Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Pokrivená mediálna matematika – Štefan Nižňanský

Ústava Slovenskej republiky pozná tri nezávislé piliere moci: súdnu, zákonodarnú a výkonnú. No zjavil sa tu tiež tretí sektor, ktorý ktosi tak pomenoval preto, že organizácie v ňom združené nesmú byť náboženské ani politické. A hoci je v ich názve číslo 3, charakterizuje ich 5 kritérií a k ich vzniku viedlo údajne najmenej 10 príčin...

 

Že sa v tom strácate ako divá sviňa v kukuričnom poli? Veď o to ide. Narobiť šrumec, poničiť úrodu, znehodnotiť prácu aj úsilie hospodára. V podmienkach fungujúcej demokracie si  predsavzal svojim pôsobením spochybňovať najmä vládu. Na Slovensku vždy len národne orientovanú, ľavicovo-liberálnu či sociálnodemokratickú. Tým pravicovým, liberálnym a globalizačným vždy kryli a budú kryť chrbát.  

 

Prítomné sú však i médiá. Ktovie prečo im prisúdili označenie: „siedma“ veľmoc... ? Zaužívané pomenovanie periodickej tlače vyzdvihujúce silu jej pôsobenia. To ale nie je ani tak podstatné. Pôvodným poslaním žurnalistiky, novinárov i médií bolo prinášať informácie, hľadať pravdu a zrkadliť každodenné dianie. No iba dovtedy, kým sa mediálny trh nezlial do jedného s biznisovým. Odvtedy sa informácie stali tovarom a väčšina žurnalistov len úbohými dílermi... Zvlášť na Slovensku sa osadenstvo niektorých redakcií, ktorým sa dosť nahlas a opovržlivo nadáva do „mainstreamu“ až priveľmi ponáša na spoločenskú pliagu drogových dílerov. Za veľké peniaze šíria v menších či väčších dávkach jed vedúci k halucináciám, poblúzneniu a často až k záhube konzumenta. Pravda, proti drogovým dílerom predávajúcim marihuanu, pervitín či extázu sa bojuje dlho a tvrdšie. Správa ÚŠP  informuje, že v roku 2018 bolo za drogovú trestnú činnosť u nás trestne stíhaných len 11 osôb.  Aj toto je dôkaz, že  drogové podsvetie stále nad políciou vyhráva. Presne tak ako slovenská infomafia. Za posledných dvadsať rokov si od štátu – teda od nás občanov – úskokmi či bezočivosťou privlastnila mediálna mafia (ovládajúca skoro celý printový trh, takmer celý éter aj s internetom) absolútnu slobodu. Nielen slobodu slova v klasickom poňatí možnosti vyjadriť svoj názor a postoje. Slovenskí novinári v dnešných časoch môžu slobodne robiť čokoľvek až všetko. Úplne slobodne a beztrestne aj klamať, osočovať, obviňovať i súdiť. Vedeli by ste uviesť aspoň jeden jediný prípad, že by za porušenie ústavy alebo zákonov, za vedomé šírenie lží alebo za rukolapnú demonštráciu mediálneho terorizmu  zavreli niektorého z najslávnejších pisálkov či niektorú z presstitútok?

 

Teraz sa vzrušili, možno až vyľakali. Vedia že v mnohom prestrelili a že okrem trpezlivosti politikov stráca sa ako sneh v prvých jarných dňoch už aj tolerancia i zhovievavosť mlčiacej väčšiny. Koalícia premrhala šancu pozvať komisiu EP do priestorov redakcie, do ktorej - zrejme krtkovským tunelom - unikajú všetky informácie priamo zo spisu vyšetrovacieho tímu Kuciakovej vraždy. Preto sa začiatkom februára strhla nová búrka v šerblíku... Vyvolali ju snahy predsedu SNS a šéfa parlamentu Andreja Danka novelou Tlačového zákona sprísniť pravidlá pre prácu novinárov, zvýšiť profesionalitu a zodpovednosť médií. Vzápätí zagágali trafené (aj potrafené) husi a novinári vyzvali poslancov, aby odmietli novelu tlačového zákona vracajúcu do praxe povinné právo na odpoveď aj pre politikov. Podľa nich by vraj „Politici nemali rozhodovať o obsahu novín“. No takéto pravidlo by malo platiť aj opačne. Logika velí, že potom by ale novinári nemali aktívne tvoriť politiku. To však neplatí a slovenskí novinári sa podľa toho aj arogantne správajú i bezočivo „tvoria.“ Neprekvapuje, že na začiatku dlhého zoznamu protestujúcich novinárov sú mená z denníkov SME, N a z portálu Aktuality.sk. Pozoruhodným zozbieraním 400 podpisov novinárov a zamestnancov médií v SR napínajú svaly a vytvárajú dojem, že v preťahovaní lanom sú silnejší ako koaličná väčšina zo 150 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Žiaľ, na druhý koniec toho lana sa proti siedmej veľmoci nepostaví ani hovoriaca ani tá mlčiaca väčšina...Tvrdím, že na Slovensku nie je ohrozená sloboda slova ale sloboda občanov pred médiami a ohrozená je i parlamentná demokracia.     

