Ohrozujeme samých seba – Dušan Konček

Slovenská dedina pomaly vymiera. V niektorých oblastiach východného a stredného Slovenska to možno vidieť a presvedčiť sa na vlastné oči. Predovšetkým tam, kde kraľuje vysoká nezamestnanosť, ktorá očividne prispieva k zániku kedysi kvitnúcich dediniek. Na čo je štátu treba dedina a vôbec komu ju treba? V obsahu tejto otázky je skrytý nezáujem všetkých vlád od vzniku Slovenskej republiky o slovenskú dedinu. Keď sa pozrieme na štatistiky dovozu potravín na Slovensko je jasné o čo tu ide. Kedysi sebestačné Slovensko v potravinách, dnes všetko dováža. Ako keby sme zabudli na to, že - produkcia potravín, to je nielen zodpovednosť ale aj zbraň. Zodpovednosť preto, lebo jedno z najvážnejších práv človeka je právo na jedlo a jeho dostatok. Na druhej strane je to zbraň, lebo v politike a ekonomike potravinové produkty majú oveľa väčšiu silu ako pušky či ropa.. A Slovensko okrem iných zbraní stratilo aj túto silnú zbraň a deficit potravín vlastnej produkcie vždy veľmi spochybňuje zodpovednosť vlád. Neviem, kde chodia slovenskí poslanci, ale keby chodili smerom na Západ, museli by si všimnúť vzorne obrobené polia. A keby to porovnali so slovenským obrazom, tak by sa museli hanbiť sedieť v parlamente, nehovoriac už o vládach.

V najbližších rokoch existujú prognózy o predkom zvyšovaní cien potravín, aj v súvislosti so zmenou klímy a krízami z toho či onoho. Na Slovensku je ohrozená národná bezpečnosť!!! To je potravinový aspekt, načo nám sú treba dediny. Z kultúrneho aspektu je dôležité to, že ľudia, ktorí žijú vo vlastných domoch tvoria silné spoločenstvo, ktoré je oporou spoločnosti. Lebo v takomto prostredí sa darí vytvárať silné rodiny, ktoré sú schopné čeliť všelijakým svetským zlobám, ako sú narkotiká, či degradácii rodiny. Stratou dedín ohrozujeme samých seba, čo spôsobí o pár decénií krach štátu ako takého. Ak hovoríme o demografickom prepade, tak to je predovšetkým preto, lebo sa prudko znížila demografická krivka obyvateľov dedín, kde v rodinách v minulosti boli samozrejmosťou dve či tri deti. Súčasná tendencia v mestách je jedno dieťa, alebo žiadne a prednosť má kariéra či obava zo straty zamestnania. Nevedno, čomu sa venuje Slovenský štatistický úrad, alebo slúži len pri sčítaní obyvateľstva a to je celá jeho činnosť. Bolo by zaujímavé vedieť ako sa znížil počet obyvateľov na dedinách a ako sa napríklad znížil počet škôl na dedinách. A v minulosti práve tieto školy boli tým základom z ktorého kvitla dedina.

Dnes sa jednoducho topia a ich záchrana zostáva na tých topiacich sa. Ďalší aspekt je dedina a pôda /vrátane lesov/. To čo sa tu deje je jednoduchom povedané Hirošima, spúšť. Kadejakí Omachelovia veľmi dobre vedia, že vlastník pôdy žijúci v meste nebude zbytočne platiť daň a tak sa jej zbaví, aj lesa. Omachelovia sa tak dostanú k časti pôdneho fondu, či lesného fondu v ktorom šarapatia aj na fonde iných vlastníkov, ktorí pôdu vlastnia a nepredali ju. To je to isté ako keď pustíte zajaca do kapusty. Títo Omachelovia potom dostávajú rôzne dotácie, nič na pôdnom fonde neurobia, skôr ho spustošia a tak sa obohacujú. A vôbec nijako neprispievajú k rozvoju dedín, či vidieka. Všetci to vieme, vidíme to a pozeráme sa na to, ako teľce na nové vráta, znova opakujem vrátane vlád, ministerstiev. Na umierajúcich dedinách máme starostov, teda administratívu, kde to funguje tak, že starostom sa stane ten, kto podplatí čas obyvateľov /obyčajne alkoholom/ a má zaručený slušný príjem na štyri roky. Oplatí sa mu teda do alkoholu investovať. Takíto starostovia sedia na konári, je im dobre a prispievajú k umieraniu dedín, veď do niektorých sa už nedá chodiť ani na aute a niektoré sú odrezané od sveta, bez autobusových spojov.

Ani jedna z doterajších vlád od existencie Slovenskej republiky k zmene týchto tendencií neurobila ani krížom slamy. Národná bezpečnosť štátu je povážlivo ohrozená. Ak sa tým nezačneme zaoberať hneď, za desať rokov sa ocitneme v priepasti do ktorej sa dostaneme vlastnou neschopnosťou, nemohúcnosťou a zatváraním očí pred realitou. Potom už bude zbytočné za daný stav aj hľadať vinníka.