O čom bol Plán Barbarossa? – Vladimír Mikunda

Dňa 18. decembra 1940 bol Hitlerom schválený plán Operácie Barbarossa (Direktíva č. 21). Po prvý raz sformuloval úlohu prepadu a úplne zničenie ZSSR Nemeckom, ako štátu. Konkrétne išlo o zlikvidovanie hlavných síl Červenej armády západne od riek Dneper a Západná Dvina, a ďalej sa mala obsadiť Moskva, Leningrad, Donbas a pokračovaním na líniu Archangeľsk – Volga – Astracháň. Stratégia blitzkriegu sa to malo dosiahnuť za 2 – 3 mesiace.

Európa pod Hitlerovými zástavami
Ústne bolo rozhodnutie o vojne proti ZSSR a obecný plán budúcej kampane Hitlerom zverejnený na kolégiu vrchného velenia 31. júla 1940. Koncept Hitlerových slov zapísal Franz Halder:
- Čím skôr rozbijeme Rusko, tým lepšie. Operácia bude mať zmysel vtedy, ak jedným prudkým úderom rozbijeme kompletne celý štát. Obsadenie len nejakého územia, je nedostatočné.
- Zastavenie činnosti zimou je nebezpečné. Preto je lepšie počkať, no prijať striktné rozhodnutie zlikvidovať Rusko. Začiatok (vojenskej kampane) – máj 1941. Lepšie by bolo začať už v tomto roku, no nehodí sa to, pretože operáciu treba uskutočniť ako jeden úder. Cieľ – likvidácia životnej sily Ruska.

Mnohí sa dnes čudujú: Ako si mohlo Nemecko s 80 miliónmi obyvateľov postaviť úlohu zlikvidovať sovietske Rusko so 197 miliónmi obyvateľov?
Prezident akadémie vojenských vied Machmut Garejev: - Vo vojne proti nás bojovala celá Európa – 350 miliónov ľudí! Ak bojovali so zbraňou, či stáli pri sústruhoch a vyrábali pre Wehrmacht zbrane, robili jedno a to isté. V 2. sv. vojne padlo 20 tisíc členov francúzskeho odboja. No proti nám bojovalo 200 tisíc Francúzov. Zajali sme aj 60 tisíc Poliakov. Proti ZSSR bojovali za Hitlera 2 milióny európskych dobrovoľníkov. Toto všetko potvrdzuje aj samotná direktíva č. 21: „Vo vojne proti sovietskemu Rusku môžeme na krídlach rátať s aktívnou účasťou Rumunska a Fínska.“
Úlohou Rumunska je podporiť útok južného krídla nemeckých vojsk, aspoň na začiatku operácie, viazať protivníka tam, kde nebudú bojovať nemecké sily. No a ďalej zabezpečovať pomocnú službu v tylových rajónoch. Fínsko musí prikrývať sústredenie a rozmiestňovanie samostatnej nemeckej severnej skupiny vojsk (útvary 21. armády) postupujúcej z Nórska. Fínska armáda bude bojovať spoločne s týmito vojskami. Fínsko bude, okrem toho, zodpovedné za obsadenie polostrova Hanko“ atď.

Pripomeňme si, že ešte pred útokom proti ZSSR sa Hitler obrátil k Európanom s výzvou na krížovú výpravu proti boľševizmu. Ak nerátame obrovské vojenské kontingenty Talianska, Maďarska, Rumunska a ďalších spojencov, tak podľa údajov za jún – október 1941 na ňu kladne reagovali:
- Z 18 tisíc španielskych dobrovoľníkov bola vo Wehrmachte sformovaná 250. pechotná divízia.
- Z asi 3000 Francúzov bol sformovaný 638. pechotný pluk (pozn. historicky posledný Železný kríž Hitler udelil práve Francúzovi – pozn. –vmi-).
- Z Belgičanov (asi 850 ľudí) bol v júli 1941 sformovaný 373. valónsky prápor, podriadený 97. pechotnej divízii 17. armády Wehrmachtu.
- Z chorvátskych dobrovoľníkov bol sformovaný 369. pechotný pluk Wehrmachtu a Chorvátska légia v zostave talianskych vojsk.
- Asi 2000 Švédov sa stali dobrovoľníkmi Fínska. 850 z nich sa v zostave švédskeho dobrovoľníckeho práporu zúčastnilo bojov o polostrov Hanko.
- Ku koncu júna 1941 slúžilo 294 Nórov v pluku SS Nordland. Po začiatku vojny so ZSSR bola v Nórsku vytvorená dobrovoľnícka légia Norvegia (1200 ľudí). Po zložení prísahy Hitlerovi bola poslaná k Leningradu.
- Ku koncu júna 1941 bolo v divízii SS Viking 216 Dánov. Po začiatku vojny so ZSSR sa začal formovať dánsky „Dobrovoľnícky zbor“.
- Osobitnou kapitolou bola poľská pomoc fašizmu. Prekvapením je, že dokonca aj ich najprísnejší kat Heinrich Himmler, dovolil vytvárať z Poliakov jednotky SS.

