Parlamentná pravica sa poráža sama – Jozef Kuchár

Výsledky prieskumov verejnej mienky jednoznačne potvrdzujú, že strana Smer SD má dlhodobo najväčšiu dôveru a patrí k najstabilnejším stranám na slovenskej politickej scéne. Vláda Roberta Fica postupne plní svoj program, rieši mnohé zložité problémy a musí prijímať aj nepopulárne rozhodnutia a rôzne zákony. Napriek tomu podpora Smeru je veľmi výrazná. Z prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnila agentúra MEDIAN.SK v dňoch 28. apríla až 25. mája 2014 na vzorke 1053 respondentov vyplynulo, že Smer by voľby vyhral so ziskom 43,1%. Na druhom mieste by skončilo OĽaNO 10,4%, na treťom KDH 9,5%. Strana SDKÚ DS by získala 7,7%, Most - Híd 6,4% a SaS rovných 6%. NOVA by sa do NR SR nedostala. Naopak, SNS by získala 5,1% a SMK rovných 5%, čo by pre nich znamenalo návrat do parlamentných lavíc. Aj podľa agentúry POLIS Slovakia by voľby vyhrala strana SMER-SD so ziskom 35,3% pred novou stranou SIEŤ (17,2%),  KDH (7,9%), Most-Híd (7,8%), SMK (6%), OĽaNO (4,9%), SDKÚ (4,8%), SaS (3,9%), SNS (3,9%) a NOVA (3%).

 

Uvedené čísla potvrdzujú, že parlamentná opozícia je v zložitej situácii a nedokáže byť rovnocenným partnerom voči vládnej strane. Ukazuje sa, že najvážnejšia situácia pretrváva v radoch SDKÚ. Permanentné personálne zmeny na centrálnej aj regionálnej úrovni, ale ani proklamované nové programy aj nové prístupy, o ktorých často hovorí predseda Pavol Frešo, zatiaľ nič nové nepriniesli - práve naopak, stranu oslabili. Z jej radov odišli Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý, Magda Vášáryová a  zakladatelia Ivan Mikloš a Mikuláš Dzurinda.

 

Vedenie nedokáže realizovať svoj hlavný program a v centre jeho pozornosti je iba neustály boj proti terajšej vláde. Vyznačuje sa rôznymi agresívnymi a bezohľadnými metódami bez predkladania konkrétnych a reálnych návrhov. Navyše, v jeho prejavoch často dominujú osočovania, urážky, vymyslené kauzy, ktoré sa stali doslova dominantnými v ich škandálmi počmáranej politike. V rôznych vystúpeniach na pôde parlamentu aj v médiách absentuje vyššia úroveň politickej kultúry, obyčajná ľudská slušnosť, úcta k hodnote slova a rešpektovanie iných názorov. Voliči, ktorých je stále menej, už nevedia, čo si o takejto opozičnej politike majú myslieť.

 

Jej protagonisti zatiaľ nič mimoriadne a pre krajinu užitočné nedokázali urobiť a svojich voličov nemôžu presvedčiť o úprimnosti povedaných alebo napísaných slov. Svojimi postojmi a neustálymi útokmi na terajšiu vládu sa porážajú sami.  Niektorí z nich potvrdzujú, že v politike boli a stále sú predovšetkým preto, aby niečo osobné získali a v boji o mocenské posty sa s neuveriteľnou ľahkosťou prispôsobujú každej novej situácii. Z večera na ráno zapredajú stranu, ktorá ich dostala na politické výslnie, oklamú priateľov a na jedno použitie hľadajú nových spojencov s rôznym programom a rôznym osobným presvedčením. Konajú tak preto, lebo vedia, že stratou postavenia v politike sa stanú iba trpaslíkmi na spoločenskej a politickej scéne.