Častá komunikácia na tému prevencie závislostí dáva dosť podnetov zamýšľať sa nad jej kvalitou v Slovenskej republike. Keďže existujú ľudia, ktorých tento problém zaujíma roky z viacerých hľadísk, je potrebné klásť verejné otázky a hľadať na ne odpovede prečo sme v tejto oblasti tam, kde sme? Rovnako jedným dychom je potrebné odpovedať na základnú otázku: Kde sa, vlastne, s prevenciou závislostí v Slovenskej republike nachádzame?

Športlandia.sk hľadá dlho partnerov na takú komunikáciu, ktorá bude užitočná tak pre laickú ako aj odbornú verejnosť.

 Keď pred rokmi, ešte za čias Československej republiky začal vychádzať štvrťročník Závislost, v česko-slovenskej mutácii, jeho snahou bolo celé jedno desaťročie komunikácie s odborníkmi, ale aj ľuďmi postihnutými závislosťami a ich rodinami, obsahom presvedčiť zodpovedných, že tento problém nie je možné prevenciou riešiť, uchopiť ho iba z jedného hľadiska. Časopis roky naznačoval naliehavé potreby riešiť problém prostredníctvom viacerých perspektív. Tvorivý kolektív presviedčal o nevyhnutnej potrebe sústavného funkčného vzdelávania do prevencie zainteresovaných po osi teória - prax - veda - výskum a tvrdil, že vždy tam musí byť v komunikácii a publicistike videný, cítený, riešený človek, pacient, alebo ak chcete klient s jeho jedinečným príbehom.

 Ak sa dnes pozeráme v Slovenskej republike na tento problém z hľadiska uvedeného ohniska, teda vedy a praxe zistíme, že my vlastne roky nemáme v Slovenskej republike základné - vedný odbor, adiktológiu.

Klameme samy seba ak tvrdíme, že nám záleží na skvalitňovaní vedy v prepojení na prax. Vedeckým pracovníkom môže byť, predsa, len vzdelaný, múdry človek. Tragédiou vedy je smrť krásnych hypotéz i už prebádaných poznatkov z oblasti adiktológie vinou zákernej skutočnosti. Prepáčte, zainteresovaní, ale mne to pripadá tak, ako keby do hokejovej reprezentácie na celé roky vybrali iba 20 hokejistov a tí by rozhodovali svojou hrou o všetkom. Aj keď budeme hrať vo svetovom hokeji iba druhé husle! Prinajmenšom čudné? Alebo nie?...Úlohou exaktných vied je predĺžiť ľudský život, ale zároveň ho robiť zdravším. Od filozofov sa bude žiadať, aby vysvetlili prečo? A od novinárov? Možno aj to, aby sa pýtali zodpovedných za oblasť prevencie, prečo je situácia taká, aká tu bola ešte pred rokom 1989? Čo by mali pre zmenu daného stavu urobiť politici, to by mali povedať verejnosti politici samotní. Aj prostredníctvom obsahu svojich volebných programov. To isté by sa patrilo očakávať dokonca aj od tých, ktorí sa rozhodnú kandidovať na post prezidenta Slovenskej republiky. Prečo?

V oblasti liečby a prevencie závislostí máme  platených odborníkov. Chýba iba jedna maličkosť. Profesor, ktorý by vlastnou odbornosťou garantoval výučbu adiktológie! 

Patrí sa opýtať, kto garantuje výučbu žurnalistov z oblasti prevencie sociálnej patológie?

Čo robil a robí v tomto smere štát? Iste, zložité otázky. Ale ani na jednoduché otázky nebývajú vždy ľahké odpovede. Keď sa bývalého šéfredaktora časopisu Závislosť opýtali prečo prišiel začiatkom 1993 s projektom  tohto druhu, pomohol si trochu myšlienkou slávneho Goetheho keď odpovedal, že časopis Závislost má čitateľa poučiť, zabaviť a hlavne motivovať, aby rozmýšľal nad samým sebou a problémami, ktoré dosahujú prostredníctvom nefunkčného riešenia problematiky závislostí stav národného ohrozenia. Zabudol však, že v období príchodu nového časopisu vznikala vtedy aj nová orientácia politiky, ktorá nedovolí o tejto oblasti písať úprimnú pravdu. Vlastne, práve preto prestal tento časopis vychádzať. Ľudia, ktorí ho vyhľadávali ešte dosť dlho potom, čo zanikol, prestali mať problém. Nemuseli ho čítať a pomáhať riešiť problémy. Tým sa zabrzdila verejná požiadavka problém odborne a priamym ťahom na bránu riešiť a nie len tváriť sa, že problém je riešený kvalitne. Pravda je iná. To je podstata prečo píšeme, hovoríme, učíme a komunikujeme o závislosti trochu inak, než by sa na slušnú a múdru societu patrilo.