Dlhoročný rozhlasový novinár so skúsenosťami  televízneho moderátora i manažéra Mgr. Karol Farkašovský PhD., dnes poslanec  NR SR (SNS) prispel  do seminára, ktorý sa konal 5. júna 2019 v aule Domu športu v Bratislave témou: „Problémy mediálneho prostredia na Slovensku.“ Poukázal na príčiny, ktoré vidí v disharmónii a v nevyváženosti  mediálnej scény, v enormných prejavoch konkurenčného boja jednotlivých médií,  no tiež v samotných vystresovaných majiteľoch a manažéroch prevažne súkromných printových, elektronických či internetových médií.  Tí podľa neho rezignovali na princípy žurnalistiky, ktoré v súčasnej praxi úplne zdeformovali. Majitelia sledujú a uprednostňujú iba svoje obchodné, korporátne alebo politické záujmy, čo prenášajú na novinárov v redakciách. Paradoxne tak za posledných 30 rokov spolu s vyučujúcimi na fakultách žurnalistiky a masmediálnej komunikácie úplne zmenili pohľad na poslanie žurnalistiky. Najvypuklejšie sa to prejavuje v čoraz hlasnejšie vyslovovanom absurdnom názore i v postojoch aktívnych „tvorcoch“ mediálnych produktov, že „poslaním novinárov nie je prinášať informácie, ale kontrolovať a kritizovať vládu“...  Medzi najväčšie problémy dneška zaradil Karol Farkašovský politizáciu a vyhrotenú polarizáciu medzi novinármi a politikmi, medzi žurnalistikou a verejnosťou. Dôsledkom je informačný chaos a devastácia verejnej mienky.

Na viacerých konkrétnych príkladoch z praxe prevažne komerčných a bulvárnych médií rečník poukázal na nesúlad vysokých ambícií a slabých novinárskych schopností .  Dnešní mladí žurnalisti nemajú vzory, chýba im zodpovednosť aj pokora. V práci sa uchyľujú k praktikám šoubiznisu s absolútnym preferovaním len negatívnych informácií. Na rozdiel od účastníkov seminára Únie slovenských novinárov, dnešní mladí v redakciách disponujú najmodernejšou technikou, ktorá síce zvyšuje produktivitu a tlak na kvantitu príspevkov do vysielania, no úroveň a kvalita produktov  novinára je nízka, príspevky sú povrchné, neinvenčné, zviazané do povinnej mustry „minúta desať“.

Karol Farkašovský konštatoval tiež, že dôvodom množstva problémov dnešnej mediálnej scény je rozdielna realita života s realitou médií.  Poukázal na marketingové spravodajské šialenstvo, ktoré  modifikuje realituza každú cenu. Iba a len pre dosiahnutie vyššej sledovanosti. Trendom je vytvárať divákom pred televíznymi obrazovkami „kino“, manipulovať  ich mienku. Uviedol príklad v rozhodovaní o zaradení príspevku z komerčnej Tv Markíza v deň,  keď sa vo svete udiali na dvoch rôznych miestach dve zemetrasenia. Pri jednom prišlo o život  vyše 10 tisíc obyvateľov,  druhé si vyžiadalo menší počet obetí. Šéf spravodajstva vydal príkaz: „Zaraďte do vysielania Indonéziu,  veď  na Samoi zahynulo len 2 tisíc ľudí!“

Majitelia médií stavajú na poznaní, že ľudia sú dnes leniví myslieť a radšej sa najmä tí mladí uspokoja s predkladaním hotových názorov... Denne sa v slovenskej novinárskej praxi stretávame s desiatkami príkladov porušovania princípu žurnalistiky, že v spravodajstve je neprípustné miešať informácie s názormi, pravdu s polopravdou či špekuláciami až vedomými lžami. Etalónom serióznosti a principiálnosti bola donedávna britská verejnoprávna BBC, v ktorej Karol Farkašovský osobne v ponovembrovom období pôsobil. Žiaľ i ona pod vplyvom meniaceho sa sveta, polarizácie svetovej politiky veľmocí a záujmov západnej propagandy pochybila, čím stráca punc absolútnej dôveryhodnosti. Napríklad kauzy neexistujúcich zbraní hromadného ničenia v Iraku pred rozpútaním vojny, no tiež kauza Skripaľovcov a ďalšie pochybenia. 

Doba zrodila nový duál. Čoraz viac čitateľov, poslucháčov a divákov prekukla deformácie a manipulovanie verejnej mienky zo strany tzv.  mainstreamu (médií hlavného finančného prúdu) a dožadujú sa pravdivých informácii z nových alebo iných zdrojov.  Obľúbenosť  i silu tak získavajú čoraz viac alternatívne médiá. Isté riziko a nebezpečenstvo však číha na recipientov aj tu. Najmä ak si neoverujú pôvod a pravdivosť informácií alebo ak tieto alternatívne médiá nechcú pravdivosťou a serióznosťou vyvažovať deformovanú mediálnu scénu ale plnia len úlohu dezinformačného zdroja propagandy.  Karol Farkašovský uviedol  veľmi zaujímavé číslo: 16%. To je percento zo všetkých mladých ľudí, ktorí si overujú fakty u dospelých a pýtajú sa rodičov, známych, učiteľov. Žiaľ, väčšina mládeže má bezhraničnú dôveru médií, internetu, sociálnych sietí.

V závere prednášky sa poslanec  Farkašovský  podelil  ešte aj o poznatky z medzinárodnej konferencie „Aby médiá neklamali“, ktorá sa konala 22. februára 2019 v Prahe. Jasne z jej vyplynula nespokojnosť verejnosti s jednostrannou liberálnou orientáciou médií  a z toho prameniacej potreby hľadania alternatívnych zdrojov pravdy.  Dôvera v noviny pokles zo 63%  v roku  2005 na  30% v roku 2017. Dôvera k samotným novinárom pokles  zo 47%  v r. 2004  na úroveň 34% v roku 2016. V kontexte tejto nespokojnosti zaznela aj  aktuálna požiadavka na opätovné zavedenia práva na odpoveď v médiách, na ochranu slobody slova na internete, na odstraňovanie anonymity, nenávisti, na ochranu pred útokmi na ľudskú dôstojnosť. Facebook rozbíja životy ľudí.

Žiada sa preto komplexný mediálny zákon riešiaci všetky súčasné médiá, legislatívna účinnejšia kontrola médií so sankciami za porušovanie zákona, no i zmysluplná kvalitná príprava novinárov a komunikačná výchova detí a mládeže už na školách. Ako to už býva zvykom na seminároch ÚSN, i tentoraz nasledovala živá a otvorená diskusia s tvrdými kritickými hodnoteniami dnešných novinárov. Žiaľ, práve oni si takéto svoje vysvedčenie nevypočuli...

Foto: PhDr. Ivan Paška