Popradská galéria Elektráreň pripravila famózne leto umenia

Edgar Degas – Holá pravda (22. 6. až 18. 9.), Janko Lehotský – Moje mladšie ja (24. 6. až 4. 9.), ale aj o niekoľko dní skôr otvorená výstava tvorby Kataríny Vavrovej a jej otca Milana Vavru – Zamknuté slová (17. 6. až 31. 7.), to je stručný prehľad toho, čo pripravila Tatranská galéria v Poprade pre milovníkov výtvarného umenia na tohtoročnú letnú sezónu vo svojich exkluzívnych priestoroch Elektrárne. Naviac je tu však ešte ďalšia ponuka zo srdca Vysokých Tatier, Starého Smokovca, kde tatranská galéria ponúka vo Vile Flóra medzinárodne mimoriadne úspešné umenie akademického maliara Kamila Kozuba.

 

Vďaka inciatíve, kontaktom a množstvu konkrétnych krokov riaditeľky TG v Poprade Anny Ondrušekovej máme možnosť vidieť diela francúzskeho impresionistu Edgara Degasa na Slovensku  vôbec prvýkrát. Dostali sa sem v spolupráci so  spoločnosťou Art Expo International. Nie sú to nijaké miliónové maľby baletiek, ktorými sa Degas preslávil, ale konkrétne súbor „heliogravúr“ z cyklu La Famille Cardinal , ktorú Degas vytvoril v rokoch 1877 – 1878 a ktorá pochádza zo súkromnej zbierky. Vďaka ústretovosti a trpezlivosti pani riaditeľky sme sa mohli zúčastniť vybaľovania tejto kolekcie a prvých krokov pracovníkov galérie pri jej inštalácii pred vernisážou. Najskôr však začalo školenie o tom, čo heliogravúra vlastne je za výtvarná technika. Vysvetľovali kurátori výstavy Anna Ondrušeková a znalec Degasovej tvorby Vassili Kessaouri. Zhrnuté a zjednodušené je to takto: - Ide o hĺbkotlačovú techniku spojenú s gravírovaním, leptaním a akvatintom, pričom každý kus je považovaný za originál. V prípade, že vám táto definícia nie je jasná, stačí sa vybrať na malý výlet do popradskej Elektrárne. Je tam niekoľko sérií, ktoré dokumentujú vývoj diela od monotypu po ukončenú heliogravúru (jednu vidíte aj na našej fotografii v prílohe).

 

Potom sme sa dozvedeli niečo o samotnom autorovi, jeho osobnosti i o samotnej kolekcii. Vassili Kessaouri: O Degasovi je známe predovšetkým to, že na rozdiel od svojich súčasníkov impresionistov on pochádzal z rodiny starej francúzskej šľachty de Gas, ale po čase si zmenil meno na známe Degas. Keď sa ho pýtali na to, prečo to urobil, odpovedal vraj tak, že jeho príbuzní nerobia nič, takže môžu používať šľachtické „de“, ale on musí pracovať a preto má aj normálne meno. Na rozdiel od svojich výtvarných kolegov objektmi jeho výtvarného záujmu neboli záhrady, polia a lúky, ale  divadelné, koncertné a baletné scény, portréty a akty. Základ súboru La Famille Cardinal vznikol ako ilustrácie do knihy, a v podstate ponúka pohľad na francúzsku spoločnosť, parížske ulice, nočný život. Ďalší osud tejto kolekcie bol veľmi zložitý a často aj neprehľadný. Dôležité je však to, že sa zachovala aspoň táto časť jeho série La Famille Cardinal, pretože množstvo originálnych monotypií od Degasa sa stratilo ale tieto heliogravúry sú dokladom o tom, že existovali.  Degas rád maľoval práce malých rozmerov, pretože boli dobre a rýchlo predajné.

 

