Pocta tatranskej legende menom Peter Petras

Prvým nositeľom jednej z tohtoročných cien prešovskej krajskej samosprávy bol vo štvrtok večer 17. Decembra Tatranec telom a dušou, základný kameň dnešnej Reinerovej chaty, Peter Petras. Známy na celom Slovensku z vlaňajšej bitky s byrokraciou o malý kamenný baráčik, ktorému venoval kus svojho života a ktorý pre neho znamenal viac ako palác v Bratislave, Viedni alebo v Prahe. Vyhral ju rovnakým spôsobom ako veľa ťažkých šachových partií vo svojom živote – zásadovosťou, tvrdohlavosťou v presvedčení o svojej pravde a pracovitosťou. To všetko sa skrýva v jeho láske k tatranským štítom, dolinám, chodníkom a chatám na ich konci, na jar divokým, ale čistým jarkom so stále priezračnou vodou. Priezračnou, ako jeho chlapská tatranská duša. Ktorá je plná dvoch veličín: tatranskej prírody a manželky Magdy, ktorá je základným kameňom jeho života.

 

Dnes je Peter už akože na dôchodku, ale „seniorský život“ v štandardnom mestskom byte si nevie predstaviť. Aj keď žezlo chatára už vlani odovzdal svojmu synovi, Petrovi Petrasovi Jr., na Reinerke alebo v jej okolí ho nájdete prakticky stále. Chata, ako každé gazdovstvo, potrebuje neustálu starostlivosť, v drsných tatranských podmienkach dupľovanú. Keď už dnes nič iné, aspoň nachystať drevo do pece, na ktorej sa varí voda na čaj, kávu. Vyzimení turisti sú vďační za každý zdroj tepla či z pece alebo od pece. Ale pukot ohníka pôsobí príjemne aj v lete, veď Tatry nie sú Bahamy.

 

Petras už dávno zaviedol vianočnú tradíciu snehových betlehémov pri svojej chate. Jeho veľkosť a dekorativita sa odvíja od množstva bielych vločiek, ktoré na Starolesniansku poľanu dopraví matka príroda. V súčasnej dobe síce pred chatou stojí veľký snehový Mikuláš (podľa mena autora by to mal byť Mikuláš Petras), ale na betlehém ho treba ešte veľa...

Celoživotný vysokohorský nosič Peter, ktorý  do oblakov vyniesol na svojom často ubolenom chrbte stovky ton jedla a pitia pre turistov a horolezcov, ale aj množstvo rôznych stavebných materiálov a kusov technických zariadení pre chatárov (poväčšine v Malej a Veľkej studenej doline), aby ich kamenno-drevený dom mohol žiť a prichyľovať ľudí rôzneho veku, došiel nedávno do jedného zo svojich životných cieľov, konečne sa dočkal oficiálneho spoločenského uznania. I keď „iba“ krajských dimenzií. Tou cenou, ktorú mu pre niekoľkými dňami odovzdal predseda Prešovského samosprávneho kraja Peter Chudík, mu ľudia, žijúci v Tatrách a pod nimi, prakticky obyvatelia celého severovýchodného Slovenska (ktorí pridobre vedia, čo je to ťažký život), vyjadrujú svoju vďaku a uznanie za to, že je takým, aký je, teda správnym chlapom.

 

A ten vianočný betlehém pri chate na Starolesnianskej lúke? Tvrdý chlap Peter Petras, ktorého životným krédom je „nie, ja nemusím, ja CHCEM!“ po prevzatí ceny prítomnému publiku sľúbil, že betlehém bude, i keby ho mal škrabať po celých Tatrách. Pred niekoľkými dňami mi to potvrdil aj známy tatranský televízny redaktor Jožo Kubáni: - Uvidíte, že on to dokáže, je to tvrdý, vynaliezavý a neskutočne pracovitý chlap!        

Peter Petras si prišiel prevziať Cenu predsedu PSK so svojou manželkou

Peter Petras si prišiel prevziať Cenu predsedu PSK so svojou manželkou

Pred Reinerkou síce už stojí snehový Mikuláš, ale...

Pred Reinerkou síce už stojí snehový Mikuláš, ale...

...ale na tradičný betlehém je ho ešte málo

...ale na tradičný betlehém je ho ešte málo

Na Reinerke vždy vládne príjemná pohoda

Na Reinerke vždy vládne príjemná pohoda

Keď je dostatok snehu, to sa tvorí...

Keď je dostatok snehu, to sa tvorí...