Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Pohľad od Vltavy – Milan Lažák

Je už jún, a tak čitateľa prosím o prepáčenie, že sa vraciam k predchádzajúcemu mesiacu, teda k máju. Podnietil ma k tomu žiak základnej školy, malý vnuk môjho známeho, ktorý sa doma pochválil tým, že dnes sa učili, ako druhú svetovú vojnu vyhrala americká armáda. A o vojakoch iných štátov vám pani učiteľka nehovorila? opýtal som sa. Nie, znela prekvapená odpoveď.

 

V kalendári na mojom stole je pri dátume 8. máj napísané Deň víťazstva (1945). Možno nie som dosť pozorným poslucháčom alebo čitateľom, ale najčastejšie som tohto roku v súvislosti s ôsmym májom počul v ČR výraz Výročie ukončenia druhej svetovej vojny. Aj keď pre úplnú presnosť možno dodať, že to bol koniec vojny v Európe a celý svetový konflikt skončil až o nejaký mesiac neskôr. Deň víťazstva znamenal bezpodmienečnú kapituláciu nacistického Nemecka.

 

Ukončenie. Ja si toto slovo spájam napríklad s futbalovým zápasom. Odohrá sa 90 minút alebo pre zranenia, simulovanie atď. aj nejaký čas navyše, rozhodca stretnutie odpíska a je koniec. Pravda, dôležitejšie ako to, že zápas skončil, je správa, aký bol výsledok, kto vyhral, respektíve prehral, či bola remíza. Ako skončila druhá svetová vojna? Predsa porážkou toho najhoršieho: nacizmu a fašizmu, záchranou ľudstva. Prečo si teda nepripomínať túto udalosť ako Deň víťazstva?

 

Možno sa opakujem, keď napíšem, že o minulosti sa píše ťažko. Je totiž tvárna. Neustále sa mení podľa aktuálnej situácie, objednávky a potrieb. Písať o oslobodení v súvislosti s ôsmym májom? Božechráň, veď všetci vieme, čo nasledovalo po roku 1945 a najmä od roku 1948. A čo by bolo, keby nacisti a ich pomáhači vyhrali? Aký osud chystali napríklad slovanským národom?

 

Dôsledkom najväčšieho vojnového konfliktu v dejinách ľudstva bolo okolo 60 miliónov obetí a ďalšie obrovské straty. Preto sa ľudia tešili z jeho ukončenia, preto vítali osloboditeľov, či už boli zo ZSSR alebo USA. Preto azda výraz oslobodenie od nemeckého nacizmu je prípustné. Že nie? Pretože by sa napríklad uvedený žiačik mohol opýtať, kto to oslobodenie priniesol? A potom by už bolo nevyhnutné vysloviť aj slová Červená armáda?

 

My postarší si pamätáme na niekdajšie mohutné výročia osláv oslobodenia Sovietskou armádou. V znamení hesla so Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak. Že na tom oslobodení sa podieľali aj Američania, Rumuni a Poliaci, sa zväčša mlčalo. Dokonca som čítal, že nejaké západočeské mesto si roky pripomínalo oslobodenie Červenou armádou, hoci Nemcov z neho vyhnali Američania.

 

Po roku 1989 bolo prirodzené, že sa otvárali predovšetkým biele, neznáme stránky histórie. Ale v prípade toho spomínaného výročia ukončenia, víťazstva či oslobodenia azda už nastal čas na vyváženejší prístup. Nechcem na tomto mieste pripomínať, akú časť dnešnej ČR a SR jednotlivé armády oslobodili, koľko príslušníkov Červenej armády padlo pri vyháňaní nacistov z Československa a koľko Američanov, prípadne Poliakov a Rumunov. Počíta sa predsa každý život, každý máme len ten jediný. Myslím aj na jednoduchých nemeckých vojakov, ktorí by radi odhodili pušky, ale netrúfali si, pretože im hrozilo, že vlastní ľudia ich popravia ako dezertérov a zbabelcov.

V Plzni sa každoročne konajú veľké Slávnosti slobody na počesť oslobodenia mesta americkou armádou. Prečo nie? Prečo ale na Deň víťazstva nepozývajú iné mestá napríklad Rumunov a Poliakov? A keď už nie Rusov, s ktorými nie sme kamaráti, tak aspoň Ukrajincov? Zato som kdesi čítal, že nás vlastne oslobodili Ukrajinci, pretože názvy frontov zneli 1., či 4. ukrajinský front. Pritom azda každý, kto to chce vedieť, aj vie, že Červenú armádu tvorili príslušníci mnohých národov a národností.   

Človek počúva aj iné múdra. Že keby neboli dohodnuté demarkačné línie, až kam by došla americká armáda. Možno by oslobodila aj Kyjev a vtedajší Leningrad. Niekde som čítal, že pomaly vieme, kam v Čechách došiel každý americký džíp. V poriadku, ale azda by bolo dobré zmieniť sa aj o nejakom stroji inej armády.

 

Sovietsky vojačik mal v máji 1945 vedieť, čo nám chystá Stalin. Hneď ako porazil Nemca, mal obrátiť pušku smerom na východ, nedopustiť február 1948, august 1968. Čítam i to, že v máji 1945 nešlo o oslobodenie, ale o dobytie, o novú okupáciu (zo strany ZSSR). Včerajšok vnímaný dnešnými očami, aktuálnou objednávkou. Od mantinelu k mantinelu. S USA na večné časy a nikdy inak.

Tak veru. Nedávne majstrovstvá sveta v hokeji. Ráno sa chcem dozvedieť výsledok  zo včerajšieho neskorého večera. Prepáčte, vstávam veľmi skoro do práce, nevydržal som pri televízore. Prvá športová správa však informuje, ako skončil zápas americko-kanadskej NHL. Tak mám ešte návrh, aby sa oznamovalo, aká je predpoveď počasia pre Washington a nie pre Prahu. Čo keď v hlavnom meste USA bude pršať a ja si nevezmem dáždnik?