Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Polstoročie od atentátu na prezidenta USA J. F. Kennedyho – Vladimír Mezencev

STÁLE VEĽA BIELYCH MIEST
Bol a je to stále jeden z dôkazov, že s americkou demokraciou to stále nie je v poriadku. Napriek tomu, že predstavitelia USA, bez ohľadu na to, či sú pri moci demokrati, alebo republikáni, vždy svoju demokraciu dávajú /a neraz aj tvrdo vnucujú/ za svetový vzor. Atentát na prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho 22.novembra 1963, teda pred polstoročím, je práve tým dôkazom, že demokracia tu pokrivkáva a má veľmi ďaleko k tej, ktorú vymysleli starí Gréci. John Kennedy bol v poradí štvrtý americký prezident, ktorý prišiel o život v čase vykonávania svojej funkcie násilnou smrťou. Teda atentátom. Bola už druhá polovica 20.storočia a tak celý atentát je zaznamenaný na filmových pásoch i zvukových záznamoch. Možno práve preto sa o ňom dodnes tak intenzívne hovorí a píše. Oficiálneho atentátnika zatkla polícia ešte v ten deň – stal sa ním americký občan Lee Harwey Oswald. Dodnes nie je jasné, či strieľal sám, alebo z iného miesta aj ďalší strelec. Tri dni po zatknutí Oswalda ho zastrelil majiteľ nočného baru Jack Ruby. Len tak, chcel vziať spravodlivosť do vlastných rúk?

Predpokladajme teda, že vrahom bol iba Oswald. I keď experti stále tvrdia, že strieľať museli aspoň dvaja... Ale... Ihneď začala tvrdá protikomunistická hystéria. Lee Oswald bol totiž niekedy členom Komunistickej strany USA, navštívil aj Sovietsky zväz a určitý čas tam aj žil a za manželku mal Bielorusku. Čo ale ďalej? Kennedyho v texaskom Dallase mali záujem zabiť i ďalší. Išlo teda o sprisahanie? Mal dosť nepriateľov v samotných USA, potom tu boli kubánski emigranti, ale i castrovci, viceprezident L.Johnson, či dokonca vtedajší šéf sovietskych komunistov Nikita Chruščov! Začnime od posledného menovaného. Bývalý šéf rumunskej komunistickej tajnej polície Ion Mihai Pacepa, ktorý v roku 1978 emigroval do USA, zozbieral okolo 800 dokumentov. Z nich vraj jednoznačne vyznieva, že Chruščov si prostredníctvom svojho KGB, ktorého bol Oswald spolupracovníkom, objednal vraždu Kennedyho. Mal k tomu niekoľko dôvodov, či už to bolo prinútené stiahnutie sovietskych rakiet a ich obsluhujúceho personálu z Kuby, kvôli Kennedymu musel postaviť aj Berlínsky múr a nakoniec námorná a letecká blokáda Kuby. Bolo to v roku 1962 a svet stál vtedy na prahu 3.svetovej vojny. Ustúpil vtedy Chruščov, ale Fidel Castro so svojími spolubojovníkmi mu to nikdy nedokázali odpustiť. Svojím ústupkom vraj zradil Kubu, bez toho aby celú záležitosť s nimi aspoň konzultoval... Práve preto si chcel potom Castro „vyliať zlosť“ na Kennedym, na Chruščova si predsa len netrúfol, nakoniec celkom dobre si pri ňom žil. A čo kubánski emigranti, úhlavní nepriatelia Castrovho režimu? Tí Kennedymu nevedeli odpustiť, že sa uspokojil so stiahnutím sovietskych jadrových rakiet z ostrova. A čo na to kubánski „contras“? Tí pre zmenu nevedeli odpustiť zle pripravenú inváziu na Kubu, ktorá skončila fiaskom a neskôr zajatých útočníkov – kubánskych emigrantov Castro vymieňal za lieky a potraviny z USA. Okrem toho „v hre“ bol aj vtedajší viceprezident Lyndon Johnson, ktorý sa chcel za každú cenu stať prezidentom. Aj sa ním nakoniec stal...

Wahrenova komisia, ktorá analyzovala celý atentát prišla k jednoznačnému záveru – vrahom prezidenta bol Lee Oswald. Ani dnes však tomu takmer polovica Američanov neverí a za smrťou sympatického prezidenta vidia kdekoho. Napríklad i tvrdé vojensko-reakčné krídlo v USA, tzv.jastrabov, ktorí sa báli, že po vyriešení Karibskej krízy dôjde k ďalšiemu zbližovaniu USA ZSSR a tým teda aj k odzbrojovaniu v týchto dvoch veľmociach, okrem toho tu bola ešte americká mafia, ktorá sa pre zmenu obávala z toho, že bratia Kennedyovci /prezident John a jeho brat Bobby – minister spravodlivosti/ začnú tvrdý boj proti organizovanému zločinu. Toto všetko je známe už celé roky – a teda nič nové pod slnkom. Nové sú informácie z „tábora“ prezidentovej manželky Jacqueline. Magnetofónová páska s jej 313 – minútovým monológom – spomienkami môže byť sprístupnená verejnosti až v roku 2067! Ťažko povedať prečo až vtedy. Možno však, že prehranie tejto pásky pomôže vysvetliť smrť tohto mladého a obľúbeného prezidenta. Koho to však v tom spomínanom roku 2067 bude zaujímať? Tak akurát niekoľkých historikov. Veď už dnes miliónom a miliónom Američanom jeho meno nič nehovorí a o atentáte nevedia nič. Ale tí čo vedia – neveria. Neveria oficiálnej verzii. Teda tej, že za Oswaldom stál KGB či Chruščov... Nakoniec, atentát na J.F.Kennedyho nič nezmenil na zahraničnej politike USA, ani ZSSR.