Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Novinár a politik Ing. Ivan Mjartan nás navždy opustil -Jozef Kuchár

 

V pondelok, 9. apríla 2018 prišla smutná správa, Ing. Ivan Mjartan, vynikajúci novinár, vzácny muž, talentovaný politik, publicista a rozhlasový redaktor, náhle, vo veku 59 rokov, zomrel. S jeho menom sa spája vznik relácie Slovenského rozhlasu RÁDIOŽURNÁL. V rozhlase komentoval rôzne politické a ekonomické udalosti, viedol rozhovory nielen s politikmi, ale aj v výraznými osobnosťami slovenskej vedy a kultúry.

 

Neskôr sa stal populárnym politikom. Bol poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR, štátnym tajomníkom ministerstva kultúry Slovenskej republiky a potom pôsobil v Prahe ako slovenský veľvyslanec. V roku 2000 založil stranu STRED a získal do jej radov mnoho výrazných osobností. V tejto súvislosti som s Ivanom Mjartanom hovoril na aktuálnu tému a rozhovor vyšiel v denníku Nový deň dňa 22. januára 2001 v čísle 17 pod názvom

 

POLITICI BY MALI BOHATNÚŤ VEDNO S NÁRODOM A NIE Z NÁRODA.

Jeho názory sú aktuálne aj dnes. Rozhovor prinášame v plnom znení.

 

Súčasná vládna moc pripravila občanom našej krajiny pri vstupe do nového roka balíčky ekonomických opatrení. Považujete proces neustáleho zvyšovania cien na úkor širokých vrstiev obyvateľstva za jediné východisko zo žalostnej ekonomickej situácie?

Jednoznačne nie. Práve naopak, považujeme to skôr za prejav neodbornosti, nekoncepčnosti a nesystémovosti tejto vlády v hospodárskej oblasti. Úpravy regulovaných cien od 1. februára 2001 predstavujú ďalší balíček opatrení, ktorý bude mať dopad na obyvateľstvo, ale aj na podnikateľský sektor. Problém balíčka opatrení (podobne ako predchádzajúcich) je v tom, že nerieši príčiny ťažkostí, ale sa len usiluje eliminovať niektoré negatíva a riziká vývoja. Pritom pripravované vládne opatrenia vo väčšine prípadov budú mať kontraproduktívny charakter, lebo zvýšenie výdavkov domácností na novoupravené regulované ceny bude oveľa vyššie ako predpokladaných 500 korún na mesiac, čo:

- zníži disponibilné zdroje domácností,
- zúži priestor na rozvoj živnostenského a podnikateľského sektora,
- negatívne ovplyvní pôsobenie zníženia niektorých okruhov daní, (napr. odbúranie dovoznej prirážky),
- v najlepšom prípade povedie k stagnácii reálnych príjmov obyvateľstva.

V tomto kontexte kotraproduktívne vyznieva úvaha vlády o podpore malých podnikov a služieb, pretože nebudú mať komu predávať a pre koho pracovať. Tvrdenia, že koncoročný rast maloobchodného obratu je dôkazom rastu životnej úrovne  a príjmov obyvateľstva, sú napadnuteľné, lebo rast maloobchodného obratu bol spojený aj s nástupom obchodných reťazcov (Tesco, Billa, Carrefour, Kaufland) a ich cenovou a mediálnou reklamou. Okrem toho sa zaznamenal, predovšetkým v decembri, to znamená v mesiaci, ktorý sa vždy spája so zvýšeným objemom nákupov.

Ak v súčasnosti podnikateľská sféra dosahuje zisk v priemere 2 až 4 percent, možno očakávať, že zvýšenie regulovaných cien sa premietne do ich nákladov a zníži tak ziskovosť časti podnikateľských subjektov. To v konečnom dôsledku u väčšiny podnikateľských subjektov povedie k vzniku problémov pri platení daní i pri platbách do poistných fondov.

 

Vláda a jej úradníci neradi hovoria o konkrétnych číslach. Často sa mýlia v odhadoch. Jedným z problémov, ktorý pretrváva, je zvyšovanie regulovaných cien. Ako sa to prejaví v najbližšej budúcnosti?

Jednoznačne negatívne a to aj vo výdavkoch jednotlivých rozpočtových kapitol štátneho rozpočtu, ktoré s takouto úpravou nerátali. To sa v konečnom dôsledku premietne do potreby dodatkových finančných prostriedkov na uhradenie zvýšených výdavkov v oblasti školstva, zdravotníctva, štátnej správy, samosprávnych orgánov atď. Okrem toho to povedie aj k nutnosti zvýšiť platby štátu za niektoré služby poskytované napr. dopravou v rámci tzv. zmlúv vo verejnom záujme, čo znovu zvýši nároky na štátny rozpočet.

