Odvrátená tvár prezidenta Andreja Kisku – Vladimír Dobrovič

Síce patrím svojim ľavicovým presvedčením do iného košiara ako Andrej Kiska, nezištne som však prezentoval jeho postoje podnikateľa, manažéra, filantropa a jedeného z kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky v odbornom časopise. Zastávam názor, že novinár musí byť odosobnený pri výbere partnerov na rozhovor a nemal by preferovať len tie názory, ktoré sú zhodné s jeho presvedčením. To isté však očakávam aj od politikov. Ako dávať a zároveň získavať, pod týmto názvom som Andreja Kisku predstavil ako úspešného biznismana, ktorý od podnikania  prešiel k záslužnej charitatívnej činnosti v organizácii DOBRÝ ANJEL. Bol som vtedy, žiaľ, dnes musím priznať, naivne presvedčený o tom, že z jeho strany to nebola len podnikateľská vypočítavosť, že jeho aktivity v spoločnosti Triangel boli skutočne na prospech ľudí. Vôbec som si nepripúšťal myšlienku, že tak ako ostatným podnikateľom aj v jeho prípade zrejme išlo len a len o nahromadenie čo najväčšieho bohatstva vo svoj prospech. V rozhovore s nim som sa vzhľadom na moju dôverčivosť vedome vyhol otázke útokov na jeho osobu v súvislosti s medializovanými nekalými praktikami tohto druhu podnikania. 

 

„Za približne tri roky činnosti sa nám podarilo predávať aj dvadsaťtisíc výrobkov mesačne. Neskôr sme zistili, že splátkový systém by ľudia ocenili aj v predajniach. A tak vzniklo Quatro. Z malej kancelárie, kde som začínal so štyrmi ľuďmi, napokon vyrástol kolos s vyše štyristo zamestnancami, ktorý do konca minulého roku (2012) obslúžil už vyše milióna ľudí na Slovensku.“ Priam rozprávkový príklad, keď sa z neznámeho Slováka stal milionár (len z úcty k prezidentskému úradu nepoužívam všeobecne známejšie prirovnanie na ohlupovanie obyčajných ľudí a najmä na otupenie ich nespokojnosti).

 

Prečo vlastne sa vraciam po vyše roku k spomienkam na rozhovor s Andrejom Kiskom, kandidátom na slovenského prezidenta?

Tak ako vtedy aj teraz som Andreja Kisku, už ako prezidenta SR požiadal o rozhovor. Síce nepovedal priamo áno, ale jeho žoviálnu odpoveď „skúste“ som, zrejme mylne, považoval za prísľub.

Bez zbytočných obáv z odmietnutia som sa naňho obrátil s prosbou o odpovede na otázky súvisiace s prezentovanými názormi na konferencii Finančné riadenie podnikov 2014 - Slovenskej asociácie podnikových finančníkov (22. októbra 2014). Mal som úprimný záujem ukázať názory A. Kisku, prezidenta, v nadväznosti na jeho odpovede z roku 2013.

Keďže prezidentská kancelária na moje otázky dlho nereagovala, rozhodol som sa odpovede telefonicky urgovať. Mylne som sa domnieval, že sa tak stalo zjavne nedopatrením. O to však väčšie bolo moje vytriezvenie, keď mi na tlačovom oddelení oznámili, že pán prezident nebude pre časopis Finančný manažér odpovedať, že je zaneprázdnený. Verte, bolo mi v prvom momente zle nedobre. Takúto nepríjemnú studenú sprchu som v žiadnom prípade nečakal. Keďže som tomu ani uveriť nechcel, pokúsil som sa ešte raz zavolať na rezidentov sekretariát. Namiesto aspoň budúceho formálneho prísľubu sa ma len druhá strana sucho spýtala či mi majú odmietnutie poslať písomne. Samozrejme som na tom netrval, veď kedykoľvek by som na ten list v budúcnosti narazil, vždy by mi len pripomínal, že nie je všetko zlato čo sa blyští.

 

Na staré kolená som sa opäť ráz presvedčil, že ľudia sa funkciou menia, žiaľ väčšina, vrátane Andreja Kisku, k horšiemu. Na verejnosti sa síce snaží vystupovať ako predobraz spravodlivého demokraticky zmýšľajúceho a konajúceho človeka, ja však mám z jeho postoja skôr pocit pohŕdania. Zrejme mu expresne rýchlo pribudli panské maniere a začala vynechávať pamäť.