Podnetný seminár ÚSN na aktuálne témy – Jozef Kuchár

Únia slovenských novinárov, ktorú tvorí vyše 300 popredných publicistov, komentátorov, redaktorov i spisovateľov, pravidelne organizuje rôzne stretnutia a besedy a najmä semináre s výraznými osobnosťami ekonomického, politického a spoločenského života na Slovensku. Posledný seminár v tomto roku sa uskutočnil 11. decembra v aule Domu športu v Bratislave.

 

Hlavný referát predniesol historik a predseda Výboru pre obranu a bezpečnosť Slovenskej národnej rady, PhDr. Anton Hrnko, CSc. Najskôr sa vyjadril k neustálemu spochybňovaniu slovenskej štátnosti. Poukázal na to, že aj v kontexte nedávneho 30-teho výročia  Novembra ´89 sa objavovali a v médiách dostávali priestor nostalgické povzdychy za spoločným štátom Čechov a Slovákov. Zneužívajú k tomu absenciu referenda pred rozdelením ČSFR v roku 1992. Preto poslanec  Slovenskej národnej strany v dnešnom parlamente samostatnej a zvrchovanej Slovenskej republiky (bývalý poslanec  čs. Federálneho zhromaždenia) zhrnul najzávažnejšie dôvody, pre ktoré sa referendum na sklonku federácie nekonalo. Zdôraznil, že hoci by aj bolo bývalo, nevyriešilo by nahromadené problémy politického, sociálneho,  ekonomického, spoločenského vývoja, ba ani aktuálnych potrieb Čechov  a Slovákov po prevrate v roku 1989. Za znepokojujúci jav označil Hrnko vystupovanie a vyjadrenia  prezidentky Zuzany Čaputovej i niektorých ďalších ústavných činiteľov a politikov opozičných strán, ktorí nenazývajú svoju vlasť a štát jeho medzinárodne uznaným názvom: Slovenská republika. Oportunisticky a ignorantsky ho obchádzajú a hovoria najčastejšie len o „krajine“... Pritom príbeh úspešnej druhej Slovenskej republiky, potvrdzovaný mnohými ukazovateľmi aj prieskumami verejnej mienky, anketami občanov oboch samostatných republík aj ich akceptáciou vo svete, hovorí za všetko. Za najväčšiu chybu dosluhujúcej vládnej koalície SMER-SD + SNS + Most-Híd označil zrušenie Mečiarových amnestií.Hlasoval som proti ich zrušeniu, pretože sa nám tu niekto snaží nanútiť myšlienku, že to Slovensko okrem zločincov vlastne nikto nechcel. Tisa sme si obesili a Mečiara sme neobesili len preto, že už nemáme trest smrti. V tomto zmysle chápem všetky tieto aktivity proti existencii samostatnej SR. A tým sa najväčšou obeťou svojej vlastnej politiky stal Robert Fico, ktorý uvoľnil pre tretí sektor obrovské finančné prostriedky aj priestor v politike. Bývalý smerácky minister kultúry Marek Maďarič s hlavným „poradcom“ Erikom Tomášom pripravili paškvil o únose prezidentovho syna, ktorý nemá nič spoločné s realitou. Neviem, z akého dôvodu Fico prijal ich koncepciu, že treba zrušiť Mečiarove amnestie, o ktorých dvadsať rokov rozprával, ako sa nedajú zrušiť.

 

V súvislosti s prebiehajúcou predvolebnou kampaňou zmienil niekoľko hlavných tém a rizík pre ďalší vývoj u nás aj v strednej Európe. „Myslím si, že na Slovensku by okrem Dostála a Osuského nenašli nikoho, kto by bol ochotný akceptovať parcelovanie Slovenska. Skôr sa obávam vyjadrenia prezidentky, ktorá povedala, že by podporila zrušenie zákazu dvojakého občianstva. V tom momente by sme na Slovensko dostali maďarské vnútropolitické problémy, ktoré by sme tu riešili. To by určite neprospelo Slovenskej republike a pokojnému nažívaniu na jej území. Máme poznatky tiež o tom, že Orbánovi záleží na tom, aby sa strany reprezentujúce maďarské národnostné záujmy v SR do parlamentu nedostali. Mohol by tak opäť verejne vystupovať v mene všetkých Maďarov a na Slovenskú republiku by dokázal privolať neželanú pozornosť a hnev zaujatých európskych a svetových elít.