Nevydarený blitzkrieg
Ráno 22. júna zaútočilo proti ZSSR Nemecko. V rovnaký deň mu vojnu vyhlásilo aj Taliansko (s bojovou činnosťou začalo až 20. júla 1941) a Rumunsko, 23. júna – Slovensko a 27. júna Maďarsko. Dňa 3. júla 1941 si náčelník nemeckého GŠ F. Halder do denníka napísal: „Celkovo sa dá povedať, že úloha rozbitia hlavných síl ruskej pozemnej armády pred Západnou Dvinou a Dneprom je splnená... Nebude preto zveličením povedať, že kampaň proti Rusku bola vyhratá za 14 dní“.
V prvých týždňoch sa nemecké vojská dostali do hĺbky sovietskeho územia o 300 – 600 km a začali okupovať Lotyšsko, Litvu, Bielorusko, pravobrežnú Ukrajinu a takmer celé Moldavsko. Nemecký útok bol pozastavený len pri Smolensku, kde sa obrancovia držali od 16. júla do 15. augusta.
Fašistický útok začal viaznuť. Na 50. deň vojny si F. Halder do denníka napísal: „Celková situácia stále jasnejšie a zreteľnejšie ukazuje, že kolos Rusko, príprava na vojnu ktorého bola spojená s mnohými ťažkosťami, vlastná krajinám, tvoreným mnohými národnosťami, bola nami nedocenená. Týka sa to tak hospodárskych, ako aj organizačných otázok, komunikačných prostriedkov a osobitne čisto vojenských aspektov“.

24. septembra 1941 veliteľ armádnej skupiny Stred schválil pán Operácie Tajfún, útoku na úplne zničenie a obsadenie Moskvy. Generál Fedor von Bock naň vyčlenil okolo 75 divízií a 1500 lietadiel.
Prvá obranná línia Sovietov bola prelomená medzi Rževom a Vjazmou 5. októbra, dňa 6. októbra padol Brjansk. Druhá línia nemecký postup zadržala pred Možajskom na niekoľko dní – za túto dobu boli k Moskve presunuté sibírske rezervy. Dňa 10. októbra sa veliteľom Západného frontu stal Žukov.
Obnovenému nemeckému útoku 16. novembra sa do cesty neraz stavalo miestne obyvateľstvo.
„Tajfún“ sa stal úplným nemeckým krachom: 160 tisíc zabitých, ranených a zajatých Nemcov.
Dňa 5. decembra 1941 sa začal protiútok. Na niektorých smeroch bol front len v decembri
Odsunutý o 120 km.
Boj o Moskvu znamenal koniec a krach blitzkriegu, Nemecko pochopilo, že sa mu začína vojna na vyčerpanie.
Po vojne sa mnohí nemeckí generáli vyhovárali na zimu a mrazy, Hitlera obviňovali z toho i onoho, no zároveň si priznávali, že najväčším omylom bolo nedocenenie mobilizačných a hlavne hospodárskych možností ZSSR.
K tretiemu mesiacu vojny očakávali stretnutie s maximálne 40-timi novými divíziami Červenej armády, no sovietske vedenie ich iba v lete na front poslalo 324 (okrem 222 už rozmiestnených)!

Nastal čas na poučenie sa
Na otázku čo by sa stalo s Európou, ak by v roku 1941 ZSSR nevydržal nemecký útok hovorí prezident Akadémie geopolitických problémov genplk. Leonid Ivašov:
- Predovšetkým, história nepozná čo by, ak by...? Stalo sa to, čo sa malo stať!
Naše víťazstvo bolo zákonité a historicky naprogramované. No podľa nemeckých fašistických dokumentov na území štyroch štátnych útvarov – Pobaltsko, Rusko, Ukrajina a Kavkaz – malo zostať 56 divízií. Hlavný stan veliteľa na Východe mal byť v Moskve. Sovietske územie malo byť okupované do Uralu Uralský priemysel mal byť zničený „obrovskou motorizovanou expedíciou“ v sile 8 tankových a 4 motorizovaných divízií. Priestor medzi Volgou a Uralom mali naplniť koncentračné tábory.
O plánovanom rozmachu činnosti nemeckého vedenia sa dá usudzovať podľa „Generálneho plánu Ost“, najzverskejšieho plánu, aký kedy ľudstvo vymyslelo, ktorý bol nacielený na totálnu genocídu ruského národa. Himmler nad ním začal pracovať spolu s Východným ministerstvom Rosenberga v roku 1940, ešte pred ozvučením Direktívy č. 21. Jeho hlavný cieľ: „Hovoríme nielen o zničení štátu s centrom v Moskve. Pre nás, Nemcov, je dôležité oslabiť ruský národ do takej miery, aby už nikdy nebol schopný zabrániť nám ustanoviť nemecké panstvo v Európe“.

