Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

PhDr. Jozef Kuchár venoval desiatu knihu futbalovej legende – Ján Jacoš

Prešov. Dlhoročný novinár a publicista PhDr. Jozef Kuchár napísal svoju desiatu knihu. Majster slova ju venoval futbalovému majstrovi PhMr. Gejzovi Šimanskému (1924 – 2007). V kongresovej sále prešovského hotela Dukla knihu Storočnica Gejzu Šimanského  v piatok 27. júna 2025 uviedli do života spolu s autorom zakladateľ Klubu ligových kanonierov Peter Bzdúch a poslanec Mestského zastupiteľstva v Prešove Juraj Hudáč. 

 

V príjemnej atmosfére s účasťou viacerých športových legiend a osobností športového a spoločenského života knihu a pôsobenie legendy prezentovali Jozef Kuchár a Peter Bzdúch. 

 

Vráťme sa však ešte do roku 2024. Pri príležitosti nedožitých stých narodenín Gejzu Šimanského sa v kongresovej sále hotela Dukla v Prešove 29. septembra 2024 uskutočnil spomienkový seminár. Dôstojnú spomienku pripravili Klub športových redaktorov Únie slovenských novinárov, Klub ligových kanonierov a Gejza Šimanský ml. Jozef Kuchár, predseda Klubu športových redaktorov ÚSN, v úvodnom slove vtedy povedal: „Nech mi je dovolené v mene Klubu športových redaktorov Únie slovenských novinárov aj v mene Klubu ligových kanonierov otvoriť tento seminár, ktorý sa koná pod názvom Storočnica Gejzu Šimanského, vzácneho človeka, doslova muža so srdcom na dlani, vynikajúceho futbalistu, ktorý vo svojom náročnom povolaní rozdával lieky, ale aj góly na mnohých futbalových štadiónoch Európy aj sveta.“

 

Klub športových redaktorov Únie slovenských novinárov udelil Gejzovi Šimanskému in memoriam Cenu Gabriela Zelenaya, za vynikajúce výkony a úspešnú reprezentáciu československého futbalu a trénerskú prácu. Na slávnosti si ju z rúk predsedu Klubu športových redaktorov ÚNS Jozefa Kuchára prevzal syn majstra športu Gejzu Šimanského Gejza Šimanský mladší. 

Jozef Kuchár sa rozhodol o skvelom futbalistovi a výnimočnom mužovi napísať knihu. Je jeho desiata a prináša živý pohľad do života jednej z najvýraznejších postáv prešovského a československého futbalu prostredníctvom historických článkov a rozhovorov i vzácne fotografie, niektoré z nich neboli dosiaľ nikdy publikované.

 

Kniha Jozefa Kuchára Storočnica Gejzu Šimanského je hodnotná obsahom i dosahom, dôležitá v rámci literatúry faktu. Takých nikdy nie je dosť, potrebná je aj preto, že na osobnosti netreba zabúdať. Legendárny Božin Laskov svojho času o Gejzovi Šimanskom povedal, že bol to človek, akých nikdy nebolo dosť. A tento aspekt potvrdila aj prezentácia tejto knihy. Vynikajúci futbalista v rokoch po druhej svetovej vojne patril v Československu medzi najlepšie krídla. Bol neobyčajne rýchly a technicky zdatný. Rodák zo Sečoviec (29. 8. 1924) začal gymnaziálne štúdiá v Prahe, do kádra ho zobral klub Rapid Vinohrady. Pred vojnovými dňami sa vrátil domov a v štúdiu pokračoval v Prešove. Svoj futbalový talent cibril v dorasteneckom družstve prešovskej Slávie pod vedením trénera Emila Biharyho. S dorastencami Slávie sa tešil z titulu majstra Slovenska a čoskoro obliekol prvoligový dres Slávie. V rokoch 1946 až 1951 študoval farmáciu v Bratislave, hral za ŠK Bratislava a Sokol NV Bratislava, dal 48 gólov. Cverna alebo Špička, ako ho volali pre útlu postavu, prispel k tomu, že Sokol NV Bratislava získal v rokoch 1949, 1950 a 1951 titul majstra Československa. Jeho spoluhráčom bol i legendárny Ladislav Kubala. Šimanský i Kubala boli veľmi dobrí kamaráti. Vojenčinu si odkrútil v mužstve Tankista Praha. V prvej slovenskej a prvej československej lige dal spolu 106 gólov a patrí mu miesto v Klube ligových kanonierov. Za Prešov odohral v najvyššej československej súťaži 101 zápasov a dal v nich 23 gólov. Zo všetkých hráčov Prešova odohral najviac zápasov v mužstve Československa – 15 a na svoje konto si pripísal 7 gólov. Do futbalovej histórie sa zapísal aj tým, že sa stal druhým slovenským kapitánom v reprezentácii Československa a bol prvým a jediným kapitánom československej reprezentácie z prešovských futbalistov. Premiéru mal 26. apríla 1953 – Československo v Medzinárodnom pohári vyhralo v Prahe nad Talianskom 2 : 0. V každom zápase sa vyznačoval dobrou a poctivou hrou. Bol to výsledok tvrdého, náročného tréningu, odriekania, ale aj skromnosti a lásky k futbalu. Jedna z najvýraznejších postáv československého futbalu bola nezabudnuteľná svojim človečenstvom a širokým srdcom.  

