Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Pohľad od Vltavy – Milan Lažák

Nový rok, prvý máj, Vianoce. Udalosti, ktoré sa pravidelne opakujú. Čo nového k ním napísať, čím zaujať čitateľa? Ako napríklad v septembri, keď sa znovu otvárajú brány základných a stredných škôl, aspoň teda v našich končinách.

 

Čítam, že české deti chodia do školy nerady. Nič nového pod slnkom, ani my, dnes postarší dorastenci, sme školu nemali vždy v obľube. Deti by vraj mali motivovať učitelia. Ako ale na to, keď pedagógom motivácia tiež chýba. Zase pohľad do minulosti: aj my sme mali rôznorodých učiteľov. Dodám, že som závidel predvojnovým študentom. S akou láskou a uznaním hovorili o svojich stredoškolských profesoroch. Nejeden sa stal pre nich celoživotným vzorom, podľa učiteľa si volili svoje povolania. Prestíž takého profesora bola obrovská. Že nemusí ísť iba o minulosť, svedčí dnešný príklad Fínska, kde je profesia učiteľa tretia najprestížnejšia a tiež tretia najobľúbenejšia. Tomu zodpovedá aj platové ohodnotenie.

 

Čítam o podfinancovaní českého školstva a nízkych platoch učiteľov. Niekoľko čísel: priemerný plat učiteľa v prvom štvrťroku 2019 bol niečo vyše 36.000 korún, čo predstavovalo medziročný nárast o viac ako desať percent. V rovnakom období bola priemerná mzda v ČR necelých 32.500 korún. Zárobky vyučujúcich sa majú v roku 2020 zvýšiť o ďalších desať percent, v roku 2021 o deväť. Samozrejme, že nie každý má priemerný plat. Faktom je aj to, že asi málokto je spokojný so svojím príjmom. Viac chcú ľudia v zdravotníctve, kultúre, potravinárstve atď. Nie som odborníkom na školstvo, ale zrejme iba platy problémy nevyriešia. Aj keď na druhej strane v ČR platíme údajne učiteľov najmenej vo vyspelom svete v pomere k platom ostatných vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov.

 

Úloha pedagógov je kľúčová. Niekedy mám ale dojem, že sa tak trochu zabúda na žiačika. Nedávno minister školstva ČR oznámil, že chce časovo odsunúť plánované zavedenie povinnej maturity z matematiky. Ministrovi tlieskam, ale je tu keby: nejeden terajší študent strednej školy si zvolil svoj smer štúdia tak, aby sa ešte vyhol maturite zo spomínaného predmetu (tá má byť podľa druhu školy od jari 2021 alebo 2022).  Inak by sa prihlásil inam, ale to viete, matematika, tú by som nezvládol. A tak teraz študuje niečo iného, než čo by vlastne chcel.

 

S tým keby súvisí ešte jedna výhrada: čo nový minister školstva, to nová koncepcia, stratégia, zámery. Tie staré akoby boli v tom okamžiku zabudnuté, skončili v koši. Žiak, učiteľ, rodič, prispôsob sa. Apropo rodičia. Na tých by sme tiež nemali zabúdať. Nejeden učiteľ vám povie, že negatívne prvky v chovaní, ktoré si deti prinášajú do školy z domova,  nedokáže zmeniť.

 

Začiatok školského roka príde rodičov na tisíce korún. Pre mnohých z nich nie je otázkou, na akú nepovinnú aktivitu majú dieťa prihlásiť, ale ako zaplatiť svojmu školákovi základné potreby. Dnes zďaleka nie každý býva v centre mesta, nie všade je vhodná verejná doprava. Cesta na vyučovanie, záujmové krúžky, prípadne šport, to chce druhé auto a vlastne človeka na plný úväzok.

Podľa príslušných výskumov je pre spoločnosť v dlhodobej perspektíve rozhodujúca vzdelaná populácia. Vrátim sa v tejto súvislosti k Fínsku. Nejde mi o kopírovanie jeho modelu vzdelávania, ani o zavádzanie zmien, na ktoré zrejme momentálne nemáme financie. Zaujalo ma niečo iného, čo by sa azda dalo realizovať aj u nás, a to v pomerne krátkom čase a bez veľkých výdavkov. Napríklad, že tam na severe nie je v centre pozornosti vysoký objem vedomostí, ale to, aby boli žiaci schopní neskôr ako dospelí zapojiť sa do spoločnosti, aby získali sebadôveru, cítili sa bezpečne a rešpektovaní.  Ide o zručnosti užitočné pre život.  Zlá odpoveď žiaka je lepšia ako tá správna. Nesprávna odpoveď totiž učiteľovi napovie, čo žiakom nie je jasné, kde je ich slabina, čo im pedagóg prípadne nedostatočne vysvetlil. Učiteľ tak danú otázku môže prebrať znovu a inak, dieťa samo príde na to, aký je správny postup.

 

Potrebná je diskusia a spoločné hľadanie. Prostredie, v ktorom sa žiak nebojí riskovať a odpovedať. Namiesto súťaženia a konkurencie je treba viac spolupráce. Ešte niečo a už dám pokoj s Fínskom: vzdelávací systém je tam postavený na základných a nespochybniteľných hodnotách, ku ktorým patria spravodlivosť, dôvera, rovnosť, ľudskosť. Učeniu hodnotám sa dáva prednosť pred učením vedomostí.

Zdá sa, že do školstva hovorí každý, včítane autora tohto článku. Ale nedivme sa, takmer každý máme deti, vnukov, prípadne sami sme študentmi. Možno by sme mali viac veriť odborníkom. Lekárovi si laik sotva dovolí hovoriť do operácie a pritom často ide o jeho život. Sprevádzal som kedysi malého vnuka na futbalové tréningy. Okolo ihriska rodičia, ktorí kričali na svoje ratolesti, vbiehali na ihrisko, všetko vedeli lepšie ako tréner. A potom prečo máme stále menej dobrovoľníkov v telovýchove. Učiteľ pod tlakom osnov, rodičov, predstavených. Jeho sťažnosti na prepracovanosť a vyhorenie, na to, že nie je docenený. Dôsledok: napríklad úteky pedagógov do iných profesií. Dlhodobá perspektíva teda nevyzerá ružovo. Čo treba urobiť, je odborníkom jasné: napríklad zlepšiť prípravu učiteľov, zvýšiť platy pre tých začínajúcich, znížiť byrokraciu v školách, skvalitniť riadenie školstva. Predpokladom svetlého  zajtrajška sú jasné ciele a na základe toho konkrétne opatrenia dnes a zajtra. Určite nie dohady typu bude povinná maturita z matematiky, či nebude, milí moji radcovia?