Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Po Bruseli a Ottawe prekvapia naše deti Washington

Vlani sme už písali o prekvapujúco veľkom úspechu výstavy vranovských detí a mládeže, členov združenia Talentované deti Slovenska (TA-DE-S), ktorá bola inštalovaná v bruselskom sídle Rady Európy pri príležitosti 10. výročia vstupu Slovenska do EÚ.  Aj o tom, že o výstavu prejavili záujem aj na americkom kontinente, takže po splnení jej bruselskej misie sa chystá na cestu za oceán, konkrétne do kanadskej Ottawy. Náhoda chcela, že so zakladateľkou a dodávateľkou nevyčerpateľnej energie tohto združenia pani Gabrielou Trebuňákovou (na obr.) sme sa stretli na celoslovenskej prehliadke ďalších talentovaných detí, vlastne už stredoškolákov, študujúcich módnu tvorbu a túžiacich uplatniť sa v tejto oblasti. Pri pohľade na také obrovské množstvo nápadov, poctivej odevníckej práce a chute popasovať sa so stále novými výzvami, človeka akosi  mimovoľne napadne otázka – prepána, kde a ako tieto úžasné talenty končia? A prečo?  Ale to už sú otázky  pre iných ľudí...

 

S  pani Gabrielou sme akosi prirodzene začali rozprávať o tom, aké to bolo v Bruseli, keďže chýry o úspechu mladých slovenských výtvarníkov boli príliš silné a emotívne...

 

Je možné, že náš úspech, ktorý sa doslova prevalil hneď po inštalácii výstavy, má na svedomí nielen očividný talent našej mládeže, ale aj skutočnosť, že doteraz boli všetky výstavy v sídle komisie akési príliš akademické, odborné a majstrovské. A tu zrazu niečo úplne iné, úprimné, prirodzené, nič vyumelkované. Deti dvoch škôl z Vranova nad Topľou, Strednej odbornej školy A. Dubčeka a Strednej odbornej školy drevárskej, ktoré za touto výstavnou kolekciou stoja, sú určite talentované, do svojich prác vložili nielen všetko to, čo vedia, ale aj ako to cítia. Na diplomatov a známe európske politické i spoločenské špičky, ktoré sa premelú sídlom komisie, to zabralo a všetci oceňovali práve tieto vlastnosti výstavy.  Dali sme jej názov „Slovensko – minulosť a budúcnosť očami slovenských deti“.  Výstava sa uskutočnila s výraznou podporou Prešovského samosprávneho kraja a pod záštitou premiéra Roberta Fica. Je isté, že k úspechu výstavy prispelo aj vystúpenie vranovského detského folklórneho súboru Cifroško. 

 

Čo všetko vranovská mládež v srdci únie vystavovala?

Boli to predovšetkým výtvarné práce, maľby a grafiky, potom vitráže, fotografie, módne kreácie,  i 3D výrobky z dreva, plastiky...

 

Bola prvá zahraničná prezentácia detí združenia TA-DE-S?

Ako sa to vezme.  Spomínam si, že napríklad v roku 2012 sme v predveľkonočnom čase na Veľvyslanectve Dánskeho kráľovstva v Bratislave pripravili program Slovenská Veľká noc a pani veľvyslankyňa Anita Hugau si  naše darčeky, pečeného  baránka zo sladkého cesta  usadeného v pečenom sladkom košíku a sadu maľovaných veľkonočných vajíčok ihneď brala na sviatky do svojej domoviny, aby tam ukázala, čo všetko na Slovensku pripravujú na veľkonočné sviatky...

 

Skôr, ako sa pozrieme na ďalší osud bruselskej výstavy, mali by sme sa vrátiť ešte viac do minulosti. Ako vo vás vznikol nápad na založenie tohto združenia spájajúceho talentované deti?  A najmä krédo združenia, v ktorom je organizovanie kultúrnych, športových a spoločenských podujatí pre deti mládež, ako aj pomoc hendikepovaným a mimoriadne talentovaným jedincom   pri ich prezentovaní  a podporiť ich sebavedomie a potrebu na tomto svete. To sú myšlienky akejsi  samostatnej dimenzie. Takže, ako to všetko uzrelo svetlo sveta?

Aby som bola úprimná, na samom začiatku toho všetkého sa stalo, že som sa poriadne a zdravo naštvala. Bolo to ešte v roku 1991, keď som sa ocitla v kanadskom Edmontone a tam vtedy prebiehala prezentácia etník, žijúcich v Kanade. Bolo tam čo pozerať, bolo čo vidieť, počuť a chutnať, ale...Jednoducho, stánok kanadských Slovákov bol akýsi  chudobný, ošarpaný a ako prezentáciu Slovenska tam predávali hamburgery a tuším coca-colu. Stála som tam ako soľný stĺp, neverila som vlastným zmyslom. A vtedy som si napajedená sľúbila, sama sebe, že to musím radikálne zmeniť. Potom som už iba hľadala vhodný spôsob, ako to zrealizovať tým najvhodnejším spôsobom. Až do toho v mojom svete nápadov vstúpili deti. Veď kto môže lepšie a vernejšie vykresliť obraz národa ako jeho deti? Potom nastalo obdobie hľadania kontaktov, dobrej „partie“ , talentov. To všetko prichádzalo postupne. Výsledok je taký, že sa nám spoločne darí prezentovať Slovensko skutočne dôstojným spôsobom už osem rokov.    

