Po voľbách v roku 2016 môže byť všetko ináč - pozor na vrece zemiakov – Vladimír Dobrovič

Niektorí politici už verejne začali vyjadrovať svoje názory na možnú predvolebnú i povolebnú spoluprácu. Ukazuje sa, že už predvolebný rok bude de facto v znamení politického zápasu o voličské hlasy. Je evidentné, že rozhodne verejná mienka. Prvé husle preto budú zrejme tak ako doteraz hrať médiá, najmä mienkotvorné. Nebudem ich menovať, keďže nikomu nechcem robiť reklamu a nikoho nech––cem ani uraziť.

 

Podľa prezentovaných výsledkov väčšiny doterajších prieskumov verejnej mienky sú potenciálni voliči na strane vládnucej strany Smer-SD. Predpokladá sa jej opätovné víťazstvo v parlamentných voľbách. Nie však už tak výrazné ako to bolo v predchádzajúcich. Pri troche opodstatneného fantazírovania však musíme rátať aj s variantom, že ostatné politické strany budú môcť vytvoriť vládu bez súčasného hegemóna. Nie som síce sibyla, ale s takmer sto percentnou istotou predvídam, že  i v prípade víťazstva čo len o jeden poslanecký mandát sa všetky ostatné politické subjekty spoja. Po štvorročnej nútenej abstinencii na moci, opäť, tak ako pri vzniku vládneho kabinetu Ivety Radičovej, by ani chvíľu neváhali s prevzatím moci, napriek rôznorodému zafarbeniu.

 

Jednoznačné spoliehanie sa na súčasnú popularitu vládnucej strany mi tak trochu  pripomína vyhlásenie Roberta Fica, predsedu strany Smer-SD po prvom kole krajských volieb, že Mariána Kotlebu v Banskobystrickej župe porazí aj vrece zemiakov, nieto ešte podpredseda strany a poslanec európskeho parlamentu Vladimír Maňka. Opak bol nakoniec pravdou. Takmer istého víťaza voliči v druhom kole odmietli. Prečo? Len ťažko nájsť jednoznačnú odpoveď. V každom prípade sa však môžeme domnievať, že išlo minimálne o podcenenie verejnej mienky v regióne, povýšenecké  spoliehanie sa na silu a poslušnosť ľavicových voličov. A práve tí zrejme aj vzhľadom na mediálnu naivitu takzvaných „mienkotvorcov“ Smeru-SD zostali doma a rozhodnutie o budúcnosti kraja nechali na agresívnych voličov M. Kotlebu. Ukázalo sa, že aj v tomto prípade bolo opojenie z moci veľmi zradné. Niektoré verejné vyhlásenia politikov na adresu strany Smer-SD by mali byť v tejto súvislosti pre vládnucu stranu viac než varovaním. Veď pre príklad si nemusíme ísť ani tak ďaleko do minulosti. Stačí si spomenúť na HZDS-ĽS, keď sa takmer všetky politické strany zjednotili nie na princípe za niečo, ale proti niekomu. Vtedy to bolo proti Vladimírovi Mečiarovi. Možno dnes obdobný osud hrozí Robertovi Ficovi.

 

Pritom vláda pod jeho vedením konečne začína prijímať výrazne ľavicové opatrenia (viď. sociálne balíčky...). A možno práve preto. Žiaľ namiesto údernej propagandy týchto pozitívnych opatrení, médiá, vrátane verejnoprávnych, zostávajú len pri suchom konštatovaní až bagatelizovaní ich pozitívneho vplyvu na životnú úroveň tých občanov, ktorí to najviac potrebujú. Čiže dôchodcov, študentov a tých, ktorí sa živia svojou prácou.

 

Nielen podľa vyjadrení predstaviteľov Smeru-SD, ale ani podľa Igora Matoviča, predsedu hnutia OĽaNO,  ktorého politickú silu až trestuhodne pred verejnosťou R. Fico podceňuje, by opozícia dnes nebola schopná vládnuť, potrebuje ešte trocha času. Možno práve pre nedocenenie svojej osoby momentálne najsilnejšou politickou stranou na Slovensku I. Matovič odštartoval boj za zjednotenie pravice na „protificovskom“ základe. Len na potvrdenie uvádzam jeho vyjadrenie pre TASR: Urobím všetko pre to, aby voľby v roku 2016 boli skutočným referendom o Robertovi Ficovi a o strane Smer-SD. Prvý výprask dostal v prezidentských voľbách a myslím si, že si ho zaslúži aj v roku 2016. Chceme urobiť všetko pre to, aby vznikla alternatíva. Chceme tiež, aby strany ako KDH, Most-Híd a Sieť, ktoré sa často správajú ako budúce nevesty Smeru, aby si to rozmysleli a pred voľbami jasne povedali, či s Ficom, alebo bez Fica.“ O niečo miernejší vo vyjadrovaní je Béla Bugár, predseda strany Most-Híd. „Za posledný polrok som 4-krát povedal nie. Jednoznačne hovoríme, že naše predstavy v ekonomike, sociálnej oblasti, v oblasti spravovania štátu sú iné. Neviem si predstaviť, že by sa Smer zmenil," takto odpovedal na otázku TASR, či by so Smerom-SD išiel po parlamentných voľbách 2016 do vlády.

Aj vzhľadom na rozloženie síl v Národnej rade SR, pri jednostrannej prevahe poslancov strany Smer-SD kalkulovať s predčasnými parlamentnými voľbami, v prípade udržania demokracie na Slovensku je len fikcia. Vybičovávanie občanov k protivládnym zhromaždeniam opozičnými politikmi, ktorých ambície na vládnutie sa demokratickými voľbami nenaplnili však zostáva veľkým nebezpečenstvom pre ďalší demokratický vývoj.

 

Do riadnych parlamentných volieb zostáva ešte dosť času na získavanie potenciálnych voličov tak pre vládnu, ako aj opozičné strany, vrátane strán, ktoré sa do volieb ešte na našej politickej scéne etablujú. Dôveru dostanú však len tie strany a hnutia, ktoré oslovia najviac voličov. Dôležité miesto v tomto procese pripadne médiám. Predovšetkým elektronickým. Na kupovanie denníkov už mnohí nemajú finančné prostriedky. Vo výhode budú teda politické strany pravicovo orientované. Už podľa laickej analýzy doterajších výstupov v elektronických médiách, vrátane verejnoprávnej RTVS, môžeme predpokladať, že ľavicovej strane ruže nezakvitnú. Boj o verejnú mienku s najväčšou pravdepodobnosťou bude pritom nekompromisný. Kompromisy sa dajú očakávať až po definitívnom sčítaní hlasov. Pokiaľ chce Smer-SD nadviazať na volebný úspech v ostatných parlamentných voľbách určite by mal prehodnotiť svoju doterajšiu mediálnu politiku. V predchádzajúcich voľbách vyhral presvedčivo vďaka nepresvedčivému vládnutiu kabinetu Ivety Radičovej. V najbližších voľbách vystavia vysvedčenie vláde Roberta Fica. Síce jej súčasné kroky si zaslúžia uznanie a podporu, ako som však už uviedol, médiá sa skôr venujú vyhľadávaniu úskalia v procese realizácie sociálnej politiky vlády. Pokiaľ  sebauspokojenie z dobrého vládnutia nevystrieda ostražitý boj za získanie verejnej mienky, domnievam sa, že po parlamentných voľbách v roku 2016 môže byť všetko ináč.