Politická predvolebná agenda a médiá – Jozef Kuchár

V prípravách a priebehu predvolebnej kampane pred marcovými parlamentnými voľbami na Slovensku sa médiá a organizátori prieskumov verejnej mienky až priveľmi usilovali rôznymi, často neobjektívnymi počinmi, ovplyvňovať voličov. Niektorí politici aj pod vplyvom absolventov politologických škôl a kurzov nadobudli presvedčenie, že každá politická strana môže dosiahnuť úspech iba vtedy, keď má širokospektrálnu podporu médií. Časť samozvaných politológov tvrdila, že tlač formuje nielen verejnú mienku, ale aj jednotlivcov. Jeden z tých vševedkov sa pred časom v súvislosti s bojom proti vládnej koalícii v rokoch 2006-2010 odvážil tvrdiť, že nielen médiá, ale aj rýchlokvasené redaktorky a najmä celebritky, pretŕčajúce sa na televíznych obrazovkách a v rozhlase, do značnej miery určujú aj politickú agendu jednotlivých strán. Neuveriteľné, priam insitné tvrdenie. Ak by spomínané slová mali aspoň čiastočne svoje opodstatnenie a všeobecne platili, potom by strana Smer, proti ktorej bezohľadným, neobjektívnym spôsobom a každodennou kritikou už mnoho rokov bojujú takmer všetky médiá aj politológovia, by už dávno na Slovenskej politickej scéne stratila svoje dominantné postavenie. A naopak, pod pozitívnym vplyvom médií by sa najsilnejšími stali SDKÚ-DS a KDH. Teda strany, ktoré voľby nikdy nevyhrali a navyše KDH ani raz napriek rôznym plánom a predsavzatiam ani v jediných voľbách neprekročilo hranicu desať percent.

 

Aj pred terajšími voľbami Figeľ, Hrušovský, Brocká, Zajac a mnohí ďalší neustále hovoria o dvojcifernom volebnom výsledku. Pritom veľmi dobre vedia, že je to iba nereálny sen. Z uvedeného vyplýva, že väčšina voličov v neobmedzenú propagandu a silu médií neverí. Neobjektívny pohľad jednotlivcov na pomery v spoločnosti, prekrúcanie faktov, primitívny bulvár a služobnícka nadpráca novinárskych elévov už nenachádza takú veľkú odozvu v radoch verejnosti, ako pred dvadsiatimi rokmi. Ovplyvňovanie ľudí podľa predstáv vydavateľov s každodennou ponukou veľkej dávky senzácií, škandálov, vymyslených káuz a s minimálnym aktuálnym a pre ľudí potrebným obsahom, väčšina kultúrnych a vzdelaných občanov odmieta. Čas ukázal, že prácu a pôsobenie politických strán v mestách a obciach verejnosť vníma predovšetkým cez konkrétne výsledky a vzťah k obyvateľom, ich problémom a každodenným starostiam. Mediálna podpora, ktorej sa v rokoch minulých opozičným stranám dostávala mierou vrchovatou, očakávané úspešné výsledky nepriniesla. Spoliehanie sa iba na médiá je budovaním na piesku.