Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Pietna spomienka na Mgr. Pavla Pašku, predsedu Národnej rady SR – Jozef Kuchár

 

 

Potrvá ešte mnoho dní a rokov, než si zvykneme na to, že Mgr. Pavol Paška, dlhoročný úspešný predseda Národnej rady Slovenskej republiky už nie je medzi nami. Náhle a navždy odišiel z našich radov 6. apríla 2018 vo veku 60 rokov. Uplynul teda jeden rok, ale spomienka a smútok s ňou ostávajú...

 

Bol utorok, 9. apríla 2019, krásny slnečný deň, keď zem voňala jarou a pri jeho hrobe sa uskutočnila pietna spomienka na cintoríne v Košiciach. Prišli priatelia, bývalí spolupracovníci z oblasti kultúry, podnikateľského prostredia a samozrejme aj politici. Podpredseda NR SR Martin Glváč, ministri Peter Kažimír a Peter Žiga, poslanci slovenského parlamentu Ľuboš Blaha, Robert Kaliňák, Jozef Burian, Vladimír Fajč, Ľuboš Petrák, Tibor Glenda, Peter Chudík, Jozef Valocký, Stanislav Kubánek, Dušan Muňko, bývalý predseda VÚC Košice Zdenko Trebuľa a mnohí ďalší.

 

Pietna spomienka začala príhovorom predsedu strany Smer-SD doc. JUDr. Roberta Fica, CSc., okrem iného povedal: „Uplynul rok od náhlej smrti vzácneho priateľského človeka, dlhoročného podpredsedu strany Smer-SD a predsedu Národnej rady SR. Jeho život a prácu charakterizoval vysoký stupeň ľudskosti, spravodlivosti a rozhodnosti. Vo chvíľach smútku mi na um prichádza povedať, že odišiel obetavý a nadšený človek, ochotný pomáhať každému, kto pomoc potreboval a si ju zaslúžil. Svoje vedomosti a praktické skúsenosti dával pevne do služieb slovenskému národu, jeho vzdelanosti, politickej predvídavosti a kultúry. Aj v zložitých chvíľach, ktoré život prináša, dokázal bojovať za veci potrebné a spravodlivé. Vždy som obdivoval jeho vôľu a rozhodnosť, s akou sa pustil do riešenia mnohých zložitých problémov. Videl veci dopredu. Odišiel politik, ktorý si vážil dobrých, pracovitých ľudí. V časoch úspešných aj zlých vedel, kde je jeho miesto, na ktorej strane je pravda.“

 

V druhej časti zaspieval operný spevák Dušan Jarjabek zhudobnený starosloviensky otčenáš v staroslovienčine.

Čím sme starší, tým viac sa našich príbuzných, priateľov a známych ocitá na druhej strane rieky. Pokúšame sa utešovať slovami psychológa a psychiatra Viktora E. Frankla: „Z mnohých hľadísk až smrť činí život vôbec zmysluplným. Predovšetkým ale pominuteľnosť nemôže ukončiť zmysel bytia z toho prostého dôvodu, že v minulosti sa nemôže nič nenávratne stratiť, skôr všetko zostáva trvale uchované... Čokoľvek sme vykonali a vytvorili, čokoľvek sme prežili a skúsili – to sme zachránili ako minulosť, a nič a nikto už to nemôže odstrániť zo sveta.“

 

Veľkosť, skúsenosť a politickú zdatnosť zosnulého potvrdzuje aj nasledujúci rozhovor, ktorý dvojtýždenníku Slovenský rozhľad poskytol 11. mája 2017 pod titulkom EÚ nie je pre politikov, ale pre občanov.


 

 

 Hovoríme s predsedom Národnej rady Slovenskej republiky Pavlom Paškom

EÚ nie je pre politikov, ale pre občanov

 

V Bratislave sa počas posledného májového víkendu uskutočnila Konferencia predsedov parlamentov Európskej únie - vrcholné protokolárne podujatie, ktoré predstavuje najvyššiu formu európskej medziparlamentnej spolupráce. Tohto roku predsedá podujatiu Slovensko v osobe predsedu NR SR Pavla Pašku, ktorého sme požiadali o rozhovor.

