Pohotová reakcia našich vedcov – Vladimír Mezencev

O Turecku sa v uplynulých týždňoch v našich médiách napísalo a nahovorilo určite viac, ako za posledné dve desaťročia. Zo dňa na deň mal každý tzv. mienkotvorný denník či televízna stanica svojho odborníka na túto krajinu, ktorá sa rozprestiera na dvoch kontinentoch. A tak sa každý z nás mohol dozvedieť, že Turecko je demokratická krajina, alebo naopak, ľudské práva sa v ňom sústavne porušujú. Niektorí kolegovia dávali Turecko ako príklad sekularizmu, ďalší upozorňovali na to, že je to klasický islamský štát so všetkými následkami a dôsledkami, ktoré sa tradične dodržiavajú v takýchto krajinách. Najviac museli čitateľov a divákov, či poslucháčov rozosmiať myšlienky o vstupe Turecka do EÚ. Už-už v nej mohli byť, ale vojenským pučom si do Únie nateraz zatvorili dvere. Kto sa len trochu orientuje v zahraničnej politike tak dobre vie, že Turecko už celé desaťročia patrí medzi kandidátske krajiny a napriek tomu Turkom nikdy nikto zo zodpovedných nesľúbil, že zástava ich krajiny bude viať v Bruseli a Štrasburgu ešte v tomto desaťročí. Okrem toho súčasní tureckí predstavitelia sa v súčasnosti často vyhrážajú, že uskutočnia referendum o vstupe svojho štátu do EÚ a väčšina občanov sa rozhodne negatívne. Raz je armáda stále najsilnejšia zložka spoločnosti a garantom demokracie a sekularizmu, inokedy o ničom nerozhoduje.

 

Nečudo, že našincovi sa po všetkých tých informáciách tak trochu zatočila hlava. Jeden bežal do cestovnej kancelárie vymeniť už zaplatený zájazd do Turecka za inú destináciu, druhý naopak, išiel si takýto pobyt kúpiť. Veď teraz zaň zaplatí menej, Turci sa o svojich hostí budú starať ešte lepšie a pretože prezident Erdogan vyhlásil mimoriadny stav, bude tam pokojnejšie a bezpečnejšie.

Ani skúsení politici sa veľmi nevyznamenali. Krátko po tom, čo sa dozvedeli o pokuse o vojenský prevrat tak sa poponáhľali s vyhláseniami o podpore prezidentovi Erdoganovi a vláde. Niektoré krajiny ako napríklad USA žiadali aj prísne potrestanie vzbúrencov! Po niekoľkých dňoch kedy z Turecka začali prichádzať informácie o masových zatýkaniach nielen vysokých dôstojníkov a policajtov, o zákaze vydávania mnohých denníkov a časopisov, vysielaní televíznych staníc, masových prepúšťaniach sudcov, vedcov a učiteľov, tak všade na Západe zavládlo mlčanie. Niekde vyslovili tiché znepokojenie. Práve preto si vedenie Slovenskej akadémie vied /SAV/ zaslúži slová uznania a s ním aj celá vedecká obec na Slovensku. Vo svojej protestnej nóte, adresovanej veľvyslanectvu Tureckej republiky, odsudzujú obmedzovanie slobody a občianskych práv vedcov a vysokoškolských pedagógov. Tak teda, nie politici, od ktorých sa to očakávalo, ale vedecká obec zareagovala na udalosti v Turecku. Veď podľa najnovších správ perzekúcie sa už dotkli vyše 100 000 ľudí! Možno, že ich je už ráz toľko. Brusel, Štrasburg  i vlády členských krajín EÚ však zostávajú naďalej ticho. Ale aspoň slovenskí vedci sa zachovali tak, ako sa patrí...

Len pre zaujímavosť – aj tí, ktorí by najradšej na mieste Erdogana videli niekoho iného stále zdôrazňujú, že ide o hlavu štátu, zvolenú za prezidenta Turecka v slobodných demokratických voľbách. Nie, vôbec nechceme porovnávať súčasného tureckého prezidenta s Hitlerom, ale Západ v 30-tych rokoch minulého storočia tiež veľmi dlho zdôrazňoval, že sa k nemu treba chovať ako k osobnosti, zvolenej za ríšskeho kancelára v slobodných demokratických voľbách. Nakoniec – čo sa týka členstva Turecka v EÚ, Erdoganovi na ňom vôbec nezáleží, i keď sa pokrytecky tvári, že svoju krajinu chce do nej doviesť. Veď v súčasnosti mu ide iba o jedno: zmeniť republiku tak, aby sa stal jej neobmedzeným vládcom. To by ako prezident členskej krajiny Únie predsa len nemohol realizovať. Okrem toho EÚ je mu dobrá predovšetkým na to, aby z nej doslova cical peniaze na pobyt utečencov zo Sýrie, Iraku a Líbye na území Turecka. To sa mu zatiaľ veľmi úspešne darí...