Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Pohľad od Vltavy – Milan Lažák

Obyvatelia európskych miest majú možnosť vidieť v týchto dňoch traktory častejšie ako inokedy. Poľnohospodári protestujú, nepáči sa im politika Európskej únie (EÚ), byrokracia, podmienky za ktorých musia hospodáriť. Škoda, že so sebou nepriviezli na ukážku aj kravy, aby mestské deti zistili, že toto zviera nemusí byť vždy iba fialové. 


V Česku sa roľníci v ôsmom týždni tohto roka takto vzopreli až dvakrát: v pondelok 19. a vo štvrtok 22. februára. Dôvod: hašteria sa nielen s vrchnosťou, ale aj medzi sebou. Heslo Rozdeľuj a panuj je staré, vekmi vyskúšané, osvedčilo sa. 


Už v úvode sa priznávam, že poľnohospodárstvu nerozumiem. Na základe niektorých článkov, ktoré čítate v dnešných novinách, si možno poviete: Práve preto o ňom píš. Ale ja, vážení, nie som minister. Takého šéfa rezortu odvezú do práce, strážca mu ukáže, kde má kanceláriu, iný sluha mu predloží akési dokumenty, ktoré činiteľ podpíše, ďalší pomocník mu strčí do ruky papiere, ktoré prečíta. Sem-tam sa ukáže na obrazovke, odovzdá nejakú medailu. Pravda, je tu ešte cestovanie. Raz cez Atlantik, inokedy cez viacero kontinentov. Nuda, tam všade sme už predsa boli. 


Bývalo zvykom, že v niektorých krajinách za ministra poľnohospodárstva určili človeka, ktorý sa v problematike vyznal. Netvrdím, že šlo o záruku, že úrad aj dobre viedol.  Ale nebolo od veci, že s ľuďmi, ktorí sa starajú o polia a dobytok dokázal prehovoriť ich jazykom. 


V ČR bol donedávna šéfom poľnohospodárov roľník. Pretože sa v problematike vyznal, stal sa ministrom, ktorý má na starosti úplne inú problematiku. V jeho bývalom kresle je dnes politik, ktorý pôsobil hlavne ako učiteľ na strednej škole. Ale prosím, prečo nie. Existuje vyššia kvalifikácia, ako byť členom vládnucej koalície?


My postarší si pamätáme časy, keď sa razilo heslo o vyrovnávaní úrovne mesta a dediny, keď do poľnohospodárstva šli obrovské prostriedky. Poukazovalo sa na strategický význam odvetvia, na nutnosť dosiahnuť sebestačnosť v potravinách. Ešte predtým, v 50. rokoch minulého storočia sa pod zámienkou boja proti kulakom vyháňali najlepší hospodári. Pre veľký úspech sa v 90. rokoch zase likvidoval úspešný agrokombinát Slušovice. 


Namiesto sebestačnosti neskôr nastúpila globalizácia. Lenže dotácie do poľnohospodárstva prúdia ďalej. Opakujem, že nie som odborník, neviem či subvencie sú primalé alebo premrštené. Ozaj, ako to, že v tomto odvetí nefunguje niektorými ekonómami do neba vyzdvihovaná neviditeľná ruka trhu?  


V súvislosti s pondelňajším protestom ma však zaujalo niečo iné, a to podráždené  útoky proti jeho organizátorom. Hysterické výkriky, aký kolaps nás čaká v pražskej doprave. Obyvatelia nechali autá skutočne zaparkované doma a cez hlavné mesto sa cestovalo jedna radosť, podstatne rýchlejšie a s menšími prekážkami ako po iné dni. Občania vo Francúzsku alebo v Nemecku nám našich gazdov môžu závidieť. To, ako disciplinovane sa chovali, že nikde neboli zátarasy, nerozhadzoval sa hnoj, ako to vidíme v západnej Európe. 


Popudlivá však bola reakcia niektorých členov vládnej koalície.  Organizátorov označovali za dezinformátorov, podporovateľov Kremľu, za proruské sily a babišovcov. Takže zradcovia a prisluhovači, samozvanci a stroskotanci? Kde sme to už počuli?


Namiesto vecnej diskusie, argumentov a konfrontácie názorov, nadávky a obvinenia. Povedať dnes verejne v ČR svoj názor chce niekedy hodne odvahy. Pravda, ak sa tvoje stanovisko nezhoduje s tým, ktoré zastáva kabinet. Pretože jedine to je správne, objektívne, pravdivé atď.  Ďalšie prívlastky si čitateľ môže pridať. Pravda, pre istotu len tie, s ktorými súhlasí vláda.  


A to považujem za jeden z dnešných hlavných problémov Česka. Prečo je potrebná odvaha k tomu, aby si vyslovil iné stanovisko, ako je to oficiálne? V takom prípade totiž riskuješ, že sa na teba vyrútia média hlavného prúdu, budú ťa vláčiť tvojou minulosťou, prítomnosťou i budúcnosťou. Nebodaj, keď sa ty, človek z ulice, dotkneš nejakého mocného politika alebo firmy. Znesú to tvoje nervy, keď ťa budú ťahať po súdoch? A preto, keď si nespokojný, radšej mlč a disciplinovane pracuj. 

Ak však súhlasíš s vládou, daj to hlasne najavo. Potrebuje to. Niekde som čítal, že má podporu necelých 20 percent obyvateľstva a z ústavných inštitúcií je tak na tom najhoršie. Tí, čo nestoja za ňou, sú zrejme ignoranti a pomýlení. Ruské šváby ich zvádzajú na zlú, nesprávnu cestu. Ešte, že máme nepriateľov.  Na koho iného by sa zvalili všetky problémy?  


Protestujú aj slovenskí roľníci. Ak sa ma však niekto v Prahe pýta na situáciu na Slovensku, odpovedám, že tam nežijem, a preto nebudem hrať múdreho či informovaného. Sledujem ale tamojšie televízne noviny. Ako len tí opozičníci za vlády zlého Fica vyčíňajú, divia sa moji známi. Že im to dovolí. Žeby nebol až taký strašný?  


V Nemecku sú štrajky podstatne častejšie ako v ČR. Protestujú nielen poľnohospodári, ale zastavuje sa tam aj železničná doprava, prímestské spoje, zavreté sú letiská. To, že nejeden občan hromží, je pochopiteľné. Netvrdím, že som počul každé tamojšie vládne vyhlásenie, ale zo strany členov kabinetu som nezaznamenal ani jedno vystúpenie, ktoré by bolo také zlostné na adresu štrajkujúcich, ako v prípade ich českých kolegov. Platí predsa právo na vyjadrenie názoru i právo na štrajk. Predovšetkým bez toho strašného dodatku, ktorý znie Áno, ale. 


Tak im Nemcom treba, preto aj majú oveľa viac protestov ako my, povie si škodoradostne občan, ktorý dbá hlavne o to, aby nevybočil z radu a azda len preboha nevyslovil svoju mienku. Nech sa prídu poučiť k nám, odovzdáme im svoje skúsenosti. Republiku si rozvracať nedáme.