Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Občan registrovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodina: podradný človek? – Anna Haľamová

Každodennou realitou mnohých občanov Slovenska sú nekonečné hodiny strávené na pochmúrnych chodbách úradov práce po celej republike. Vyvolávací systém v nepravidelných intervaloch hlasno zvoní z reproduktorov a ľudia si podávajú kľučky na otlčených dverách. Na slabo vetranej chodbe vám je na zvracanie. Snažíte sa nedotýkať zašpinených stien a pri vstupe do kancelárie otvárate a zatvárate dvere lakťom. S ľútosťou si spomeniete, že ste si dezinfekčný gél na ruky nechali doma.

 

Mnoho úradníčok (nie však všetky, česť výnimkám) sa ledva odzdraví, ani na vás nepozrú, len natiahnu ruku, aby ste im podali svoj papierový preukaz uchádzača o zamestnanie a začnú ťukať do počítača. Cítite, že ich práca obťažuje, nechcú s vami komunikovať a na otázky odpovedajú neochotne, prípadne slovami – neviem, nedá sa, spýtajte sa inde, nájdite si to sami...

O nejakej pomoci pri hľadaní práce pre daného občana nemôže byť ani reči...

 

Na oficiálnych stránkach Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny však nájdete rôzne zaujímavé informácie o tom, aké služby by mal úrad práce uchádzačovi poskytnúť:

--------------

Práva uchádzača o zamestnanie

Úrad poskytuje uchádzačom o zamestnanie informačné a poradenské služby pre voľbu povolania, ktoré sú zamerané najmä na poskytovanie informácií a odborných rád o druhoch povolaní a o predpokladoch a požiadavkách na výkon určitého povolania.

Informačné a poradenské služby sú službami pri:

  • voľbe povolania,
  • výbere zamestnania prípadne jeho zmeny,
  • výbere zamestnanca / pre zamestnávateľa /,
  • adaptácii zamestnanca v novom zamestnaní.

Poskytujú informácie a odborné rady o:

  • požiadavkách na odborné zručnosti a praktické skúsenosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce podľa národnej sústavy povolaní,
  • možnostiach zamestnania na území SR a v zahraničí,
  • predpokladoch na výkon povolania,
  • podmienkach a možnostiach účasti na programoch aktívnych opatrení na trhu práce a aktivačnej činnosti,
  • podmienkach na dávku v nezamestnanosti,
  • podmienkach účasti v partnerstvách vytvorených na podporu rozvoja zamestnanosti v územnom obvode úradu.

Odborné poradenské služby sú zamerané na:

  • riešenie problémov spojených s pracovným uplatnením uchádzača o zamestnanie,
  • na vytváranie súladu medzi osobnostnými predpokladmi UoZ a požiadavkami na vykonávanie určitého zamestnania,
  • ovplyvňovania rozhodovania a správania sa uchádzača o zamestnanie,
  • sociálnu a pracovnú adaptáciu.

Úrad v spolupráci so znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie môže vypracovať individuálny akčný plán na podporu jeho pracovného uplatnenia (individuálny akčný plán na podporu pracovného uplatnenia znevýhodneného uchádzača o zamestnanie je písomný dokument určujúci postup a časový harmonogram plnenia jednotlivých opatrení na zvýšenie možností uplatnenia znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na trhu práce, ktoré vychádzajú z individuálnej starostlivosti o uchádzača o zamestnanie).

----------------

Znie to pekne, však? Realita sa však často odlišuje od hore uvedeného textu. Mnohokrát sa stane, že vaše otázky pracovníčka odbije, lebo sa jej nechce riešiť nič komplikované, ona má „svojej“ roboty dosť, musí predsa ťukať do kláves spôsobom pripomínajúcim ďatľa na dovolenke: ťuk – ťuk... ťuk.

 

Skúste ale VY nedodržať nejaké vaše povinnosti voči úradu! To sa veselo vyhadzuje! To je zrazu radosti, že má pracovníčka o jednu zložku na krku menej! Hurá, zlepšujeme štatistiky!!! Budú pekné čísla!!! To sa budú na televíznych obrazovkách ostentatívne otŕčať historicky najnižšie percentá nezamestnanosti od čias doby kamennej!!!

 

Ale to, že sa tomu vyhodenému chudákovi stala nejaká nepríjemnosť, pre ktorú sa na úrad práce nedostavil, že mu doma prasklo vodovodné potrubie, že sa musel postarať o niekoho blízkeho, lebo mal úraz, alebo bol chorý, alebo že jednoducho zabudol (lebo áno, nebudete tomu veriť, aj uchádzači o zamestnanie sú skutoční ľudia, ktorí občas na niečo zabudnú) – to už nikoho nezaujíma. Ak nemáte „lajstro“ od lekára s dňom ošetrenia na daný deň, čo pri prasknutom potrubí logicky mať nebudete, tak môžu nastať len dve situácie. Buď máte šťastie a vaša pracovníčka má aspoň minimálne EQ (teda emocionálnu inteligenciu), pochopí to a prinajhoršom dostanete upozornenie, nech sa to viac neopakuje. Alebo máte smolu, v okamihu letíte na ulicu a môžete ísť rovno smer zdravotná poisťovňa. Lebo tú si budete musieť platiť odteraz sami.

