Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Objavili sme potravinovú sebestačnosť. Konečne. – Jozef Šucha

Keď v deväťdesiatych rokoch niekto povedal, že treba kupovať slovenské výrobky, spoločnosť ho pribila na pranier. Automaticky ho zaradila medzi tých, ktorí sú proti Európskej únii a proti vstupu Slovenska do tohto spolku. Pravicové vlády urobili všetko pre to, aby sa slovenské poľnohospodárstvo dostalo na kolená. Pri vyjednávaní nášho vstupu do únie, dohodli tie najnevýhodnejšie podmienky pre slovenských poľnohospodárov. Podporovala sa likvidácia ornej pôdy a viníc. Trvalo nám takmer dvadsať rokov, kým sme pochopili, že väčšina potravín má byť z domácich zdrojov. Teraz poľnohospodári netrpezlivo čakajú, či Brusel, v rámci poľnohospodárskej reformy poskytne zdroje nevyhnutné na obnovu potravinovej sebestačnosti (!).

V súčte všetkých podpôr prerátaných na hektár pôdy sa Slovensko dostane na priemer celej Európskej únie. „Priame platby sa v období 2014 až 2020 zvýšia zo 75 na 80 percent európskeho priemeru a pokiaľ ide o podpory do rozvoja vidieka, tam bude Slovensko vysoko nad priemerom Európskej únie, prekročí ho o 78 percent,“ povedal počas diskusie poľnohospodárov o Spoločnej poľnohospodárskej politike na výstave Agrokomplex Dušan Chrenek, vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Spresnil, že dotácie sú výsledkom kompromisného vyjednávania medzi členskými krajinami Európskej únie. V prepočte na obyvateľa dostane Slovensko hneď po Estónsku najviac podpôr a v poľnohospodárstve dosiahne úroveň priemeru. Pri počte 50–tisíc slovenských poľnohospodárov vychádza podpora na jedného okolo 7-tisíc eur.

Podľa správy TASR, svet by sa mal vrátiť k tomu, že ľudia budú jesť najmä potraviny, ktoré sú vyprodukované v oblasti, v ktorej žijú. „Výrobky z čerstvého mäsa majú určite inú chuť, ako výrobky z dovezeného mäsa, niekoľko mesiacov zmrazeného. Zámer ministra pôdohospodárstva, predávať na domácom trhu 80 percent výrobkov vyrobených na Slovensku, má svoju logiku a opodstatnenie. Naplniť však tento zámer bude veľmi ťažké,“ uviedol počas tohtoročnej medzinárodnej poľnohospodárskej a potravinárskej výstavy Agrokomplex v Nitre Stanislav Šilhár z Výskumného ústavu potravinárskeho. Sériu odborných diskusných stolov, ktoré priblížili odborné a aktuálne témy z poľnohospodárskej problematiky širokej verejnosti, pripravilo na veľtrhu Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s Agroinštitútom Nitra a internetovým portálom polnoinfo.sk.

Podľa Šilhára by si mal spotrebiteľ u mäsových výrobkov všímať na etikete predovšetkým podiel mäsa vo výrobku. „Po vstupe do Európskej únie sme začali súťažiť na trhu s výrobkami napríklad z Nemecka, kde je tá chémia na skutočne krásnej úrovni. Sú v tom vynikajúci a ponúkli nám také aditívne látky a prísady, že v podstate saláma s desaťpercentným podielom mäsa vyzerá ako mäsová. Zvyšok tvorí voda a prídavné látky,“ zhodnotil súčasnú situáciu na trhu. Je presvedčený, že len spotrebiteľ môže rozhodnúť, čo bude obchodník ponúkať. „Kým bude zákazník ochotný kúpiť čo len o cent lacnejší výrobok dovezený zďaleka, dovtedy sa to nepohne. Pritom medzi menej kvalitnými a kvalitnými výrobkami nie je taký finančný rozdiel, aby to ohrozilo ekonomiku rodiny. Ak si kúpi salámu s 80-percentným podielom vody, o desať percent lacnejšou od salámy, v ktorej je skutočne mäso, to je predsa veľmi drahá voda, to určite nie je ekonomické,“ tvrdí Šilhár.

V prípade mliečnych výrobkov odporúča preferovať prírodne fermentované výrobky typu ovčí syr zo surového mlieka, bryndza či jogurt fermentovaný jogurtovou kultúrou, ktorá má deklarovaný účinok. „Nevidím potrebu zahusťovať jogurty škrobom, vyrábať ich z odtučneného mlieka a nahrádzať mliečny tuk. Najnovšie vedecké poznatky hovoria, že mliečny tuk vôbec nie je taký nebezpečný, neprijateľný pre zdravú výživu, ako sa hovorilo, práve naopak. „Podľa Šilhára je kvalita potravín na Slovensku pod prísnou kontrolou a spotrebiteľ sa nemusí báť, že by mu výrobok mohol ublížiť. Iné je to, čo spotrebiteľ hľadá u jednotlivého druhu výrobku. „Ťažko povedať, že jeden výrobok je lepší a druhý horší, záleží na tom, čo spotrebiteľ od konkrétneho výrobku čaká. Ovčie či kozie mlieko a výrobky z nich však považujem za kúsok lepšie ako výrobky z kravského mlieka. Je to preto, že ovce a kozy sa u nás iba pasú, mlieko je generované zo zdroja, ktorý je úplne prirodzený, plný pozitívnych mikroorganizmov, na ktoré sme zvyknutí.“ Zároveň odporúča spotrebiteľovi preferovať výrobky s kratšou dobou spotreby. „Je menej pravdepodobné, že u nich prišlo k neželateľným zmenám. Naše kontroly však potvrdili, že aj jogurty s dlhšou dobou trvanlivosti obsahujú žiaduce baktérie, že v nich prežívajú. Prirodzený systém však takto nebol nastavený,“ skonštatoval Šilhár. Hurá. Odborníci sa už nehanbia hovoriť o slovenských výrobkoch. Objavili sme potravinovú sebestačnosť. Konečne.