Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Postrehy z návštevy Ukrajiny – Vladimír Mezencev

NERÁD PREHRÁVA
O prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi sa doma i vo svete vie takmer všetko. Nakoniec, sám nikdy neskrýval ani to, že časť svojej mladosti prežil v nápravnovýchovných zariadeniach pre mladistvých delikventov. O to viac musí každému imponovať to, že sa nakoniec stal mužom Ukrajiny č. 1. Donedávna verejnosť však menej vedela o jeho láske k tenisu. Úspešne sa mu venuje už celé desaťročie a to dokonca po dvoch operáciách menisku v každom kolene! Pritom ukrajinský prezident už má 63 rokov. Nedávno jeho tenisové kvality preveril štáb jednej významnej televíznej stanice, ktorý prezidenta navštívil na štátnej chate na Kryme. Janukovyč so svojím trénerom zdolali silnú dvojicu, ktorú tvorili viceprezident Tenisovej federácie Ukrajiny S.Laškuly a bývalý tréner ukrajinskej reprezentácie V.Bohdanov. Ešte predtým však Janukovyč sám zdolal dvojicu, ktorá pozostávala z profesionálneho hráča a najlepšieho ukrajinského tenistu A. Dolhopolova a televíznej hviezdy J.Kyseľova. Prezident podľa jeho slov zásadne nehráva s tými, ktorí si myslia, že mu musia dať vyhrať. Priznal aj to, že nerád prehráva i keď si zároveň uvedomuje, že tam kde sú víťazstva tam musia byť aj prehry. Našťastie tých víťazstiev je na jeho konte viac ako prehier. Ukrajinskí politológovia sú presvedčení, že Janukovyč sa teraz intenzívne venuje tenisu aj preto, lebo myslí na prezidentské voľby v roku 1915 a tento šport mu urobí dobrý imidž. Rovnako ako jeho vynikajúca fyzická kondícia. Tenisu sa vážne venovali aj ďalší dvaja prezidenti – Boris Jeľcin a náš Rudolf Schuster. Určite by bol zaujímavý zápas medzi V.Janukovyčom a R. Schusterom, veď obaja sú vynikajúci hráči a obaja neradi prehrávajú. Pritom R.Schuster bude mať v januári 2014 už 8O rokov...

SUSEDIA TO PREHNALI
Do Európskej únie, alebo do Colnej únie? Brusel, či Moskva? Podľa V.Janukovyča je Ukrajina medzi dvomi veľkými monštrami a pociťuje to každý deň. Rusko už svoju nevôľu s tým, že jeho sused vážne uvažuje o podpísaní asociačnej dohody s EÚ prejavilo až veľmi neadekvátnym spôsobom. Sprísnenými a najmä zdĺhavými kontrolami potravín colnými a zdravotnými službami na ukrajinsko-ruských hraniciach, výsledkom čoho bola nutná likvidácia časti už pokazených produktov, vyhrážky najvyšších predstaviteľov Ruska, že v prípade podpísania dohody s EÚ budú v novembri vo Vilniuse sankcie voči Ukrajine ešte tvrdšie, atď. ruský premiér Dmitrij Medvedev dokonca tvrdí, že po podpísaní asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou Rusko zakáže dovoz všetkých tovarov z Ukrajiny! Takéto vyjadrenia nahnevali aj tých Ukrajincov, ktorí boli proti zblíženiu sa svojej krajiny s Bruselom. Nemôžu predsa súhlasiť s tým, aby Rusko diktovalo Ukrajine čo môže a čo nie. Iná vec je zahraničný obchod. Obrovský ruský trh si skutočne môže vyberať a neraz už donútil iné krajiny zmeniť svoju politiku. Pocítilo to pred časom Bielorusko, najbližší priateľ Ruska, vtedy „veľký brat“ odmietol kupovať mlieko, mliečne výrobky a vajcia. Skúseností s nátlakom Ruska, má aj Gruzínsko ako aj Moldavsko. Ukrajinci však tvrdia, že naďalej ich bude s Ruskom spájať Zóna voľného obchodu v rámci Spoločenstva nezávislých štátov, ktorej členmi sú aj všetky tri členské krajiny Colnej únie /Rusko, Bielorusko a Kazachstan/. Okrem toho experti predpokladajú, že tieto tri krajiny budú naďalej potrebovať ukrajinské kovy, umelé hnojivá a strojárenské výrobky...

PREHNANÝ OPTIMIZMUS
Tohtoročná úroda pšenice a slnečníc na Ukrajine sa prejavuje v optimistických vyjadreniach odborníkov na zahraničný obchod. Rátajú s tým, že z predaja obilia a slnečnicového oleja do zahraničia štát získa neplánované devízy. Ukrajina tak z exportu môže dostať až 21 miliárd amerických dolárov, pričom v minulom roku to bolo „iba“ 17,9 miliardy. Naši východný susedia si veľa sľubujú najmä od vývozu do krajín EÚ, ktorý sa v porovnaní s minulým rokom zvýšil o 16,3%. Ukrajina ráta s tým, že krajiny EÚ prejavia zvýšený záujem o kúpu jej múky, oleja z kukurice a slnečníc, masla atď. Len aby to tak bolo, veď my už dobre vieme, ako sa s poľnohospodárskymi výrobkami dá ťažko presadiť na západoeurópskom trhu, na ktorý dodávajú svoju produkciu dobre dotovaní domáci poľnohospodári. Zároveň len aby sa nenaplnili slová ruského predsedu vlády D. Medvedeva: „Nech si Ukrajinci predávajú svoj tovar do Európy, nech sa ho pokúsia predať...“