Čo malo čakať ostatný svet?
- Mapa sveta by zhnedla. V súlade so zavedenou hierarchiou by sme v Európe videli len niekoľko profašistických režimov. Pre iné krajiny sa plánoval diferencovaný prístup: pre západnú Európu – germanizácia, pre východnú Európu a na ropu bohaté krajiny juhovýchodnej Ázie – kolonizácia, pre centrálne Rusko, Povolžie, Kaukaz a Zakaukazsko – vyľudňovanie.
O tom, ako by sa uskutočňovala germanizácia západoeurópskych krajín hovoril na Norimberskom procese francúzsky žalobca: „Nemci sa usilovali zlikvidovať akékoľvek elementy francúzskeho ducha. Predovšetkým zakázali pomerne hrubou formou používanie francúzskeho jazyka... Dokonca nadpisy na hrobových doskách mali byť iba v nemeckom jazyku... Po zakázaní francúzskeho jazyka sa národní socialisti chytili hudby. Dekrét o tom z 1. marca 1941 hovorí: „Hudobné diela, ktoré protirečia kultúrnemu úsiliu národného socializmu sú zapísané do zoznamu neprípustných a škodlivých“. Napriek tomu sa fašisti podľa ich vlastných meradiel správali v Západnej Európe „civilizovane“.
No pri presune na východ sa začali riadiť Hitlerom vynájdenou teóriou „vyľudňovania“. V roku 1940 bola v New Yorku o nej vydaná kniha (autor Rauschning), v ktorej sa hovorí: „Musíme zdokonaľovať techniku vyľudňovania, pod ktorou mám na mysli odstraňovanie celých rasových jednotiek“. Ako prvých Hitler do odstraňovacieho zoznamu postavil židov, Rusov a cigánov.
Na porade v októbri 1943 Himmler povedal: „Otázka, či daný národ prekvitá alebo umiera od hladu, ma zaujíma len do tej miery, nakoľko sú nám predstavitelia tohto národa potrební ako otroci; v ostatnom nie je ich osud nijako zaujímavý“.
Ďalším Himmlerovým vynálezom je uzákonenie otroctva. Počas vystúpenia 9. novembra 1941 vyhlásil:
„Obyvateľstvo území, ktoré na nás v súčasnosti pracuje, má 350 miliónov ľudí a obyvateľstvo, ktoré nepriamo slúži našim zámerom, má 50 miliónov ľudí. Čo sa týka opatrení, zavádzaných v tejto oblasti, tak tu dokážeme zapriahnuť do práce všetkých, do posledného človeka“.
V tomto prípade išlo o ľudí pracujúcich doma na okupovaných územiach. Menej šťastní boli odvážaní na nútené práce do Nemecka. Podľa posledných údajov ich bolo vyše 20 miliónov z 30 krajín. Prežilo ich 8 miliónov.

Čo Hitler plánoval so Spojenými štátmi?
V Direktíve č. 32 bola postavená úloha: „Po rozbití ozbrojených síl Ruska Nemecko a Taliansko budú vojensky vládnuť na celom európskom kontinente... Zo súše už nebude mať európske územie žiadne ohrozenie. Hlavné úsilie vojenskej výroby môže byť sústredené na zabezpečenie vojenských námorných a vzdušných síl. Takým spôsobom sa ťažisko vojny prenesie na boj proti Anglicku a USA“. Zaujímavé je poznamenať, že Hitler vo svojej „Druhej knihe“, napísanej v roku 1928 a vydanej v NSR až v roku 1961, písal o nevyhnutnosti boja medzi USA a Európou, na čele ktorého budú stáť Nemci. Sníval o „pripojení Spojených štátov do nemeckého svetového impéria“.
Dňa 25. júla 1941 Hitler na porade s Erichom Roederom vyhlásil, že po pochode na Východ chce „prijať rozhodné opatrenia proti USA“. Už na jeseň 1941 sa plánovalo začať s bombardovaním amerických miest na východnom pobreží. Na toto sa mali obsadiť Azorské ostrovy a oporné body na západnom pobreží Afriky, na Islande a dokonca v Brazílii.

Bolo Nemecko schopné so satelitmi kontrolovať také obrovské územia?
- Teória svetovej nadvlády, prevrátenia planéty na obrovský koncentračný tábor pod vedením vyvolených národov – je neuskutočniteľná mánia. Žiaľ, aj dnes počujeme o takejto koncepcii, ako o najpravdepodobnejšom variante budúcnosti. S policajnou silou sa nedajú kontrolovať také obrovské územia, ako Európa, Rusko, Čína, India, islamský svet. Znamenalo by to všetkých zahnať do koncentrákov, ostnatým drôtom ohradiť všetky územia kde ešte existuje život, postaviť strážne veže a neustále produkovať milióny strážcov.
podľa topwar.ru (Sergej Turčenko), december 2010