Keďže sa doteraz neuskutočnila reforma verejných financií a jej jednotlivých častí (zefektívnenie školstva, zdravotníctva, štátnej správy, samosprávnych orgánov, atď.) a nevytvoril sa priestor na reálnu reštrukturalizáciu podnikovej sféry, ani ďalší balíček vládnych opatrení nebude úspešný. Zvýši len objem výdavkov väčšiny obyvateľstva a podnikov a o pol roka – rok budeme opäť v situácii, keď vláda bude musieť prijímať ďalšie balíčky opatrení. A toto sú práve riziká, na ktoré vo svojich posledných stanoviskách upozorňuje aj Medzinárodný menový fond a Európska únia.

 

Ukazuje sa, že najmä Ministerstvo financií SR namiesto tvorivého prístupu a efektívneho riešenia problémov presadzuje represiu a jednorazovú deštrukciu. Pritom sa dopúšťa mnohých chýb, úmyselných aj neúmyselných omylov. Žiaľ, občania tento stav už prijímajú s takmer úplnou samozrejmosťou. V čom vidíte príčiny rezignácie našich ľudí?

V celkovom sklamaní ľudí z politiky ako takej. Slovenská spoločnosť sa nachádza v situácii, keď väčšina rodín rozmýšľa, ako zabezpečiť základné životné potreby (štúdium detí, starostlivosť o zdravie, bývanie a s tým spojené výdavky atď.) na druhej strane naši politickí predstavitelia od roku 1989 až dodnes nemajú tento problém. Žiadalo by sa spýtať, či si to zaslúžia a či im nedávať menej? Na nedávnej tlačovej konferencii som povedal: Kým národ chudobnie, politici bohatnú. Trvám na tom! Trvám aj na tom, že riešením nie je ani to, že ak je národ chudobný, nech sú chudobní aj politici. Riešením je odstrániť prvok, ktorý je príčinou chudoby národa, a tým prvkom je neschopnosť riadiť a zabezpečiť prosperitu! Politici by mali bohatnúť vedno s národom, nie z národa!

 

Skutočnosť je však celkom iná. Strany delegujú svojich ľudí bez ohľadu na ich odbornú erudíciu a schopnosti, ale aj ochotu plniť celospoločenské úlohy. Potvrdzuje sa, že aj napriek rôznym vyhláseniam o potrebe nových ľudí, jednotlivé funkcie za celé desaťročné obdobie obsadzujú jedni a tí istí. Odvolaní ministri sa okamžite zjavia v poslaneckých laviciach. Aké sú východiská z tohto začarovaného kruhu?

Problém vidím v konkrétnych osobách, v tých, ktorí dostali spoločnosť do takejto situácie. Na poslednom zjazde jednej z vládnych strán delegát vo vystúpení obhajoval svojho predsedu takto: Jožko je dobrý predseda, lebo sa vie dobre porozprávať s obyčajnými ľuďmi, je jeden z nich. No už nehovoril o tom, či je schopný pre nich niečo spraviť. Ja by som obhajoval takého predsedu, ktorý sa vie dobre porozprávať napríklad s vedením firmy BMW alebo Volkswagen, lebo chcem, aby Slovensko fungovalo tak ako tieto firmy. Teda otázka podľa mňa znie: Sú naši najvyšší predstavitelia tí najschopnejší Slováci, ktorí vedia problémy riešiť a nie iba sľubovať a rozprávať čo by sme chceli? Moja odpoveď znie – nie!

Na niekoľkých tlačových besedách som prezentoval stanovisko STRED-u práve v súvislosti s personálnou politikou, že predovšetkým ekonomicko-hospodárske a sociálne rezorty obsadíme výlučne odborníkmi, ktorí svoje kvality už preukázali v minulosti, teda ľuďmi, ktorí majú prirodzenú autoritu a rešpekt aj bez funkcie (pre mnohých dnešných funkcionárov jedinou „visačkou kvality“ je funkcia).

 

Veľké škody a dlhodobé problémy spôsobujú aj účelovo prijímané zákony a najmä ich parlamentné novely. Mnohí si zvykli, že počas roka parlament novelizuje aj novely zákonov. Takýto systém má určite svoje príčiny. Z čoho pramenia?

Keď neviem, čo chcem, takmer zákonite robím chyby. A to sa týka aj súčasnej vládnej koalície. Kľúčovou podmienkou úspešnosti reformy slovenskej spoločnosti je predovšetkým systémovosť opatrení, ich hierarchické usporiadanie a časová nadväznosť. Jednoducho, musíte vedieť, aké chcete mať Slovensko o päť či desať rokov. Netreba podceňovať ani čoraz čitateľnejší vplyv rôznych záujmových skupín a ich lobizmus v parlamente.

 

Strana STRED má podľa vyjadrenia mnohých vašich členov, ale aj viacerých expertov, najlepší a celkom reálny program ozdravenia ekonomiky v Slovenskej republike. Má naozaj takú vysokú hodnotu?