 

Mohli by ste nám priblížiť Konferenciu predsedov parlamentov Európskej únie a jej pozíciu v rámci riadiacich a rozhodovacích procesov v Európskej únii?

Konferencia predsedov parlamentov Európskej únie je najvyššia inštitucionalizovaná forma medziparlamentnej spolupráce v Európskej únii. Združuje predsedov parlamentov členských krajín EÚ a Európskeho parlamentu, ktorí sa zúčastňujú na stretnutiach na základe princípu rovnocennosti. Zasadnutia konferencie sa riadia konsenzom. Európsky parlamentný hlas je veľmi dôležitý pre budúcnosť EÚ, pretože poslanci národných parlamentov sú priamo volení zástupcovia občanov jednotlivých členských štátov. Možno tak nadnesene povedať, že na jednom mieste sa stretávajú zástupcovia viac ako 500 miliónov Európanov.

 

Má Konferencie predsedov parlamentov zakotvené pravidlá? Podľa medializovaných informácií sa v Bratislave udiali zmeny a Slovensko sa zapísalo do európskych dejín...

Podobne ako v prípade celej Európskej únie, aj Konferencia predsedov parlamentov EU sa riadi celým súborom pravidiel, pričom nové pravidlá sa väčšinou zvyknú zjednodušene označovať podľa mesta, v ktorom boli prijaté. Rokovací poriadok, ktorý určuje ciele a základné princípy Konferencie, bol prijatý v Ríme v roku 2000. Na stretnutí Konferencie v Haagu v roku 2004 sa dohodli tzv. haagske pravidlá, ktoré určujú princípy, na základe ktorých by mala fungovať medziparlamentná spolupráca v EÚ. Som veľmi rád, že sa nám podarilo realizovať moju ambíciu a obohatiť pravidlá Konferencie predsedov parlamentov Európskej únie o tzv. bratislavský mechanizmus, ktorý jasne stanovil pravidlá určovania predsedníctva. Bratislava sa tak výrazne zapísala do histórie európskeho parlamentarizmu. Samotný mechanizmus stanovovania predsedníctva je zložitejší, ale zjednodušene možno povedať, že podľa bratislavského mechanizmu preberá predsedníctvo Konferencie predsedov parlamentov Európskej únie vždy krajina predsedajúca Európskej únii v druhom polroku daného roku. Aktuálne predsedá Európskej únii v prvom polroku Nemecko, v druhom predsedníctvo preberie Portugalsko. Podľa bratislavského mechanizmu preto v júli tohto roku odovzdám predsedníctvo portugalskému predsedovi parlamentu.

 

Čo bolo cieľom Konferencie a čo prinesie Slovensku?

Pre Slovensko bola Konferencia predsedov parlamentov Európskej únie výnimočnou príležitosťou prezentovať sa po troch rokoch členstva v Európskej únii ako riadny člen, ako krajina, ktorá do európskej agendy vie vniesť aj svoje národné pozície. Pre občanov je to určite výnimočná príležitosť zoznámiť sa s pohľadmi a postojmi predstaviteľov národných parlamentov vyspelých európskych demokracií. Toto podujatie sme zúročili aj na to, aby sme dobre „predali“ našu krajinu - ako krajinu, kam sa oplatí prísť a investovať, kam sa oplatí prísť za krásami Slovenska, za kultúrou. Ako krajinu, ktorá leží v srdci Európy a ktorej srdce bije pre Európu.

Konferencia dáva priestor na výmenu názorov, informácií a skúseností medzi predsedami. Na európskej pôde uvádza do života spoločné štúdie, parlamentné aktivity a nesie celkovú zodpovednosť za koordináciu medziparlamentných činností v oblasti záležitostí EÚ. Jej cieľom je zabezpečiť a podporovať úlohu národných parlamentov a vykonávať spoločnú prácu podporujúcu aktivity parlamentov.

