Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Novičok otrávil starý kontinent novou studenou vojnou – Dušan D. Kerný

Napätie medzi Západom a Ruskom sa od marca tohto roka nestále stupňuje. Z Británie prichádzajú od marca tohto roka správy ako z bojiska. Vlastne sa aj týkajú bojových otravných látok a ich stopy údajne vedú do Ruska, k ruským tajným službám, ba dokonca ‒ ako tvrdil dnes už bývalý britský minister zahraničných vecí Boris Johnson ‒ vedú priamo do Kremľa  k prezidentovi Putinovi. V celej kauze sme svedkami obrovskej kampane diplomaticky stále oslabovanej Británie, ktorá nevie nájsť cestu z Európskej únie a horúčkovito si hľadá spojencov iným spôsobom. Práve prípady otráv bojovou jedovatou látkou v marci v  Salisbury a neskoršie v Amesbury odštartovali dodnes trvajúcu protiruskú kampaň, v ktorej Británia požiadala o solidaritu štáty EÚ a NATO. A tie sa aj, napriek tomu, že sú známe všetky fakty, ku kampani pripojili a vypovedali stovky ruských diplomatov. Pravdaže, na čele s USA, ktoré ich vypovedali poldruha stovky...

 

 MAYOVEJ ULTIMÁTUM

Marcový prípad otravy bývalého agenta ruskej spravodajskej služby, ktorý prešiel k Britom, a jeho dcéry sa stal vzápätí predmetom spoločného vyhlásenia hláv štátov a vlád Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka a USA o tom, že britská strana predložila svojim partnerom podrobné informácie, že „Rusko s vysokou pravdepodobnosťou nesie za tento útok zodpovednosť“. O niekoľko dní nasledovalo dramatické vystúpenie šéfky britskej vlády Theresy Mayovej, ktoré obsahovalo ultimátum ‒ ak ruský štát nie je do veci zapojený, tak nech vysvetlí, ako sa bojová chemická látka novičok dostala do Veľkej Británie. To vyvolalo v Moskve vlnu rozhorčenia. O tom, akú veľkú, svedčí vyhlásenie hovorkyne ministerstva zahraničných veci RF, ktorá to už vtedy označila za cirkusové predstavenie. Ruská strana vtedy požadovala, aby Briti poskytli informácie o otravnej látke, aby sa obrátili na expertov Organizácie pre zákaz chemických zbraní v Haagu. Ale, samozrejme, nechýbali ani úvahy, že akciu uskutočnila iná, možno britská tajná služba, aby poškodila Rusko a jeho medzinárodné postavenie.

 

Otec a dcéra Skripaľovci. Prežili útok jedovatým plynom...

Pre štáty Európskej únie sa totiž celý prípad stal príležitosťou demonštrovať solidaritu s Veľkou Britániou v bezpečnostných otázkach napriek problémom s brexitom, teda s procesom vystúpenia Británie z EÚ. Bol to čas nových sankcií, ktoré sa prijímali dodatočne k tým, ktoré Únia prijala po referende o pripojení Krymu k Ruskej federácii v roku 2014. Pokiaľ ide o Severoatlantickú alianciu NATO, jej dvadsaťosem členských štátov podporilo Britániu spoločným vyhlásením, že „útok je jasným porušením medzinárodných dohôd a pravidiel“ a ponúklo Británii podporu pri vyšetrovaní.

 

 KĽÚČOVÁ OTÁZKA

Kľúčovou otázkou však stále zostávalo, prečo sa terčom útoku stal bývalý ruský agent Skripaľ, ktorého pre zradu v roku 2006 ruský vojenský súd odsúdil na trinásť rokov pracovného tábora, ale už po štyroch rokoch ho prepustili. Teda vymenili s Britániou v rámci výmeny agentov. Mohol slobodne vycestovať do Británie, kde pokojne v Salisbury žil. Odborníci a znalci ruských pomerov sa domnievajú, že je nepravdepodobné, aby sa Kremeľ rozhodol porušiť protokol, ktorý pri výmene podpísali britská a ruská tajná služba. Jedna možnosť je, že to bola iná, a nie ruská tajná služba, možné je aj to, že niekto v ruských tajných službách konal na vlastnú päsť alebo Skripaľ sám porušil zásady protokolu o výmene a začal pracovať pre tajné služby. Otázka prečo práve Skripaľ zostáva nezodpovedaná. Faktom  však je, že kľúčom k všetkému je pôvod otravnej látky. A od prvopočiatku preto ruská strana poukazuje na to, že Rusko nie je jediný štát, ktorý látku vyrábal. Faktom však je, že medzitým sa z Ruska, ktoré malo od roku 1994 dohodu s EÚ o strategickom partnerstve, nestal ani partner, ale nepriateľ, podľa vojenského hodnotenia NATO dokonca strategický nepriateľ.