Hovorí o nej predovšetkým ocenenie nezávislých expertov, ľudí z teórie, ale predovšetkým z praxe, ktorí už reálne jedenásť rokov prežívajú trhové hospodárstvo a uspeli na domácom i zahraničnom trhu. Program nie je knihou želaní, ale rieši príčiny zlého ekonomického a hospodárskeho stavu Slovenska.

 

Program vašej strany vychádza z podrobnej analýzy súčasnej sociálno-ekonomickej situácie na Slovensku. Čo považujete za prvoradé?

V programe akcentujeme predovšetkým systémovosť, vnútornú konzistentnosť všetkých navrhovaných opatrení, dosahovanie maximálnych multiplikačných efektov všetkých navrhovaných opatrení a hierarchické usporiadanie jednotlivých častí  reformy – od verejných financií až po stimulovanie regionálneho rozvoja. Samozrejme, že dávame odpoveď nielen na výzvy slovenskej ekonomiky – ale aj odpoveď na výzvy, ktoré pred Slovensko kladie vývoj globalizácie svetovej ekonomiky.

Nahromadené problémy vo finančnom sektore, v rozpočtovej politike, podnikateľskom prostredí, samosprávnych orgánoch – ale aj obmedzené možnosti finančných zdrojov nútia v strednodobom horizonte sústrediť pozornosť len na niekoľko kľúčových priorít. Definovanie 20 až 30 priorít by neumožnilo systémové riešenie problémov, pretože pre takýto rozsah priorít by sa nedal vytvoriť dostatočný objem zdrojov.

 

Z vašich slov jednoznačne vyplýva, že programových priorít je pomerne veľa. Ktoré v tejto chvíli považujete za kľúčové?

Ide najmä o riešenie verejných financií, definovanie odhadnuteľných zmien podnikateľského prostredia a riešenie financovania samosprávnych orgánov a podpory rozvoja regiónov vrátane riešenia vnútornej zadlženosti.

V centre našej pozornosti sú ekologické  dlhy slovenskej ekonomiky ako významnej bariéry vstupu Slovenska do Európskej únie, ale aj zvýšenie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky vo väzbe na proces globalizácie sveta.

Problémy slovenskej ekonomiky a výzvy globalizácie slovenskej ekonomiky nemožno riešiť všeobecnými formuláciami a sľubmi. Musia sa riešiť reálnou spoluprácou podnikateľskej sféry, odborov, štátnej správy a všetkých občanov. Ak tento dialóg  nebude formálny, ale vecný, bude základom pre možný rozvoj slovenskej ekonomiky v budúcnosti.

 

Napriek nesporným kvalitám vášho programu sa pomerne ťažko dostávate do povedomia širokej verejnosti. Čo chcete urobiť, aby sa zmenila situácia?

Takmer rok sme pracovali na príprave politického programu STRED-u, sna stratégii hospodárskeho rozvoja SR do roku 2005 až 2010, pripravili sme návrh zásadnej reformy verejných financií, koncom februára chceme predložiť verejnosti Víziu Slovenska pre 21. storočie – dokument, ktorý by mal ponúknuť reálne odpovede na to, akú krajinu vlastne chceme mať. A to nielen v úzko slovenských dimenziách, ale aj v predpokladaných celoeurópskych a celosvetových trendoch. Dobudovali sme ústredné i regionálne štruktúry. Prichádza čas, aby sme sa dostali do povedomia širokej verejnosti. S jasnými cieľmi, s jasnými prioritami, s jasnými riešeniami.

 

Médiá na Slovensku sú v zložitej situácii. Ich ekonomická aj politická závislosť je evidentná. Niektoré pravdepodobne neprežijú rok 2001. Ste dlhoročný novinár, diplomat a politik. Aké sú podľa vášho názoru možnosti, aby sa tento stav zmenil?

Zániku periodík asi ťažko možno zabrániť – je to trhová záležitosť. A čo sa týka ekonomickej a politickej závislosti, môžem vyjadriť iba svoj názor na verejnoprávnu televíziu: Neprospieva jej , že o nej, a to aj v zahraničí ide chýr, že z Mečiarových rúk prešla do rúk jednej zo súčasných vládnych strán. Ak teda treba niečo naliehavo urobiť, verejnoprávnym médiám treba zabezpečiť verejnoprávnosť, čiže slobodu slova, objektívnosť informácií a zbaviť ich vplyvu politických strán. Že to nie je ľahké ukázala kríza v Českej televízii. Nevolám po takejto ceste, ale aj na Slovensku treba vyčistiť studne. Najmä studne múdrosti – tie mediálne.

Jozef Kuchár, foto: Milan David

Veľká strata prináša vždy hlboké rany a veľký žiaľ. Ostanú po nej jazvy spomienok v kruhu najbližších, ale bývalých kolegov a spolupracovníkov, ktoré sa rozjatria pri každom dotyku s dielami, ktoré Ivan Mjartan svojou prácou vytvoril, s prostredím, kde pôsobil aj s rozhlasovými nahrávkami i atmosférou, ktorú činorodo napĺňal ľudským prístupom a krásou svojho charakteru.