 

Bratislava však obohatila Konferenciu aj o ďalšie, netradičné nóvum. Na spoluprácu ste prizvali aj študentov posledných ročníkov našich univerzít, ktorí sa pripravujú aj na prácu v oblasti medzinárodných vzťahov...

Slovensko je síce mladou krajinou v európskej rodine, ale máme mimoriadne schopných ľudí. Konferencia bola o budúcnosti Európy a práve mládež je naša budúcnosť. A budúcnosť skutočne kvalitná. Práve preto sme sa rozhodli zorganizovať toto podujatie s dôrazom na využitie odborného potenciálu skúsených kolegov z Kancelárie Národnej rady a prizvali sme aj nadaných študentov posledných ročníkov univerzít so zameraním na medzinárodné vzťahy. Som veľmi rád, že sa prihlásilo veľa záujemcov. Najlepších 30 jazykovo a vedomostne vybavených mladých žien a mužov prešlo výberovým konaním. Boli to mladí ľudia z celého Slovenska – boli to Bratislavčania, ale aj ľudia zo stredného a aj z východného Slovenska. Dokázalo sa, že v celej našej krajine rastú mimoriadne šikovní ľudia. Pracovali pod dohľadom skúsených odborníkov z Kancelárie Národnej rady. Som veľmi rád, že prispeli k obrazu perfektnej organizácie, a dokázali, že aj my na Slovensku máme minimálne tak kvalitných a pripravených ľudí, ako všetky ostatné krajiny v EÚ. Myslím si, že pre týchto mladých ľudí to bola výnimočná výzva a príležitosť získať skúsenosti, ktoré sa jednoducho nedajú zaplatiť, či už je to jazyková, ale hlavne aj osobná skúsenosť s organizáciou takéhoto vrcholného podujatia.

 

Poďme k samotnej Konferencii. Budúcnosť Európy je veľmi úzko spätá snáď s najaktuálnejšou otázkou európskej politiky – euroústavou...

Práve tá bola samozrejme predmetom najintenzívnejších diskusií. Pôda konferencie priniesla veľkú rozmanitosť a niekedy aj kontradikciu postojov k budúcnosti. Európy - k spôsobu, ako budúcnosť uchopiť a ako zadefinovať pravidlá, podľa ktorých by budúcnosť Európy mala svoju veľmi jasnú víziu. Narážam na projekt európskej ústavnej zmluvy. Som veľký optimista a zdieľam názor pána prezidenta Bundestagu pána Lammerta. Podľa neho názory väčšiny 18 krajín, ktoré ratifikovali ústavnú zmluvu, bude treba brať do úvahy. Ak budeme chcieť pokročiť, nebudeme môcť prešľapovať donekonečna na mieste len kvôli tomu, že budeme stále akceptovať a zdržiavať celý proces kvôli niektorým menšinovým postojom. Tieto postoje sú síce legitímne, ale brzdia celý proces Európskej únie. Každý stratený deň je podľa môjho názoru ujmou pre potenciál Európskej únie ako silného a konkurencieschopného globálneho hráča. Preto vychádzam z presvedčenia, že nadišiel čas ukončiť proces váhania – nastal čas pohnúť sa ďalej.

 

Počas konferencie ste vyslovili názor, že postoje, smerujúce k euroskepticizmu, by sa nemali stať dominantnými v povedomí obyvateľov členských štátov Európskej únie. Ako prispieť k tomu, aby občania ešte viac dôverovali európskemu projektu?

