Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Po stopách Slovákov – partizánov z odeských katakômb /5/ – Vladimír Mezencev

Navštívenka Nikolaja Vasilieviča Ovčarenka je zaplnená jeho rôznymi funkciami. Je predsedom občianskeho združenia Renesancia Odesy, členom Národného zväzu novinárov Ukrajiny, oblastnej Rady mieru, zástupcom predsedu Oblastného výboru veteránov – účastníkov vojny v Afganistane, regionálnym koordinátorom Ukrajinského inštitútu vojenskej histórie... Jeho hlavným finančným príjmom je však dôchodok vyslúžilého dôstojníka, účastníka vojny v Afganistane a okrem toho plat z práce lektora v múzeu Odeského vojenského okruhu. Po prečítaní všetkých týchto jeho funkcií sa čitateľ môže domnievať, že ide o akéhosi prešedivelého starého pána, ale Nikolaj patrí medzi päťdesiatnikov, mužov plných síl a ešte stále nesplnených predsavzatí.

Zoznámili sme sa v Múzeu Odeského vojenského okruhu, ktoré sme navštívili s jediným cieľom: získať doplňujúce informácie o pôsobení slovenských vojakov v odeských katakombách. Na naše veľké prekvapenie Nikolaj o činnosti našich vojakov – prebehlíkov nevedel. To však nám iba potvrdilo to, čo sme už dávno vedeli: dejiny Veľkej vlasteneckej vojny a partizánskeho hnutia počas nej sú také bohaté, že aj poprední historici, ktorí sa im venujú, sa zaoberajú iba jej jednotlivými časťami a etapami. Nikolaj však napriek tomu urobil pre nás veľmi veľa: nielenže pomohol s hľadaním materiálov o činnosti našich partizánov v katakombách, ale dokonca aj našiel človeka, ktorého strýko Alexander Nikitič Zacharov, dôstojník Červenej armády bol priamym účastníkom odboja v Odese a poznal sa aj s našimi vojakmi – dezertérmi z Rýchlej divízie. Valerian Alexandrovič Sirota, ako sa volá synovec sovietskeho partizána, na stretnutie s nami priniesol aj kópie niekoľkých kresieb, ktoré zobrazujú udalosti v okupovanej Odese. Sú na nich aj naši vojaci ako prinášajú potraviny a zbrane partizánom a potom ich definitívny odchod do podzemia. Samozrejme, ide „iba“ o amatérske kresby, ale sú skutočne autentické a majú už svoju historickú hodnotu.

Kto však chce nájsť oficiálne údaje o pôsobení Slovákov v katakombách slávneho čiernomorského prístavného mesta Odesa tak ich určite nájde. Pokiaľ navštívi katakomby cez vchod v Krivej Balke, asi 15 km od mesta, tak určite uvidí „nástenné maľby“ našincov priamo v podzemí na stenách chodieb. Jedna z nich sa zrodila spod rúk jedného z našich bojovníkov tesne pred Veľkonočnými sviatkami v roku 1944. Pod napísanými slovami „Veselú Veľkú noc“ je nakreslený vojak s brigadírkou na hlave, ktorý vedierkom s vodou oblieva dievčinu. Nuž, dotyčnému autorovi muselo byť veľmi smutno za domovom a nostalgické spomienky na krásne chvíle na predchádzajúcich, predvojnových oblievačkách určite násobili jeho túžbu byť doma. Nečudo, veď si len predstavme prostredie, v ktorom sa toto „dielo“ tvorilo. Hlboko pod zemou, pri slabom osvetlení a s perspektívou, že tu môže stráviť ešte celé mesiace... Ďalšia kresba je menej zrozumiteľná a je na nej zobrazený vojak po zranení a liečení – s obviazanou hlavou, pravou rukou v obväzoch , opierajúci sa o barlu pod ľavým ramenom. Vedľa neho stojí nejaký muž v civile a medzi nimi s rozpätými krídlami ja nakreslený vták, tak trochu pripomínajúci orla. Na hrudi zraneného vojaka vidieť vyznamenanie – kríž. Tretia kresba má symbolizovať priateľstvo medzi Sovietskym zväzom a Slovenskom, na jednej strane je hviezda s kosákom a kladivom, na druhej slovenský štátny znak. Všetky tieto kresby sú natoľko veľké, že sa pred nimi zastaví každý sprievodca so svojou skupinou a povie im niekoľko slov o tom ako v katakombách bojovali aj slovenskí vojaci. Na to však, aby návštevník katakômb, ktorý sem prišiel špeciálne preto, aby sa oboznámil s pôsobením partizánskych oddielov pod zemou v rokoch 1941 – 1944 je zmienka o našincoch veľmi stručná. Jednoducho tu boli- a je to. Ako a prečo sa sem dostali – to už nepovie nikto. Sprievodcovia to možno vedia, nič o tom nehovoria, iba by ich to mohlo zdržať...
Vladimír Mezencev
/Cesta do odeských katakômb uskutočnená pri finančnej pomoci Literárneho fondu/