Vzťah mnohých firiem k životnému prostrediu sa podobá píleniu konára, na ktorom sedia. Generálny riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia Oto Hornák síce pri vyhodnotení situácie za prvý polrok 2013 konštatoval, že „environmentálne vedomie občanov a podnikateľských subjektov sa zlepšilo, o čom svedčí pokles porušenia právnych predpisov v životnom prostredí takmer o tri percentá oproti porovnateľnému obdobiu v roku 2012“, ale v skutočnosti je tento pokles žalostne nízky.

Inšpektori z rezortnej organizácie Ministerstva životného prostredia SR - Slovenskej inšpekcie životného prostredia vykonali v prvom polroku tohto roka 1 543 kontrol. Porušenie právnych predpisov zistili v 340 prípadoch a uložili celkovo 272 pokút vo výške takmer 350 tisíc eur. Pokuty sú príjmom Environmentálneho fondu a štátneho rozpočtu a spätne sa vracajú do oblasti životného prostredia. Najvyššiu pokutu, 33-tisíc eur, uložili inšpektori spoločnosti Rivertrans so sídlom v Čataji za porušenie povinností pri zaobchádzaní so škodlivými látkami pri ich prečerpávaní v Prekladisku minerálnych olejov v prístave Pálenisko v Bratislave. Pri plnení plavidla River 1 unikla do vody bazéna Pálenisko nafta. Ďalšie dve pokuty boli po 15-tisíc eur. Spoločnosť Lampogas v Bratislave ju dostala za porušenie zákona o prevencii závažných priemyselných havárií. Firma neurobila opatrenia, ktoré by viedli k zníženiu vysoko neprijateľného rizika závažných priemyselných havárií, neodstránila nebezpečný stav, nezabezpečila použiteľné prostriedky na zdolávanie závažných priemyselných havárií a záchrannú službu v prevádzke stáčacieho miesta propán-butánu v Bratislave. Spoločnosť IMA Invest v Zlatých Moravciach dostala pokutu za to, že bez súhlasu orgánu ochrany prírody vyrúbala dreviny rastúce mimo lesa, ktoré boli súčasťou brehového porastu potoka Truzov v obci Čaradice.

Inšpektori SIŽP v prvom polroku prešetrovali aj 422 podnetov od občanov, pričom porušenie zákona zistili zatiaľ v 96 prípadoch. Okrem pokút uložili aj 118 opatrení na nápravu zistených nedostatkov. Súčasný stav svedčí o tom, že environmentálne vedomie občanov a podnikateľov sa mení skôr pod hrozbou pokút a nie preto, že by konečne pochopili, že ochrana životného prostredia je nevyhnutná pre ďalší život na tejto planéte.