Európske národné povedomie je práve o tom, aby ľudia, ktorí žijú v spoločnom európskom priestore, boli informovaní. Aby mali prístup k informáciám, ktoré ozvláštňujú a prinášajú benefity a pozitíva spoločného európskeho projektu. Aby minimálne vyvažovali niektoré informácie, ktoré dnes zadávajú dôvod pre určitý skepticizmus. Ale názory sú absolútne legitímne - či sú optimistické alebo pesimistické. Budovanie európskeho národného povedomia je čosi, čo musí ísť ruka v ruke s národným povedomím a musí byť súčasťou identity každého občana národného štátu, ktorý je súčasťou Európskej únie. V tejto súvislosti musím konštatovať, že prerušenie ratifikačného procesu pre nás bolo určitým sklamaním. Je škoda, že nie všetky členské krajiny dostali šancu definovať svoj postoj týmto spôsobom, čo zároveň skomplikovalo pozíciu nemeckého predsedníctva, vďaka ktorému sa otázka ústavnej zmluvy dostala opätovne na stôl. Som presvedčený, že ústup euroskeptikom nebol šťastným krokom. Posledný vývoj potvrdzuje, že vzhľadom na narastajúci euroskepticizmus preváži snaha o prijatie inej obmedzenej podoby inštitucionálnej reformy. Kľúčová myšlienka ústavnej zmluvy sa tak odsunie nabok. Takýto vývoj však bude podľa môjho názoru v neprospech silnej Európskej únie. Ja som naopak presvedčený o tom, že je dnes globálnou nevyhnutnosťou vytvárať priestor pre silný sui generis subjekt medzinárodného práva, pre zvýšenie ekonomického potenciálu „starého kontinentu“ a predovšetkým pre nárast konkurencieschopnosti Európskej únie na globálnom trhu.

 

Ako ale vyvážiť „národné“ a „európske“ – nie je v tom rozpor?

Nie, práve naopak, je našou povinnosťou hľadať vyváženú hranicu medzi národným a európskym, medzi národnými špecifikami a spoločnými európskymi záujmami. Hranicu, ktorá neohrozí ekonomický a politický potenciál zjednotenej Európy ako silného hráča na poli medzinárodných vzťahov. Ak chce Európska únia obstáť v globálnej konkurencii, musí sa stať silnou mocnosťou so všetkým, čo k tomu patrí. Osobne som presvedčený, že v dnešnom globálnom svete je potrebné spájať sily, lebo jedine tak môžeme efektívne prispieť k realizácii národných záujmov. Preto zároveň trvám na tom, že ak dnes chceme silné Slovensko, musíme chcieť aj silnú Európsku úniu.

Bol by som nerád, ak by sa prekážkou naplnenia cieľov Európskej únie mal stať národný utilitarizmus jednotlivých členských štátov, vytvárajúci živnú pôdu pre radikálne nacionalistické názory. Ak dnes existujú obavy zo straty národnej identity v procese prehlbovania európskej integrácie, osobne ich nepovažujem za opodstatnené. Práve v súvislosti s Konferenciou predsedov parlamentov EÚ sa oplatí zdôrazniť, že sú to predovšetkým národné parlamenty, ktoré v demokratickom systéme slúžia na stráženie národných záujmov. Ak sa ich zapojenie do európskych politík zvýši, obavy z rastúcej moci Bruselu nie sú na mieste.

 

Hovoríte o silnej Európe a jej ďalšom budovaní. Tento proces musí mať svoje princípy, zásady a smerovanie, inak sa rozsype ako domček z karát. Určite aj o tom bolo toto stretnutie. Čo stmeľuje Európu, čo je podstatou jej sily?

Podľa môjho názoru sú to minimálne dve hodnoty nerozlučne späté s minulosťou, prítomnosťou, ale aj s budúcnosťou Európskej únie. Hovorím o solidarite a demokracii. Na globálnom poli dnes existujú ekonomické veľmoci, ktoré sa k svojim hospodárskym a sociálnym úspechom dopracovali rôznymi cestami. Každá z týchto veľmocí priniesla do globálnej spoločnosti svoj vlastný étos a know-how. Európa do globálnej spoločnosti priniesla predovšetkým svoj silný sociálny model a solidaritu. Som presvedčený, že by sme sa nemali vzďaľovať od tejto cesty. Som presvedčený, že solidarita je pre Európu akýmsi „sine qua non“ a občania našich krajín by mali cítiť, že európska integrácia neoslabuje ich sociálny status, práve naopak.