 

Takže presťahovanie výstavy TA-DE-Su z Bruselu do Ottawy bola akási pomsta za ten trapas v roku 1991?

Ani nie. Po úspechu našej výstavy v Bruseli a veľkom ohlase, ktorý spôsobila, som bola po návrate domov oslovená jedným zo slovenských fanúšikov Slovenska z Kanady cez naše ministerstvo zahraničia  či by sa výstava nemohla presťahovať tam a ukázať, aké talentované sú naše deti a takto vytvoriť reálny obraz Slovenska v „Novom svete“. Dohodli sme sa, za výdatnej pomoci nášho ministerstva zahraničia, že výstava bude trochu pozmenená z praktických a finančných dôvodov, s dôrazom na súčasné moderné Slovensko. Kolekcia teda pozostávala zo série fotografií o Slovensku, malieb na hodvábe, vitráží, módy a módnych doplnkov a z dreva sme tam dali prepraviť iba motorku a kolekciu drevených motýlikov, ako módnych doplnkov k pánskym spoločenským odevom. Bola to bomba, drevárska škola pripravila celú kolekciu ľahkých, jemných tenučkých drevených motýlikov pre praktické použitie a mužské osadenstvo Ottawy, vrátane diplomatov,  sa do nich doslova zamilovalo.

 

Teda ďalší potešujúci úspech...?

Výstavu „Slovensko dnes“ sme otvárali v priestoroch slovenského diplomatického zastupiteľstva v Ottawe už 28. mája 2014 a náš veľvyslanec pán Milan Kollár pri jej vernisáži zdôraznil jednu zásadnú skutočnosť, že všetky tieto diela boli vytvorené deťmi, narodenými už v samostatnej Slovenskej republike.

 

Aký bude ďalší osud tejto prezentačnej kolekcie a kde vlastne je? Spomínalo sa jej presťahovanie do Washingtonu. Ako to reálne vyzerá?

Za všetkým je kopec rokovaní a vybavovaní, zháňaní peňazí a zabezpečovaní praktických drobností, bez ktorých sa to všetko jednoducho nedá realizovať. Kolekcia je momentálne ešte stále na našom diplomatickom zastúpení v Ottawe. Ale už dne je isté, že jej ďalšie otvorenie bude vo Washingtone 16. septembra. Výstavný súbor bude mať nový názov „Farby Slovenska“ a bude doplnený o výtvarné práce rómskych detí, keďže náš národ a toto etnikum žije vedľa seba už mnoho storočí a tento prvok by mal zároveň dokumentovať prirodzenú ľudskú znášanlivosť. Veľmi sme potešení tým, že pri organizácii tejto výstavy nám ponúkli spoluprácu dve tamojšie slovenské hokejové legendy, duo Šťastný-Bondra. Čo je doslova výborné! Možnosť samotného sprievodného kultúrneho programu už bude závisieť od toho, koľko peňazí zoženieme, pretože cesta za oceán a pobyt niečo stoja. Ak sa nám podarí dať dohromady potrebný obnos, v našom zámere je spoločné vystúpenie slovenských a rómskych detí v rámci kultúrneho programu. No a ak sa nám bude dariť úplne, okrem diplomatickej smotánky by na otvorení mohla byť aj manželka amerického prezidenta, pani Obamová.

 

Keď už sme pri peniazoch, kto vám vlastne pri realizácii takýchto projektov finančne pomáha?  Ministerstvo kultúry?

Nie, ministerstvo kultúry nám nedalo ešte ani halier, ale výdatne nám pomáha ministerstvo zahraničných vecí. Pri realizácii výstavy Farby Slovenska nám pomohlo ministerstvo vnútra. Ale najväčšej a najúčinnejšej pomoci sa nám dostáva z ministerstva zahraničných vecí. A potom už iba sponzori...

 

Vo Washingtone sa osud tejto výstavy naplní?

Možno ani nie, už dnes pracujeme na tom, aby po skončení washingtonskej etapy bola výstava prenesená do New Yorku, záujem o ňu je aj tam. Možno to nakoniec vyjde!

 

  Bolo by to báječné.  Na záver, čo plánujete so svojimi deťmi potom? Ďalší projekt, ktorý by všetko začal od začiatku?

My už viac-menej žijeme aj v roku 2016, v ktorom bude naša republika predsedať únii. Rodí sa projekt usporiadania niekoľkých súčasných výstav, ktoré budú simultánne prezentovať modernú Slovenskú republiku týchto dní v niekoľkých veľkých mestách únie. V koľkých, to je problém veľkosti balíka, ktorý sa nám podarí zabezpečiť. Ale na základe doterajších skúseností som presvedčená, že projekt sa vydarí podľa našich predstáv o dôstojnej prezentácii vlasti. Viete, všetky tieto úspechy zanechávajú obrovsky veľkú kladnú stopu vo vedomí detí, ktoré sa na týchto projektoch obetavo zúčastňujú a potom sa môžu tešiť z výsledku dobre zvládnutej práce. Jedinečný výchovný moment, ktorý ich posúva ďalej, vyššie...