Hladinu v Českej republike v minulých dňoch rozbúrila séria nehôd na železnici. Na nešťastia na cestách si človek akosi zvykol. I tak si ale  každý večer sadá k televízii s mrazením v chrbte, čo sa zase stalo, koľko mŕtvych či ťažko zranených zaznamenali na diaľniciach a ďalších ťahoch.  Vlak je všeobecne považovaný za bezpečnejší dopravný prostriedok. Kúpil si si predsa lístok, súpravu riadi profesionál, ten ťa má bez problémov doviezť do cieľa.

Že tomu tak vždy nie je, dokazuje aj údaj, že vlani bolo na železniciach v ČR vyše 1200 mimoriadnych udalostí. Udávajú sa rôzne dôvody: zvyšujúca sa hustota premávky, problémy v technickom zabezpečení, nízke investície do regionálnych tratí. Jednou z príčin môže byť aj nedostatok a preťaženosť strojvodcov, keď niektorí jazdia pre viac dopravcov, a potom sa dopúšťajú chýb.

Neviem ako teraz, ale za môjho dávneho detstva sa profesia rušňovodiča tešila veľkej vážnosti. Nejeden z nás sa ním túžil stať, riadiť obrovského tátoša, ktorý dymí z komína, mocne púšťa paru a pyšne sa ženie krajinou. Parné rušne sú - aspoň teda v našich končinách - už dosť dlho minulosťou, ale strojvodca je i dnes povolanie veľmi náročné: veď za koľkých ľudí či za aký náklad zodpovedá.

Späť ale k problémom na železnici v ČR. Faktorov, ktoré spôsobujú nehody na koľajniciach je určite viac než len tie, ktoré som spomenul. Nechcem však čitateľa unavovať podrobnosťami. Ostatne, na rozdiel od niektorých iných pisateľov, som sa v problematike nestal z noci na deň odborníkom. Zaujal ma však názor časti politikov, hlavne z radov opozície: na vine je minister Karel Havlíček. Aha, povedal som si, to preto, že sám osobne nejde príkladom, nesedí vo vlaku a neriadi ho. Lenže problém je vraj inde. V tom, že uvedený pán je v čele  dvoch rezortov: je ministrom priemyslu a obchodu a okrem toho aj ministrom dopravy. Keby sa jedného vzdal, všetko by bolo zrejme lepšie, krajšie a perspektívnejšie. Havlíčka údajne prezývajú Kyborg, čo ako je známe, je kybernetický organizmus. Takým kyborgom vo filmovom spracovaní je napríklad Robocop.

Je ale taká prezývka na mieste? Nejeden minister dokázal v minulosti predsa podstatne viac ako nejaký Robocop. Veď koľkí z nich mali už o deň či dva potom ako nastúpili do funkcie pripravenú úplne novú, jedine správnu koncepciu. I keď sa danej problematike nikdy nevenovali a predtým riadili možno iba svoje auto. Tú poslednú odbornosť ostatne už nepotrebovali, pretože ministri zvyknú mať šoférov.

K. Havlíček podľa mňa logicky poukazuje na to, že nejde o to, koľko rezortov vedie, ale či má kvalitných spolupracovníkov. Priznávam sa, že neviem, či riadiť dve ministerstvá je úloha príliš náročná. Z hľadiska nízkych pozícii, ktoré som zastával a nijakých funkcií v súčasnosti, to nedokážem posúdiť.  Spomenul som si ale na štátnika v 70. rokoch minulého storočia v jednej ázijskej krajine. Ten bol prosím súbežne prezidentom republiky, predsedom vlády, ministrom obrany i ministrom zahraničných vecí. Dôvody nepoznám, ale možné je, že nikto nebol taký múdry ako on, prípadne nikomu okrem seba neveril. K takej kumulácii funkcií má však K. Havlíček ďaleko a sotva ju niekedy dosiahne.

Pána Havlíčka sa zastal jeho šéf, teda český premiér. Označil ho za najpracovitejšieho člena svojej vlády. Dozvedeli sme sa dokonca, že tento minister vstáva o pol hodiny skôr ako pán Babiš.   A to už je veru čo povedať. Niekdajší britský premiér Winston Churchill by pri týchto náročných kritériách sotva uspel: ten sa vraj povaľoval v posteli niekedy i po celý deň. Mal to veru šťastie, že neslúžil v terajšej českej vláde.

Ministra Havlíčka osobne nepoznám, nikdy som s ním nehovoril, nepracoval som s ním alebo pod ním. Videl som ho iba v televízii a počúval, čo hovorí. Pôsobil na mňa veľmi dobrým dojmom, ako človek, ktorý vie, o čom rozpráva a vie, čo chce. Ale je to len môj subjektívny názor. Som laik, pohybujem sa na prízemí, nedovidím na vysoké poschodia, na ktorých sa pohybujú politici. Tí zo svojich výšin posudzujú určite všetko správnejšie.  Len si hovorím, či v postojoch niektorých z nich nie je aj trochu závisti: zmieňovaný minister riadi dva rezorty a ja, taký schopný, nemám na starosti ani jeden.

Vo vláde by sa určite našli aj vhodnejšie terče ako Havlíček. Ale je tu príležitosť, tak prečo ju nevyužiť. Ako sa hovorí, kto chce psa biť, palicu si nájde. Človek z ulice sa nestačí diviť. Opozícia tvrdo kritizuje vládu a poukazuje na to, ako by všetko robila inak a pochopiteľne lepšie. Potom sa dostane ku kormidlu a múdra je zase nová opozícia, teda včerajšia vláda. Že by tých, čo sa dostali k moci, zrazu napadla akási neznáma choroba, ktorá im berie doterajšiu múdrosť? Pre vedcov je tu náročná úloha: okrem lieku proti koronavírusu treba hľadať aj ďalší, ktorý navracia vládnym politikom opozičný rozum.