 

Za ďalšiu chybu označil aj zmenu v Ústave SR, ktorá umožňuje v neobmedzenom čase pokračovať  riadiace funkcie i vláde v demisii. Podľa rôznych predpokladov politológov a možných povolebných scenárov vývoja to môže pre Slovensko znamenať  smrteľné nebezpečenstvo s popretím všetkých doterajších pozitívnych trendov národných aj štátnych záujmov a občianskych istôt.

Mnohé kvázi národné strany vznikli preto, aby rozložili národný potenciál. Jasným dôkazom boli prezidentské voľby. SNS nepostavila svojho kandidáta, aby netrieštila sily, a iné národné strany to neurobili. Národní kandidáti v prezidentských voľbách zlyhali. Nechápem, ak tu máme dve strany, ktoré majú reálny potenciál dostať sa do NR SR, tak vznikne ďalších päť národných strán, ktoré vezmú z koláča po jednom percente, a to bude stačiť, aby oslabili tie existujúce. Každý národovec by si mal vybrať stranu, ktorá má reálny potenciál dostať sa do parlamentu. To isté platí aj o subjektoch na ľavej strane politického spektra.“ 

 

Z hľadiska bezpečnosti sa časovanou bombou - podľa Antona Hrnka – stáva situácia vytvorená médiami na Slovensku. „Položme si otázku, kedy sa v našej histórii stavali novinári do polohy žalobcu, vyšetrovateľa, sudcu a ešte aj popravcu?“ – opýtal sa účastníkov seminára. „Bolo to v 50-tych rokoch počas stalinských čistiek. Vtedy nielen novinári ale tiež publicisti a spisovatelia svojimi verejnými odsudzujúcimi článkami a kampaňovitými publikovanými postojmi  posielali konkrétnych ľudí  na šibenicu. Stačilo na nich ukázať ostrým hrotom svojho pera.“

 

Sieť liberálnych politikov spoločne s médiami a tretím sektorom presadzujú u nás cudzie záujmy, medzi ktoré patria Globálny pakt o migrácii, Istanbulský dohovor  a rozmiestnenie amerických vojenských základní na území SR, ktoré by mali spolu s Poľskom, Ukrajinou a pobaltskými štátmi vytvoriť vhodné podmienky v pripravovanom vojnovom konflikte, kde Rusko je označené za nášho nepriateľa.

 

Podpredseda ÚSN  Mgr. Štefan Nižňanský v koreferáte nadviazal na predrečníka. V súvislosti  s parlamentnými voľbami  vo februári 2020 zameral pozornosť na pôsobenie mainstreamových médií. Chybou Slovenskej republiky a všetkých jej ponovembrových reprezentácií je - podľa neho – neschopnosť vytvoriť podmienky pre vznik a fungovanie vyváženej mediálnej scény. Tá je teraz jednonohá, presadzujúca iba jeden jediný názor. A ten uznáva a propaguje len globalizačný, liberálny a pravicový postoj. Kolegov vyzval na využitie každej možnosti prezentovať, vysloviť aj publikovať svoj názor, pokiaľ ešte existujú a fungujú verejnoprávne médiá i niekoľko alternatívnych, ktoré zatiaľ vehementne zápasia o udržanie slobody slova. Kriticky sa vyjadril ale práve na adresu fungovania a postojov redaktorov spravodajstva či publicistiky v RTVS. „Nerozumiem tomu a nechápem, ako je možné, aby sa vo vysielaní Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu objavilo také množstvo tvárí a hlasov pôsobiacich donedávna v komerčných či v bulvárnych médiách...“ Princípy verejnoprávneho vysielania musia byť pritom postavené na odlišných princípoch, výbere tém aj ich spracovaní. Príkladom je vysielanie BBC vychádzajúce zo štatútu, ktorý dosť precízne špecifikuje hlavné zásady a postuláty žurnalistov  treťom tisícročí. Spomenul niekoľko príkladov redaktorov televízneho spravodajstva, ktorí sa po chvíľkovej objektivite a neutralite začínajú jasne profilovať ako politickí aktivisti plniaci zadania z externého prostredia mimo areálu Mlynskej doliny.