 

 OSTRÁ KONFRONTÁCIA

Celá kampaň sa tak nesie v ostrom konfrontačnom tóne, čo v konečnom dôsledku bráni normalizácii vzťahov a začiatku procesu novej partnerskej spolupráce v Európe, osobitne vzťahov s Ruskou federáciou. Vzťah k Rusku rozdeľuje výrazne nemeckú politickú scénu, ako aj pomery v EÚ. Rakúsko napríklad nielenže nevypovedalo nijakých ruských diplomatov, ale naopak hneď po prezidentských voľbách v Rusku pripravilo staronovému prezidentovi Putinovi ako prvý štát EÚ mimoriadne srdečné prijatie.

 

Lenže medzitým došlo v Británii k ďalším prípadom otravy „novičokom“ a  Briti vyšli s informáciami, že majú zistených dvoch ruských agentov, ktorí v čase útoku novičokom prileteli a vzápätí odleteli späť do Ruska. S mimoriadne kategorickým vyhlásením vystúpila britská premiérka Theresa Mayová znovu 5. septembra. Podľa hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Márie Zacharovovej „vystúpenie na pôde britského parlamentu sa nieslo v absolútne neprijateľnom tóne, obsahuje celý rad kategorických obvinení na adresu Ruskej federácie, je to osočovanie, ktoré kategoricky odmietame“.

 

 RUSKÁ OBRANA

Hovorkyňa M. Zacharovová sa osobitne kategoricky ohradila proti tvrdeniam, že „iba Rusko malo technické možnosti a skúsenosti s použitím takzvaného novičoku a motív na použitie v meste Salisbury“. Ruská strana poukazuje na to, že v správe expertov Technického sekretariátu  Organizácie pre zákaz chemických zbraní v Haagu (OPCW) „niet ani slova o pôvode nervovo-paralytickej látky a nespomína sa ani termín novičok, ktorý svojho času dali do obehu britskí politickí manipulanti“.

Ústami hovorkyne Zacharovovej ruská strana poukazuje na to, že „ani medzinárodná organizácia OPCW a ani samotné britské laboratórium v Porton Downe neboli schopné určiť krajinu pôvodu otravnej látky použitej v mestách Salisbury a Amesbury. S takýmito chemickými zlúčeninami už niekoľko rokov narábajú mnohé krajiny vrátane USA, Veľkej Británie, Nemecka, Švédska, Českej republiky či Holandska“.

 

Ruská obrana v podobe jednoznačných vyhlásení hovorkyne ministerstva zahraničných vecí M.  Zacharovovej sa dovoláva zásad medzinárodných organizácií, na základe čoho Rusko opakovane ponúkalo konzultácie a Briti ich opakovane odmietali. Moskva tvrdí, že ide o „neférové politické hry Veľkej Británie a jej spojencov, ktorí ignorujú požiadavky Dohovoru o zákaze chemických zbraní... Prvé britské laboratórium v Porton Downe je presne to miesto, kde prebiehajú a pokračujú výskumy s látkou, ktorú na Západe zvyknú nazývať novičok“.

 

Rusko chce preto na pôde medzinárodných organizácií znova, opakovane rozobrať všetky argumenty a fakty tak v Haagu, ako aj v New Yorku, aby zabránilo opakovaným britským pokusom hľadať „zámienky na nové invektívy“. Za oponou ruského snaženia vidno, že chápe, aká mimoriadne slabá je premiérka Mayová uprostred chaosu, ktorý vznikol, práve tak s nejasnosťami okolo brexitu, ako aj okolo celej kauzy Skripaľ či kauzy novičok. Celý prípad vytvára zmätok v čase, keď nielen Británia zažíva mnoho iných kríz.