchode Jozefa Adamoviča, filmového predstaviteľa Mórica Beňovského v rovnomennom televíznom seriáli.

Na druhej strane je však zrejmé, že ľady sa lámu aj v tejto oblasti. Dokladom nového prebúdzania sa Slovákov nie sú iba nedávne cyrilometodské slávnosti, ale aj pripomenutie 245. výročia väznenia Mórica Beňovského na severospišskom hrade a úteku z neho. Potešiteľná v tejto súvislosti je aj skutočnosť, že prvý muž Ľubovnianskeho múzea PhDr. Dalibor Mikulík grupuje okolo seba ľudí, schopných a ochotných posunúť možnosti pozitívneho vplyvu prirodzeného potenciálu hradu a podhradia nielen na rozvoj turizmu v regióne, ale aj na zvyšovanie historického povedomia Slovákov. Veď je tu toho toľko, na čo môžeme byť hrdí...