           

Vyjadril názor, že počas kampane možno očakávať na Slovensku čokoľvek. Náznakom je obvinenie exprezidenta Andreja Kisku za daňové podvody a predsedu najsilnejšej politickej strany Roberta Fica 100 dní pred voľbami. Kisku pritom mohli stíhať už hneď po skončení funkcie a nezastierať tým účelovú provokáciu s cieľom definitívnej likvidácie bývalého trojnásobného a úspešného premiéra Slovenskej republiky. Nižňanský pritom poukázal na súvislosti „trestania“ Fica za jeho nezmieriteľné postoje voči imigrantom, za snahu získať naspäť pre štát Dzurindovou vládou sprivatizované kľúčové podniky, za odmietanie slepej poslušnosti voči cudzím záujmom a za otvorené vyjadrenia proti skorumpovaným a zmanipulovaným mainstreamovým  oligarchickým médiám. Glosoval to futbalovou terminológiou, kedy dostal  Robert Fico „napomenutie“ za čo „žltú kartu“ v prezidentských voľbách a za čo „červenú kartu“ - stopkou v rozhodnutí vykročiť  z politiky na Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach. Otvorene vyjadril názor, že Slovensko nečaká na budúci rok nič dobré. V prípade nejakého zázraku a zostavenia vlády pronárodnými stranami sa politický zápas v obdobe hnutia „Milión chvilek pro demokracii“ presunie zo susedného Česka opäť na slovenské námestia. Ak voľby prinesú patovú situáciu a vládu nezostaví ani jeden z politických blokov, najväčšiu radosť bude mať prezidentka Čaputová, ktorá s uplatnením posilnených prezidentských právomocí bude môcť dokončiť zadanie tútorov, ktoré Kiska nestihol. No a v prípade veľkej zmeny a nástupu „nových tvárí“ do politiky nastane stredoeurópsky chaos aký nemá obdobu. Rozhašterení lídri opozície už teraz pred voľbami nemôžu byť garanciou kvalitatívnej programovej zmeny pre SR. Predpokladať a očakávať však treba dôslednú likvidáciu všetkých prvkov sociálneho štátu, pričom najviac na zmenu doplatia dôchodcovia  aj mladé rodiny zrušením sociálnych balíčkov. 

 

Uprednostňovanie podnikateľov a nadnárodných monopolov, škandály pri verejnom obstarávaní, podlosti, kádrovanie, korupcia budú pokračovať, no zakryje ich hrubá perina zaujatých liberálnych redakcií. Nová vláda zostavená z takých lídrov ako Kiska, Remišová, Sulík, Beblavý a zo „zabávačov“ akými sú Matovič, Truban, Hlina, Galko či Pročko otvoria národu oči, no bola by to ešte trpkejšia  a bolestivejšia epizóda ako pôsobenie sezónnej pravicovej vlády Ivety  Radičovej v roku 2011. Rozhodnutie stíhať  predsedu strany SMER-SD  v momente štartu predvolebnej kampane za názor  i niektoré okázalé zákroky NAKA považuje  Štefan Nižňanský za znovu vzkriesenie inkvizície v stredoeurópskom regióne.

 

Podpredseda ÚSN, PhDr. Dušan D. Kerný pozornosť prítomných upriamil na oblasť zahraničnej politiky Slovenskej republiky a najmä jej postaveniu a celkovej činnosti štátov V4, teda Slovenskej republiky, Českej republiky, Poľskej republiky a Maďarskej republiky. Konštatoval, že toto zoskupenie má významné postavenie aj patričnú autoritu v rámci Európskej únie.

 

Bolo to vzácne a vydarené stretnutie, na ktorom si všetci prítomní mali čo povedať a vypočuli si veľa vzácnych slov a mnoho informácií. V prvom polroku 2020 sa prvý seminár uskutoční 19. februára, ďalšie 22. apríla a 17. júna v aule Domu športu v Bratislave.

 

 

Zľava Ing. Edita Dürrerová, tajomníčka ÚSN, PhDr. Anton Hrnko, CSc., poslanec NR SR a Jozef Kuchár, predseda ÚSN

Zľava Ing. Edita Dürrerová, tajomníčka ÚSN, PhDr. Anton Hrnko, CSc., poslanec NR SR a Jozef Kuchár, predseda ÚSN

Mgr. Štefan Nižňanský, podpredseda ÚSN a PhDr. Anton Hrnko, CSc.

Mgr. Štefan Nižňanský, podpredseda ÚSN a PhDr. Anton Hrnko, CSc.

Anton Hrnko a Dušan D. Kerný, podpredseda ÚSN

Anton Hrnko a Dušan D. Kerný, podpredseda ÚSN

Zľava Jozef Kuchár, Štefan Nižňanský, Anton Hrnko, Dušan D. Kerný

Zľava Jozef Kuchár, Štefan Nižňanský, Anton Hrnko, Dušan D. Kerný

Pohľad do rokovacej sály

Pohľad do rokovacej sály