Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava
Vladimír Dobrovič
0915 798 909
mail: skrozhlad@gmail.com
Kontakty
Naši partneri:
Príliš veľa slovenskej skromnosti?
Prvý augustový víkend patril na hrade Ľubovňa, týčiacom sa nad riekou Poprad a Starou Ľubovňou, spomienke na jednu z najvýraznejších (a podľa historikov aj najrozporuplnejších) postáv slovenských dejín, známemu cestovateľovi, rebelovi a vraj aj dobrodruhovi, Móricovi Beňovskému. Celým vlastným menom Matúšovi Móricovi Michalovi Františkovi Serafínovi Augustovi Beňovskému, rodákovi z Vrbového pri Piešťanoch. Autorovi svojho času mimoriadne úspešného bestselleru „Pamäti a cesty“, zachytávajúceho jeho neuveriteľnú a nedobrovoľnú cestu z hradu Ľubovňa cez Poľsko až na sibírsku Kamčatku, kde skončil ako politický väzeň.
Beňovský mal dar zapliesť sa do rôznych nepríjemností (buď z prehnaného idealizmu alebo mizerného politického rozhľadu), jednou z nich bol aj jeho nútený pobyt v žalári Ľubovnianskeho hradu (druhá polovica roku 1768). Podarilo sa mu síce odtiaľ utiecť, ale prakticky tým odštartoval svoju dlhú cestu po štyroch kontinentoch matičky Zeme. Utiekol aj z kamčatského cárskeho gulagu, vďaka čomu sa stal prvým Európanom, plaviacom sa na vodách severného Tichomoria. Na svojich cestovateľských potulkách sa dostal do Japonska, na Tchaiwan, Cejlón, do Francúzska a dokonca aj Ameriky, aby sa stal prvým zahraničným a tým vlastne aj slovenským kráľom časti územia na africkom ostrove Madagaskar. Tam ho jeho „priatelia“ Francúzi zavraždili ako neželaného politického, obchodného a ekonomického konkurenta.
Na Madagaskare si Beňovského vážia dodnes, dokladom toho je veľká pamätná tabuľa vo forme medaily na Beňovského ulici v Antanarive. Od soboty 3. augusta 2013 je jej kópia umiestnená priamo vo väzenskej cele hlavnej hradnej veže Ľubovnianskeho hradu, v ktorej Beňovský strávil bezmála pol roka. Beňovského si vážia a niekedy aj prisvojujú) i Maďari, Poliaci, Rusi či Francúzi, len v slovenských dejinách akoby si zatiaľ poriadne miesto nenašiel.
Nielen životnými osudmi, ale aj postojom Slovákov k Beňovskému sa zaoberal podvečerný a nočný program „Najslávnejší väzeň Ľubovnianskeho hradu“, počas ktorého mohli prítomní diváci priamo pod väzením sledovať divadelné predstavenie o Móricovej sibírskej anabáze, v podaní hercov amatérskeho Dyvalla spod šikmej veže z Vrbového. Podľa Beňovského literárnych spomienok hru napísal a naštudoval Roman Nikodém. Neskôr prišiel na rad program, venovaný nielen životným osudom, ale najmä súčasnému hľadaniu hrobu Mórica Beňovského členmi Združenia Mórica Beňovského vo Vrbovom, na čele s Vladimírom Dudlákom. A dumaniu o tom, prečo Slováci nevenujú svojim veľkým historickým postavám viac pozornosti a úcty. Všetko sa odohralo ani nie 24 hodín po tom, čo sa naša kultúrna verejnosť so smútkom dozvedela o definitívnom odchode Jozefa Adamoviča, filmového predstaviteľa Mórica Beňovského v rovnomennom televíznom seriáli.
Na druhej strane je však zrejmé, že ľady sa lámu aj v tejto oblasti. Dokladom nového prebúdzania sa Slovákov nie sú iba nedávne cyrilometodské slávnosti, ale aj pripomenutie 245. výročia väznenia Mórica Beňovského na severospišskom hrade a úteku z neho. Potešiteľná v tejto súvislosti je aj skutočnosť, že prvý muž Ľubovnianskeho múzea PhDr. Dalibor Mikulík grupuje okolo seba ľudí, schopných a ochotných posunúť možnosti pozitívneho vplyvu prirodzeného potenciálu hradu a podhradia nielen na rozvoj turizmu v regióne, ale aj na zvyšovanie historického povedomia Slovákov. Veď je tu toho toľko, na čo môžeme byť hrdí...
Na Madagaskare si Beňovského vážia dodnes, dokladom toho je veľká pamätná tabuľa vo forme medaily na Beňovského ulici v Antanarive. Od soboty 3. augusta 2013 je jej kópia umiestnená priamo vo väzenskej cele hlavnej hradnej veže Ľubovnianskeho hradu, v ktorej Beňovský strávil bezmála pol roka. Beňovského si vážia a niekedy aj prisvojujú) i Maďari, Poliaci, Rusi či Francúzi, len v slovenských dejinách akoby si zatiaľ poriadne miesto nenašiel.
Nielen životnými osudmi, ale aj postojom Slovákov k Beňovskému sa zaoberal podvečerný a nočný program „Najslávnejší väzeň Ľubovnianskeho hradu“, počas ktorého mohli prítomní diváci priamo pod väzením sledovať divadelné predstavenie o Móricovej sibírskej anabáze, v podaní hercov amatérskeho Dyvalla spod šikmej veže z Vrbového. Podľa Beňovského literárnych spomienok hru napísal a naštudoval Roman Nikodém. Neskôr prišiel na rad program, venovaný nielen životným osudom, ale najmä súčasnému hľadaniu hrobu Mórica Beňovského členmi Združenia Mórica Beňovského vo Vrbovom, na čele s Vladimírom Dudlákom. A dumaniu o tom, prečo Slováci nevenujú svojim veľkým historickým postavám viac pozornosti a úcty. Všetko sa odohralo ani nie 24 hodín po tom, čo sa naša kultúrna verejnosť so smútkom dozvedela o definitívnom odchode Jozefa Adamoviča, filmového predstaviteľa Mórica Beňovského v rovnomennom televíznom seriáli.
Na druhej strane je však zrejmé, že ľady sa lámu aj v tejto oblasti. Dokladom nového prebúdzania sa Slovákov nie sú iba nedávne cyrilometodské slávnosti, ale aj pripomenutie 245. výročia väznenia Mórica Beňovského na severospišskom hrade a úteku z neho. Potešiteľná v tejto súvislosti je aj skutočnosť, že prvý muž Ľubovnianskeho múzea PhDr. Dalibor Mikulík grupuje okolo seba ľudí, schopných a ochotných posunúť možnosti pozitívneho vplyvu prirodzeného potenciálu hradu a podhradia nielen na rozvoj turizmu v regióne, ale aj na zvyšovanie historického povedomia Slovákov. Veď je tu toho toľko, na čo môžeme byť hrdí...
Herci Dyvalla v záverečnej scéne
|
Zľava Beňovský 2013, Vlado Dudlák a Beňovského plaketa v hradnej cele
|
Powered by Quick.Cms