 

Pripomeňme si, že sebavedomie natankovali šmejdmédiá a v nich pôsobiaci žoldnieri z víťazstva nad mečiarizmom. Za to, že po dvadsaťročnom pôsobení v najvyššej politike a vo vedení štátu zlikvidovali Vladimíra Mečiara ich potľapkával vtedy po ramenách celý liberálny mocibažný svet i americký „Veľký brat“. Jeden z majiteľov pravdy, Martin M. Šimečka z Denníka N sa tým rád na besedách chváli, hoci tým odhaľuje svoje krytie agenta cudzích záujmov. „George Soros je človek, ktorý nám pomohol poraziť Mečiara.“ To už ale bolo dávno a nič nie je staršie ako včerajšie noviny a predvčerajšia sláva... Preto využili aj zneužili smrť mladého analytika Kuciaka s jeho snúbenicou na nechutný tanec na ich hrobe od jari počas celého roka 2018 a spolu s bojovným protivládnym tretím sektorom a opozíciou trúbia do permanentnej vzbury a do útoku. Mečiarova hlava im nestačila, zatúžili po Ficovej i ďalších z jeho kabinetu a za cennú trofej lovcov lebiek by prijali aj hlavu šéfa slovenského parlamentu. Lebo na Slovensku chcú novinári a ich oligarchickí tútori rozhodovať kto bude prezidentom, kto zasadne v parlamentných laviciach, kto pôjde na Ústavný súd a komu vystavia STOP! Potrebujú si potvrdiť svoju silu, schopnosť dosiahnuť ciele a demonštrovať odhodlanie odňať ústavným orgánom istotu aj právomoci. Ich februárovou témou je zamknutie dverí Ústavného súdu v Košiciach pred Robertom Ficom. Urobia preto čokoľvek. Žiaľ, strach z nich a z otrávených mediálnych šípov sa šíri krajinou ako v dedine z Chrobákovej poviedky „Drak sa vracia“... Pripomína to obdobie keď sa revolucionári z OF s americkými tútormi rozhodli dosadiť Havla na hrad. Aj vtedy „preventívny mediálni lynč“ nahnal toľko strachu poslancom komunistického Federálneho zhromaždenia, že za disidenta Havla zahlasovali zbabelo všetci komunisti do jedného. Opakovanie je vraj matkou múdrosti, zvolili teda pre február 2019 rovnaký scenár. A prvý pustil do gatí „Trójsky kôň“. Hovorkyňa koaličnej strany Most-Híd Klára Debnárová informovala, že ich poslanci podporia verejnú voľbu kandidátov na ústavných sudcov. Strana chce podľa nej „týmto krokom vylúčiť akékoľvek špekulácie o zákulisných dohodách s ĽSNS“.  Hlasovanie o Ficovi bude preto v slovenskom parlamente účelovo pod nátlakom. Teda nedemokratické. Veď už teraz je na tých, ktorí nesplnia svoje „historické poslanie“ pri verejnej mediálnej poprave trojnásobného bývalého premiéra, pripravená následná poľovačka. Je ale dosť možné, že krajina pod Tatrami zažije televíznu reality šou s titulkom: „Pád koalície“... Čarom nechceného je skutočnosť, že o nových sudcoch Ústavného súdu SR sa bude - hore na kopci - v parlamente hlasovať práve počas návštevy amerického ministra zahraničných vecí... Oj aká to symbolika!

 

Nuž, výhovorka sa v politike vždy nájde. Lebo ťažké je priznať, že krok za krokom sa spoločnosť v metódach nátlaku a manipulácie vracia do 50-tych rokov. Za všetkým sú však tentoraz viac zištné ako ideologické ciele. Majitelia mediálnych domov  s opozíciou chcú určovať kto bude konečne po dlhých rokoch na ministerstvách rozhodovať o dotáciách a peňazovodoch. Veď na ich sponzoroch, kamarátoch, príbuzných i na tých niekoľkých straníckych adlátusoch od dlhoročnej diéty visia šaty ako na strašiakoch nad tekvicami v srbskej Kovačici.

 

Železo sa kuje za horúca, preto je jasné, že z vyhne mediálnych cizelérov bude hluku, smradu aj kriku ešte nechutne veľa. A o nič menej klamstva i ďalších manipulácií. Vrátane marcových prezidentských volieb. Nezabúdajme priatelia na slová amerického klasika, že : „Novinár je človek, ktorý dokáže pozbierať zrno aj plevy. Dokonca dokáže i oddeliť zrno od pliev. Ale uverejní vždy len tie plevy...“