POSLANCI SA SÚDIA
Strana Svoboda presadzuje na Ukrajine používanie iba štátneho jazyka a je kategorický proti tomu, aby sa v krajine v akejkoľvek forme používala aj ruština. V parlamente jej poslanci prerušujú výkriky svojich kolegov, ktorí vyjadrujú svoje názory v ruštine, výkrikmi: „Hovor po ukrajinsky!“. Okrem toho poslankyňa tejto strany Irina Farionová podala ešte v marci žalobu na parlament, pretože nezabezpečil preklad vystúpenia komunistického poslanca, ktoré predniesol po rusky. Súd jej sťažnosť zamietol ale zároveň vyšiel v ústrety tomuto jej kolegovi, ktorý ju pre zmenu žaloval za rôzne urážky z jej strany a žiadal za to finančnú náhradu. Jemu súd vyšiel čiastočne v ústrety tým, že I. Farionová musí komunistovi zaplatiť 20 000 hrivien /cca 2 000 eur/ ako odškodné za morálnu ujmu. Poslankyňa sa chystá odvolať a podľa nej trest len potvrdzuje to, „že súdna spravodlivosť v krajine neexistuje“.

V. KLIČKO PREZIDENTOM?
Rusko – ukrajinská obchodná a mediálna vojna, súvisiaca už s /takmer/ definitívnym rozhodnutím Ukrajiny uchádzať sa o asociačné členstvo v EÚ zatlačila na druhú koľaj informáciu o tom, že jeden z bratov Kličkovcov, svetových šampiónov v boxe – Vitalij – zároveň predseda parlamentnej strany UDAR /Úder/ sa rozhodol kandidovať na funkciu hlavy štátu v prezidentských voľbách 2015. Pôvodne sa totiž rátalo, že sa bude chcieť stať primátorom Kyjeva. Okrem toho aj jeho politickí spojenci z ďalších opozičných politických strán mu až donedávna vyčítali, že je „politicky nečitateľný“ a asi uvažuje o koalícii s prezidentovou Stranou regiónov. V.Kličko dal – zatiaľ svojou neoficiálnou kandidatúrou – jasne na vedomie, že s prezidentom Janukovyčom a jeho „regionálmi“ ho nič nespája, akurát neúprosný parlamentný boj. To, že svojím partnerom v parlamentnej opozícii vyčíta nerozhodnosť a ďalšie nedostatky, je predsa iná vec... Podľa prieskumov verejnej mienky by v súčasnosti V.Klička volil každý piaty Ukrajinec nad 18 rokov.

ZELENÁ MLADÝM?
Napriek globálnej ekonomickej kríze Ukrajina v I.polroku tohto roku v porovnaní s rovnakým obdobím 2012 vzrástla zamestnanosť vo výrobe až o 136%, v ťažbe surovín o 126%, v rezorte kultúry a zábavy o 81% a v stavebníctve o 60, v sfére služieb minimálne o 40 percent... Je to aj výsledok toho, že veľké firmy začali vo zvýšenej miere prijímať mladých odborníkov. Na Ukrajine totiž existuje zákon, ktorý určuje povinnosť zamestnávať mladých špecialistov, no v minulosti ho podniky a spoločnosti nebrali veľmi na vedomie. Od 1.januára však existuje novela tohto zákona na základe ktorej neodôvodnené neprijatie do zamestnania mladého odborníka trestá pokutou vo výške dvojnásobnej minimálnej mzdy – teda sumou 2436 hrivien /asi 244 eur/. Okrem toho firmy s počtom 20 a viac pracovníkov musia zamestnávať aspoň 5% mladých odborníkov. Zatiaľ však neexistuje žiadna evidencia takýchto pokút a teda ani odmietnutí poskytnúť prácu týmto špecialistom ...

JE ICH STÁLE VIAC
Podľa najnovších údajov Európskej komisie pre otázky migrácie a utečencov do krajín EÚ prichádza ročne najviac Ukrajincov – ročne oficiálny súhlas na pobyt v nich dostáva až 200 000 /!/ našich východných susedov. Keď vezmeme do úvahy oficiálne štatistiky tak tretina z nich prichádza k svojím blízkym príbuzným, ktorí sa už v EÚ usadili, vyše 20% tvoria študenti a vyše štvrtinu tí, ktorí sem prišli pracovať. Práve medzi nimi je nemálo vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí doma nenašli prácu zodpovedajúcu ich vzdelaniu a schopnostiam. Pred piatimi rokmi v Bruseli prijali dokument, ktorý umožňuje legálny pobyt odborníkov z tzv. tretích krajín v krajinách EÚ. Nazvali ho Európska modrá karta a umožňuje cudzím odborníkom žiť a pracovať v EÚ až štyri roky s možnosťou predĺžiť si pobyt o ďalšie mesiace, resp. roky. V máji 2009 z vtedy 27 členských krajín EÚ tento dokument podpísali predstavitelia 24 z nich, medzi nimi bolo aj Slovensko, čo málokto u nás vie. Nepodpísali ho iba V.Británia, Dánsko a Írsko. Niektoré krajiny dávajú týmto odborníkom také podmienky o ktorých sa Slovákom môže iba snívať. Tak napríklad v SRN vedci, matematici, inžinieri, lekári a IT- odborníci musia ročne zarábať v hrubom minimálne 35 000 eur, vo Francúzsku až 51 400 - najmenej 1,5-krát viac než je oficiálna priemerná mzda a vo Fínsku 4 800 eur mesačne. My si pritom naivne myslíme, že pre Ukrajincov – skutočných odborníkov je Slovensko stále zem zasľúbená...
/Príspevok pripravený s materiálnou pomocou Literárneho fondu/