Poľovačka na Rusov? – Rudolf Slezák

Vladári vo všetkých krajinách sveta, vždy vedeli, že ak sa chcú udržať pri moci, budú musieť niektorých ľudí zatvárať alebo zabíjať, iných zasa odmeňovať. Tak je tomu od biblických čias až dodnes, civilizácia na tom takmer nič nezmenila. Márne by sme hľadali krajinu, v ktorej tomu tak nebolo alebo nie je. Dokonca i v Spojených štátoch amerických, ktoré sú tak pyšné na svoje dejiny, nájdete veľa prípadov, ktoré nesvedčia o vyspelosti tohto národa, ktorý môže byť vo všetkom hrdý na činy svojich predkov. Vlastne Američania nikdy ani neboli národom, vždy to boli predovšetkým - Američania. No a o týchto Američanoch sa nelichotivo rozpísal aj ich popredný spisovateľ John Stenbeck, vo svojej veľkej eseji - O Američanoch a Amerike. Okrem iného sa v nej zmienil aj o veľkých vojnách bielych mužov s Indiánmi. Je to síce obdobie, ktoré poznáme najlepšie z Vinetuoviek od Karola Maya, no v skutočnosti to bolo oveľa drsnejšie a menej romantické, ako ho popísal tento Nemec, vo svojich románoch .Keď sa pozornejšie začítate do štúdie Johna Stembecka o svojich krajanoch, nájdete v nej oveľa drsnejšiu pravdu, ktorá sa nedá iba romantizovať alebo velebiť do nekonečna. Myslel tým na obdobie lovcov. Nie takých, čo sa živili lovom zvierat a predajom kožušín, ale tých, čo sa živili lovom ľudských skalpov.

 

Celé tlupy takýchto "poľovníkov", sa pohybovali po krajine a naháňali Indiánov, kde sa len dalo. Po nekonečných prériách i vo vysokých horách, len preto, aby ich chytili, oskalpovali a túto trofej potom predali vo výkupniach, určených pre toto "zbožie". Spočiatku to bol veľmi výnosný a pohodlný kšeft, dovtedy pokiaľ sa Indiáni nezačali brániť alebo strácať v nedostupných horách. Vtedy bol už lov na ich skalpy nebezpečnejší a pracnejší. Veľké výkupne skalpov, roztrúsené po celej krajine, začali trpieť na nedostatok tohto zbožia. Stembeck síce nepíše, čo sa so skalpami ďalej robilo, no vždy boli peniaze na to, aby lovcov mali z čoho vyplácať. Títo lovci však zrazu pochopili, že by bolo pre nich jednoduchšie a pohodlnejšie nebehať po ťažko dostupných horách a prériách, ak by začali skalpovať aj tých, čo mali práve po ruke. Myslel tým prisťahovaných Filipíncov, alebo Mexičanov, ktorých bol vždy dostatok. Ak nie, nebol problém prekročiť aj hranice a zájsť si pre skalpy aj na ich územie. Nikto nezisťoval, z koho bol skalp stiahnutý. Zrazu ich bolo toľko , že musela vláda tento kšeft zaraziť, lebo by sa mohlo rozsypať a skolabovať celé ich trhové hospodárstvo. Spomínam to iba preto, že Američania si vždy našli niekoho, koho by mohli "oskalpovať". V súčasnosti je to Rusko. Rusofóbia, ktorá vzišla z ich krajiny, nabrala už také obrátky, aké svet nepoznal ani za čias McCartyzmu. Akoby sa opakoval prípad s Indiánmi, keď bolo potrebné v prvom rade voči ním vyvolať nenávisť, aby ich nikto neľutoval, ak im pôjdu neskôr po krku, vlastne po skalpoch.

 

Američania majú neuveriteľnú schopnosť, prispôsobovať si svetovú verejnú mienku vo svoj vlastný prospech. Tak, ako dokázali svojho času vyvolať nepriateľstvo voči Indiánom vo vlastnej krajine, dokázali v súčasnosti strhnúť na svoju stranu všetky vlády, tých najbohatších a najmocnejších krajín, proti Rusom. Akoby túto schopnosť prevzali od starého olympského Boha Hermesa. On je známy tým, že keď zostúpil z Olympu, chodil po svete a zadarmo rozdával všetkým národom vo vrecúškach zabalené všelijaké choroby, voči ktorým niet lieku. A tak sa medzi ľudstvo dostali aj také ochorenia, ako je nenávisť, zloba, sebectvo, intrigy....a zabával sa na tom. Oni už iba pridali do tohto zoznamu aj - Rusofóbiu. Je to vírus ktorý nepozná hranice a stačí k nemu iba pričuchnúť a ochoriete. Nikto nevie koľko takýchto vrecúšok už bolo zhodených na blízkom východe, no zdá sa, že si k ním pričuchli už aj veľké teroristické organizácie. Niektoré z nich, ako napr. An-Nusra, spolubojovník Al-Kajdy, už dokonca zverejnili aj veľké finančné odmeny, za zajatie ruských vojakov. Všetci si vieme predstaviť, ako to s nimi dopadne, ak sa dostanú do rúk radikálnych Islamistov. To neskončí iba ich oskalpovaním. Lovcov bude pravde podobne dostatok, pretože aj odmena za každého je dobrou motiváciou - 5 tisíc 300 dolárov, čo je asi tri milióny Sýrskych libier. Milión dostane na ruku bojovník a zvyšok pôjde na účet jeho frakce. Tak o tom informovali niektoré média, ktoré to prevzal zo sociálnych sietí. O zajatých amerických vojakoch sa nič takého nepíše, hoci už oveľa dlhšie bombardujú túto časť sveta.

 

Ak som už spomenul, že na strane Američanov, sú dnes všetky vlády najbohatších krajín vo svete, je to pravda. To však neznamená, že aj národy v týchto krajinách, súhlasia so všetkým, čo robia ich vlády a prezidenti, v šírení Rusofóbie, s poľovačkami na Rusov, všade kde to je len trocha možné, so sankciami, kvótami a podobnými hlúposťami. Národy vždy chceli medzi sebou nažívať v pokoji a mieri... to iba ich vladári sa nevedeli medzi sebou dohodnúť a vždy tieto vzťahy zbytočne komplikovali.