 

Ďalšou kapitolou samou o sebe je posielanie ľudí na „pohovory“. Myslíte si, že vám úrad práce ponúkne možnosť zúčastniť sa pohovoru na pracovné miesto, ktoré zodpovedá vášmu dosiahnutému vzdelaniu a praxi za dôstojný plat? Ho-ho-hó, zasmiali sa zbrojnoši. Možno tak v rozprávke. Je úplne irelevantné, že máte napríklad dva tituly pred menom a dva po mene, že rozprávate plynule piatimi jazykmi, že máte prax zo zahraničnej stáže, že vaše meno je v odborných kruhoch považované za „pojem“. V očiach úradu práce ste obyčajný smrad, niktoš, podradný človek, ktorý keď má ruky a nohy, je vhodným kandidátom na pozíciu vo firme na montáž káblových zväzkov!!!

Pozícia moci, ktorá opantala mnohé (často len priemerne inteligentné) pracovníčky, sa v tejto inštitúcii dokazuje priam explicitne. Vy ste nič, ste nepohodlné číslo s menšou hodnotou ako ten neekologický papierik z vyvolávacieho systému a v tejto mašinérii ide len o jedno – DOSTAŤ VÁS Z ÚRADU PREČ ČO NAJRÝCHLEJŠIE. A vôbec nezáleží na tom, či odídete sami, či si nájdete prácu, založíte živnosť, alebo vás vyhodia...

 

Keďže súčasťou kritiky by malo byť aj ponúknutie riešení, uvádzam aj tie, len tak narýchlo spísané:

 

1. Úrady práce by mali zamestnávať zamestnancov, ktorí prejdú testami zameranými na sociálne cítenie. Vyštudovanie odboru sociálna práca (externe + skúšky za obálku) nič nezaručuje. Aby sa tak nestalo, že na danej pozícii sedí akýsi „sociopat“, ktorý sa vyžíva v beznádeji a zlej životnej situácii uchádzačov o zamestnanie. 

 

2. Mal by existovať pracovník, ktorý by bol špecializovaný na prvotné prijímanie uchádzača o zamestnanie. Je nemysliteľné, že v dnešnej dobe vojdete na úrad, kde vás najprv ovalí vydýchaný vzduch, neustále tam pípa vyvolávací systém a vy sa s beznádejou obraciate na informátora, ktorý ale toho tiež veľa nevie, čo je paradox – je predsa informátorom. Mal by existovať pracovník, ku ktorému zájdete pri prvej návšteve úradu a ten by vám pomohol s vyplnením vstupných tlačív (s tristo kolónkami, už tam chýba len políčko s číslom vašich topánok). Pomohol by vám zorientovať sa, vysvetlil vaše práva a povinnosti i práva a povinnosti úradu.

 

3. Vaša kontaktná pracovníčka by sa mala o vás zaujímať, poradiť vám sama od seba, aby sa nestalo, že z nej informácie ťaháte ako z chlpatej deky a na každú druhú otázku odpovie – neviem. Pracovník s aspoň priemernou hodnotou EQ by s týmto nemal mať problém. Mohol by sa vytvoriť manuál, aké body by bolo vhodné počas kontaktu prejsť, napríklad: či jestvujú v súčasnosti nejaké ponuky zamestnania vhodné pre uchádzača na základe jeho vzdelania a praxe, či by mal záujem o nejaký rekvalifikačný kurz, či by zvážil podnikanie a ak áno, nasmerovať ho na ďalší postup a poskytnúť mu kontakty. Bodov by mohlo byť pokojne aj viac, a dali by sa pohodlne stihnúť počas tých 10 - 15 minút ticha, ktoré sú bežnou realitou pri každom kontakte (spomeňte si opäť na ďatľa – ťuk... ťuk...).

 

4. Stíšiť hlasitosť vyvolávacieho systému. Je to zbytočne hlasné a nielen uchádzačom o zamestnanie z toho ide prasknúť hlava.

 

5. Zaviesť systém trikrát a dosť. Keď sa nedostavíte v deň zapísaný vo vašom preukaze uchádzača, lebo ste napríklad zabudli, bolo vám zle, bolo zle niekomu blízkemu, stali sa vám rôzne nepríjemnosti a podobne, no dostavíte sa nasledujúci pracovný deň, nemali by ste mať z toho postih. Do roka by sa tolerovali maximálne tri takéto zmeškania kontaktu, kde by ste to nepotrebovali nijako dokladovať. Úrad práce by tu mal byť na to, aby uchádzačom o zamestnanie pomohol a nie ich trestal za niečo, čo nespravili naschvál.

 

6. Mala by byť zriadená elektronická a aj fyzická schránka na pripomienky, návrhy, želania a sťažnosti uchádzačov o zamestnanie, relevantné návrhy by sa mali posúvať až na ministerstvo a podľa nich by mali byť upravované postupy na úradoch práce. (Utópia, viem.)

 

7. Zníženie byrokracie. O tejto a iných ďalších témach v súvislosti s úradmi práce bude napísaný samostatný článok.

 

Bodov na zlepšenie by tu mohlo byť aj päťdesiat. Sú však irelevantné z jednoduchého dôvodu: páni ministri a politici sediaci v parlamente by si totiž museli vyskúšať na vlastnej koži, ako to na úrade práce funguje, aby to boli ochotní zmeniť. Tých však často zaujímajú len vlastné žabomyšie vojny a na pôde parlamentu je ich viac než štedro platená človekohodina naplnená nezmyslami, ktoré obyčajných občanov vôbec netrápia.

Na záver však vyjadrujem obrovskú poklonu pracovníčkam úradu práce, ktoré sú nápomocné a snažia sa robiť svoju prácu najlepšie, ako vedia, svoje osobné problémy neprenášajú na pracovisko, sú skutočné profesionálky a na im priradených uchádzačoch o zamestnanie im profesijne záleží. Nie, nie sú to mýtické bytosti, naozaj jestvujú, no je ich ako šafranu.