Zároveň by sme sa podľa mňa mali zamerať na posilňovanie demokratických procesov. Veľmi sa mi páčil výrok predsedu Európskej komisie José Manuela Barrosa, ktorý použil na oslavách 50. výročia prijatia Rímskych zmlúv. Ako povedal: „Nebojme sa Európskej únie, veď my sme Európska únia!“. V nadväznosti na jeho výrok by som chcel, aby sme raz mohli aj my povedať bežným občanom: „Nebojte sa Európskej únie, lebo nie my, ale vy ste Európska únia!“. Aby sa tak mohlo stať, je nevyhnutné posilňovať demokratické mechanizmy a participáciu jednotlivcov na chode našej európskej domácnosti. Podpora verejnosti dokazuje, že Európska únia tu nie je len z vôle politikov, ale predovšetkým z vôle našich občanov. My ako politici na oplátku môžeme dokázať, že Európska únia tu nie je pre politikov, ale naopak – pre občanov.

 

Záverečnou témou bola Ukrajina, východný sused Európskej únie. Vieme, že vypätá politická situácia prinútila pána Moroza odcestovať z Bratislavy naspäť. Následne sa vrátil, aby vystúpil so svojím príspevkom a prezentoval víziu Ukrajiny....

Áno, situácia na Ukrajine bola v dňoch konania Konferencie nepokojná. Pán predseda Verchovnej rady Moroz však nakoniec priletel tak, ako sľúbil, a odprezentoval postoj Ukrajiny a víziu integrácie do Európskej únie a samozrejme bol pripravený odpovedať aj na niektoré otázky. Trošku ma mrzí, že téma „Ukrajina, východný sused Európskej únie“ musela odznieť v období, keď vnútropolitická situácia na Ukrajine nebola úplne naklonená pokojnej diskusii. Som však veľmi rád, že Ukrajina dostala a naplno využila šancu prezentovať svoje postoje a diskutovať o nich s vrcholnými predstaviteľmi európskych parlamentných demokracií. Chápem to ako určité víťazstvo aj pre slovenskú zahraničnú politiku, v ktorej patrí Ukrajine významné miesto.

 

Ak by ste mali hodnotiť Konferenciu predsedov parlamentov v Bratislave - splnila vaše očakávania?

S potešením konštatujem, že sa bratislavská Konferencia predsedov parlamentov Európskej únie stala pre Slovensko využitou príležitosťou prezentovať sa po troch rokoch členstva v Európskej únii ako riadny člen. Ako krajina, ktorá do európskej agendy vie vnášať aj svoje národné pozície, no zároveň sa za účelom posilnenia európskej integrácie nebráni zmysluplnej diskusii.

Verím, že záverečná správa Konferencie predsedov parlamentov Európskej únie bude veľmi nápomocným a efektívnym nástrojom pre fungovanie inštitúcií Európskej únie. Veď Konferencia sa uskutočnila takpovediac v predvečer zasadnutia Rady Európy. Diskusia bola veľmi otvorená, diskutovali sme nielen o stanovených témach, ale aj o mechanizmoch, ktoré majú zefektívniť fungovanie medziparlamentnej spolupráce. Záverečná správa Konferencie predsedov parlamentov Európskej únie má ambíciu stať sa určitým ideovým nasmerovaním nielen pre budúce predsedníctvo Portugalska, ale aj pre riešenie otázok súvisiacich s ďalšou budúcnosťou Európy.

Rád by som sa aj touto cestou poďakoval všetkým vrcholným zástupcom európskeho parlamentarizmu za podnetné postoje a živú diskusiu o našej spoločnej budúcnosti. Vďaka patrí aj všetkým tým, ktorí sa podieľali na tom, že sa Bratislava nezmazateľným spôsobom zapísala do dejín európskeho parlamentarizmu.

 

Za rozhovor sa poďakoval

Jozef Kuchár

Foto: Stanislav Kubánek