Odstránením komunistov sa „demokrati“ uspokojili – Vladimír Dobrovič

Európska únia, podľa mediálnych informácií, vyzýva Slovenskú republiku, aby skoncovala prepojením zamestnancov vo verejnom sektore na politikov, aby zamestnanci neboli dosadzovaní len podľa politickej príslušnosti, ale spĺňali i odborné kritéria. Nedá mi to nezareagovať na toto, podľa mňa účelové, populistické vyjadrenie. Bez ohľadu, ktorá politická strana (prípadne koaličné strany) je pri moci preberá na seba aj politickú zodpovednosť za riadenie štátu.Najlepším barometrom hodnotiacim výsledky jej činnosti sú parlamentné voľby. V prípade, že nenaplnila svoje predvolebné sľuby, spravidla po nasledujúcich voľbách do NR SR preberá moc víťazná politická strana, v prípade Slovenska najčastejšie politické strany, ktoré vďaka nadpolovičnej väčšine v parlamente sú schopné zostaviť vládu. Len ťažko si viem predstaviť, že víťazná strana (alebo koaličné strany) by mohla dosiahnuť naplnenie svojho volebného programu ( ktorému dala svoj hlas väčšina voličov zúčastnených na voľbách) úradníkmi z odlišného politického spektra. V prípade, že nevystrieda nominantov svojich politických protivníkov s takmer istotou sa dá povedať, že nielenže nenaplní očakávania svojich voličov, ako aj to, že po nasledujúcich voľbách skončí v lepšom prípade ako opozičná strana, a v ďalších následných parlamentných voľbách sa už do parlamentu nemusí ani len dostať. To sú vážne dôvody prečo považujem stranícke obsadzovanie dôležitých pozícií v štátnej i verejnej správe za demokratické.

Problém však vidím v spôsobe dosadzovania ľudí. Keďže, ako sa vraví ryba smrdí od hlavy, pozrime sa spätne len na výber ministrov. Bez výnimky, v každej z doterajších vlád sa objavujú všestranne použiteľné osoby. Mnohokrát len veľmi ťažko stotožníme odbornosť ministra so zastávaným rezortom. Osoba považovaná a odskúšaná na pozícii ministra v úplne inej oblasti sa vydáva za nenahraditeľného odborníka v ďalšej oblasti. A takto sa to praktizuje aj smerom dole, čiže na nižšie funkcie. Keďže taký minister má okolo seba celú skupinu odborníkov, tí nakoniec jeho robotu (pokiaľ sa dá hovoriť o robote bez toho, aby sme neurazili skutočných robotníkov) urobia a on prijme len politické rozhodnutie, v súlade so straníckymi pokynmi, s ostatnými úradníkmi je to však horšie. Obklopia sa kamarátmi, ktorí sú síce z rovnakého cesta, ale tak ako oni tiež ničomu nerozumejú. Výsledok takéhoto vládnutia však pocítia všetci. Veď spomeňme len základné životné potreby. Plnotučné mlieko stálo v dnešných hodnotách 0,067 eura, rožok 1 cent, kvalitný výražkový chlieb približne 20 centov... Zjednodušene sa dá povedať, že v prednovembrovom období sme stáli dlhé rady na banány, dnes je banánov na obchodných pultoch plno (niekedy aj zhnitých), ale mnohí Slováci si ich môžu len obzerať, lebo nemajú na ne. Na uliciach sme nestretli bezdomovca, dnes sú problémom takmer všetkých miest. Namiesto vytvorenia dôstojných podmienok pre život všetkých občanov, už aj u nás vládne demokracia bohatých (demokracia peňazí), čiže menšiny a to v novembri našim občanom nikto nesľuboval.

Vráťme sa však k podstate problému. Som presvedčený, že tak ako v prípade ministrov a ďalších vysokých štátnych úradníkov aj na ostatných menej lukratívnych pozíciách v štátnej a verejnej správe by mala popri politickej orientácii rozhodovať odborná spôsobilosť danej osoby. Keďže patrím medzi tých už skôr narodených, mal som možnosť zažiť aj minulý režim. Až na malé výnimky, tie existovali vždy a zrejme sa ich nezbavíme ani v budúcnosti, v minulom režime sa dôsledne vyžadovalo, aby dotyčný stranícky nominant spĺňal podmienky vzdelania, prax a samozrejme bezúhonnosť. Je len na škodu veci, že v ponovembrovom období sa na tieto skúsenosti nenadviazalo. Aj preto sa momentálne na funkciách v štátnej správe striedajú politickí nominanti s vlastnosťou chameleóna. Škoda len, že až na základe výziev z Európskej únie sa začína o tomto probléme hovoriť. Myšlienky odpolitizovania úradov sa pritom dovolávali takmer všetci protagonisti vystupujúci na námestiach v novembri 1989. Prax však ukázala, že im išlo len o odstránenie komunistov z týchto pozícií, aby ich nominanti mohli zaujať pozície v štátnej správe.