 

Po skončení aktívnej činnosti sa venoval farmácii a profesii lekárnika a viac rokov trénoval mladých futbalistov. Rád pôsobil aj v združení bývalých hráčov Internacional Tatran Prešov. 

Československý olympijský výbor mu udelil Cenu fair play ČSOV, Slovenský futbalový zväz ocenil jeho pôsobenie udelením futbalovej Ceny fair play MUDr. Ivana Chodáka. Bol v jedenástke najlepších prešovských futbalistov, ktorá bola vyhlásená pri príležitosti 85. výročia vzniku klubového futbalu v metropole Šariša a v desiatke najlepších prešovských športovcov dvadsiateho storočia.

 

Prezentácia knihy erudovaného a činorodého autora J. Kuchára priniesla aj veľa nádherných spomienok. Veľké oživenie v sále priniesla debata jedného z novinárskych bardov Vladimíra Mezenceva s futbalovou legendou Júliusom Kánássym, ktorý v máji oslávil deväťdesiate prvé narodeniny. Keď sa ho V. Mezencev opýtal, ako je na tom s pohybom, Kánassy pohotovo a s úsmevom odpovedal: „Behám stále, ale už pomalšie...“ A nasúkal parádne spomienky na prvoligové derby koňarov a vraňarov, teda Prešovčanov a Košičanov. Stále vitálny si v kongresovej sále aj zaspieval i zakrepčil. Kánássy bol skvelý útočník, prvú ligu hral za Lokomotívu a VSS Košice, Slovan Bratislavu a Tankistu Praha. S loptou to skutočne vedel, súperi často nevedeli, kam majú skôr skočiť. 

 

Definitívny koniec úspešnej futbalovej kariéry Gejzu Šimanského bol štart v drese Tatrana Prešov v Stredoeurópskom pohári 25. mája 1958 proti Partizanu Belehrad. Z obdobia jeho aktívnej činnosti v Prešove bola azda najlepšia a najúspešnejšia zostava v zložení: Večerka (Reimann) – Semeši, Ján Karel, Felszeghy – Kuchár (Bomba), Kušnír – Laco Pavlovič, Rudo Pavlovič, Petroš, Ferenc, Šimanský. V nasledujúcich rokoch ho už ako bývalého ligového hráča znova ťahalo k futbalu. Ani on neodolal trénerskej práci. Pôsobil v Bardejove, Prešove, Spišskej Novej Vsi a dvakrát v Michalovciach. Niekoľko rokov s veľkým zaujatím trénoval dorastencov Tatrana Prešov. V roku 1978 sa jeho zverenci stali majstrami Slovenska, vo finále o dorasteneckého majstra Československa dosiahli v súbojoch so Spartou Praha výsledky 1 : 1 a 1 : 2 a získali strieborné medaily. 

 

Po skončení trénerskej práce sa venoval iba svojmu povolaniu lekárnika – bol vedúcim jednej z prešovských lekární a okresným lekárnikom. Voľného času mal teda málo, aj tak si však našiel chvíľu na stretnutie s priateľmi v telocvični či vonku, kde si zahrali svoje obľúbené a legendárne „torinko“. V zápasoch bývalých futbalistov i ďalších športovcov sa hralo s maximálnym nasadením, tuho sa bojovalo o víťazstvo. V technike, samozrejme, vynikal Gejza Šimanský...