Predchádzajúca veta má svoju logiku, čo potvrdzuje aj jedna z historiek, ktoré sa z Degasovho života zachovali dodnes. Vraj v čase, keď už bol známym umelcom, prišiel do jeho ateliéru ktorýsi známy a keď prekvapený zistil, že na stene nevidí ani jeden jeho obraz, opýtal sa umelca, prečo je tomu tak. Degas odvetil, že nie je taký bohatý, aby si mohol kúpiť také drahé obrazy. Súčasníci ho považovali za človeka, ktorý povie vždy to, čo si myslí, aj keď bola pravda nepríjemná. Myslel a hovoril priamo, úprimne. Tak aj maľoval, preto zvečňoval akosi úprimne a verne  scény z nevestincov, divadelníkov  a baletky, ba aj prostitútky. Jeho druhým „hobby“ boli kone a dostihy. Je možné, že občas sa správal k svojmu okoliu aj protivne, vôbec nebrzdiac svoj povestný sarkazmus. Bol však zásadový a priamy, niekedy možno až netaktný. Jeho baletky a Absint ho však urobili nesmrteľným. A to sme sa ešte nedostali k jeho sochárskej tvorbe, v ktorej tiež prevládali štúdie  baletiek a - koní. Aj tu mal svoj pohľad na vec, v ktorom nezaprel kus sarkazmu: - Odlievať moje sošky do bronzu, aby ostali na veky? Nie, naveky – to je príliš veľká zodpovednosť!  Takýto degasovský naturel autora vlastne viedol k tomu, že kolekcia dostala názov Holá pravda...

 

S Annou Ondrušekovou sme ešte preberali úskalia výstav takýchto vzácnych (či ešte vzácnejších) diel pre galérie ako také, špeciálne v slovenských podmienkach, ktoré už dlhé roky trpia na finančné suchoty. Bezpečnosť, poistenie,  technické podmienky prostredia, ktoré musia byť striktne dodržané, aby sa zabránilo postupnému „starnutiu“ či poškodeniu obrazov (súbor klimatických a svetelných podmienok) atď. Aj to, ako sa dá vôbec k takejto výstave dostať, čo všetko treba prekonať a vybaviť. V tejto chvíli je však dôležité to, že Degas je na Slovensku, konkrétne v Poprade. Ak ho chcete vidieť, nech sa páči do Elektrárne. Namiesto rozboru spomínaných dôležitých záležitostí  galeristickej práce však prinášame ešte jednu príjemnú pozvánku. V čase, keď v prízemnom priestore vybaľovali a rozmiestňovali Degasove diela, o podlažie nižšie, v priestoroch klubu galérie, už usilovne pracoval aj známy slovenský umelec, muzikant, spevák, autor, „modusácky“ Janko Lehotský. Keď pred časom objavil, že jeho predstavivosť naberá akýsi výtvarný rozmer, začal sa pohrávať s kameňmi a objavovať v nich to, čo mu fantázia dovolila vidieť. Potom prešiel do sveta dreva, konkrétne hrubej kôry odumretých ihličnatých stromov, v ktorej tiež hľadal život, ľudí, zvieratká, jednoducho svet a jeho prírodu. A keď sa mu niektorý záhyb pozdával, zdokonalil a zdôraznil nožom a niekedy aj trochou farby to, čo chcel, aby bolo vidieť na prvý pohľad. Dnes má takýchto dielok na stovky. Na stene sa vám v kôre objaví Belmondo, český politik „Švarcenberg“, „Kultúrny atašé“, rôzni muzikanti, tváre z jeho okolia.

 

Je to opäť o tvorení, ale teraz už v užšom vzťahu k prírode.

 

Azda ten najkrajší kút sveta pre Janka Lehotského je v súčasnej dobe klavír a na ňom kusy stromovej kôry. Bolo to vidno z jeho šťastného úsmevu, keď si sadol k bielo-čiernej klaviatúre. Nezabudnite teda, po Degasovi treba vidieť aj Lehotského. Jeho duch, optimizmus a tvorivosť tam určite zacítite. Z kameňov, kôry, obrazov, kresieb. My sme si ho užili aj s jeho muzikou, pretože v klube je aj krásne staré krídlo. Síce momentálne trochu rozladené, ale klávesy nechýbajú. A tak sa na vernisáži dalo bez problémov uviesť na svet aj jeho nové cédéčko s rovnakým názvom, ako má jeho výtvarná výstava – Moje mladšie ja!         

 

V. Kessaouri a A. Ondrušeková režírujú výstavu

V. Kessaouri a A. Ondrušeková režírujú výstavu

Pre každý obraz treba nájsť správne miesto

Pre každý obraz treba nájsť správne miesto

Tu je už uložená jedna séria..

Tu je už uložená jedna séria..

Časť výstavy K. Vavrovej

Časť výstavy K. Vavrovej

Milan Vavro v sebe nezaprie karikaturistického ducha

Milan Vavro v sebe nezaprie karikaturistického ducha

Niet nad pohodu pri muzike a stromovej kôre

Niet nad pohodu pri muzike a stromovej kôre

 Ja a môj Ray Charles

Ja a môj Ray Charles