Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Pozor, idú RUSI! – Rudolf Slezák

Počet bohatých ľudí v Rusku sa neustále mení. Tak, ako sa mení ich počet u nás a všade vo svete. Primerane k tomu, narastá aj počet nezamestnaných a chudobných ľudí, ktorí sú odsúdení, na prežitie života, v ustavičnom odriekaní.Usporiadanie sveta je v takom stave, že nič sa na tom, ani v tejto dobe meniť nebude. Vždy tu teda budú boháči a chudoba, tak ako tomu bolo aj za kráľov, cisárov, grófov, markízov a bojarov. To iba z času na čas sa objaví, nejaký František z Asisi alebo svätý Mikuláš a dobrovoľne sa zriekne zdedeného, alebo nadobudnutého bohatstva. Nehrozí to však v prípade ruských miliardárov a milionárov, o ktorých bohatstve začínajú vznikať legendy. Legendy o tom, ako k svojmu bohatstvu prišli a ako si ho užívajú. Sú to šikovní ľudia, ktorí dokázali v správnej dobe, sprivatizovať všetko, čo sa len dalo a obchodovať s plynom, drevom, kovmi, nehnuteľnosťami... v takých rozmeroch, že sa im nikto vo svete nevyrovnal. Veď, kto by dokázal vymeniť kamión žuvačiek, za celú súpravu železničných vagónov, naložených kvalitným a drahým drevom? Nečudujme sa teda, že si môžu dovoliť mať apartmány v Moskve za sedem miliónov dolárov, dačie za desať miliónov dolárov, že prímestská štvrť Rubľovski Šos sa v krátkej dobe, premenila na americké Beverly Hils. Aj tam majú svoje rezidencie a lukratívne nehnuteľnosti, ako sa na správnych boháčov sluší a patrí. Nielen v Amerike,ale aj po celom svete. Občas síce niekto z nich zbankrotuje, no netrvá to dlho, aby iný nenastúpil na jeho miesto , aby sme mohli obdivovať aj jeho bohatstvo a šikovnosť.

Bolo však obdobie, keď sa hovorilo o Rusoch, že najradšej prekračujú hranice svojho štátu, na obrnených vozidlách a tankoch. Vtedy svet spozornel a všade sa začalo ozývať - Pozor, idú Rusi! Ozývalo sa to aj v časoch, keď nás oslobodzovali a bolo potrebné chrániť ženičky a dievčiny, pred ich náruživosťou, ale tak tomu bolo aj na Západnom fronte, len sa o tom toľko nepíše. Dnes už Rusi chodia po svete, s kufríkmi nacpanými dolármi a počuť o nich v súvislosti s kšeftmi v bankovníctve, telekomunikáciách, alkohole, zbraňami...a nepočuť už v tomto byznise pokrikovanie - Pozor idú Rusi! Naopak, vo všetkých najdrahších rekreačných zariadeniach a kúpeloch, sa ozývalo už pred sezónou - Prídu aj Rusi? Túto otázku si kladú najčastejšie nielen majitelia, ale aj čašníci a ostatný personál. Príchod Rusov, do týchto zariadení , znamená totiž, že potečie aj ten najdrahší alkohol, že sa budú míňať najdrahšie jedla a rozdávať najväčšie tringelty. Žiaden iný národ neutráca s takou ľahkosťou, toľko peňazí, ako Rusi. Aj preto si hotelieri v kúpelných komplexoch v Piešťanoch a Bardejove vydýchli, keď sa dozvedeli, že bol dohodnutý pobyt 5 tisíc rekreantov z Ruského energetického priemyslu, v ich priestoroch.

Pozor, idú Rusi, bolo počuť aj v 68 roku, minulého storočia. Ozývala sa táto výstraha všade tam, kde bolo vidieť ruských vojakov obsadzujúcich alebo blížiacich sa k dôležitým štátnym inštitúciám,redakciám, vojenským útvarom... Bolo nám povedané, že prišli iba na chvíľu, no trvalo to viac ako dve desaťročia, než posledný ruský vojak opustil našu krajinu, 21 Júna 1991.O týždeň neskôr odišiel aj generál Eduard Vorobjov, ktorému pri odchode zaspievali Frank Zappa a Michal Kocáb. Bol to koniec okupácie, začiatok veľkej a malej privatizácie, ktorej dôsledky pociťujeme až dodnes. Žiaľ Bohu, vtedy nikto nezakričal nahlas - Pozor idú privatizéri!

Zmenila sa doba, zmenili sa aj ľudia. Nepočuť už varovanie - Pozor idú Rusi! Skôr nás všetkých znepokojuje problém bohatstva a chudoby, v oboch našich krajinách. Ako to, že je zrazu toľko bohatých a chudobných ľudí ? -spytujeme sa. Odpoveď na to dáva, veľký Ruský spisovateľ Ščedrín, ktorý poznal ruskú náturu, no zdá sa, že dovidel až do dnešných čias a do našich končín. Rusko je ako obrovský koláč, napísal. Čím viac budeš do neho zakusovať, tým viac budeš sýtejší.Musíš ukusovať čo najviac, aj keď ti to čreva potrhá, zajtra už takú príležitosť nemusíš mať.Čo na tom, že ostatným sa ujde iba krupica a omrvinky. Naparujeme sa síce, že žijeme v civilizovanejšom svete ako Rusi, no predsa len máme s nimi veľa spoločného.