Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Nové trendy mladej nádeje? Svedectvo systému, poriadku a disciplíny v športovom klube BCF Dukla! – Lev Starew

Ak sa s ním začnete rozprávať o športe aj vám prezradí,, že pre atletickú chôdzu ho objavila Janka Benčíková, bývalá majsterka Slovenska v I. ročníku Základnej školy na Okružnej ulici, v Banskej Bystrici, kde bola vychovávateľkou. Patrik Nemčok, reprezentant Slovenskej republiky, chlapec z Badína neďaleko Banskej Bystrice, kde vyrastá a odkiaľ sa vydáva na zaujímavé cesty náročnej športovej prípravy. Vzhľadom na svoj vek má zaujímavé pohľady na šport, školské povinnosti i samotné tréningy. Pred jedným takým, keď mal počas skorého sobotného rána absolvovať 12 km trať v atletickej chôdzi, aby potom mohol ísť brigádovať a privyrobiť si nejaké to euro pre vlastný mladý život, sa zrodili i tieto riadky pre čitateľa.

 

Patrik, narodil si sa 13. júna v roku 2003. Toho roku si ukončil Základnú školu v Badíne, domov si priniesol na vysvedčení samé jednotky. Si perfekcionista?

Neviem na túto otázku jednoznačne odpovedať. Snažím sa však neklamať seba ani druhých. Mám svoje sny pre vlastný život, mám povinnosti doma, v škole i v tréningu, plním ich tak ako sú rozpísané každý deň v mojom dennom programe. Dnes pôjdem tréningovo 12 km trať po krátkej letnej prestávke, lebo atletická jeseň sa blíži.

 

Povedal si to pokojne. Kde nachádzaš toľko pokoja vzhľadom na svoj vek a taký nadhľad i štylistiku pre takú krásnu odpoveď?

( skôr než zareagoval na túto otázku sa usmial a až potom začal hovoriť – pozn. zhovárajúceho sa ) Ďakujem za také hodnotenie. Nespomínam si už na detaily mojich prvých kontaktov so športom. V hlave sa objavujú iba určité záblesky, ale viem isto, že mi veľa dáva škola, dobrí učitelia, na ktorých mám asi šťastie, ale i tréneri. Pamätám si isto, že som ako žiak išiel II. ročník Žiackej chodeckej ligy, ktorú vtedy zorganizovali známi nadšenci a veľkí odborníci atletickej chôdze, páni Benčíkovci. Už tam nebola popri pohybe núdza ani o pekné, úprimné slová, na ktoré som rád reagoval a snažil som sa vnímať čo mi tam hovoria tréneri i ľudia, ktorí toto podujatie organizovali. Mnohé veci robím aj dnes prostredníctvom vlastných pocitov, ktoré sa snažím vyjadriť aj slovne.

 

Dobre. Pokús sa priblížiť, ako prežívaš prázdninové dni a noci?

Bežne. Tak ako si ich naplánujem. V noci oddychujem, po dobrom spánku vstávam skutočne čerstvý, dobre naladený a počas dňa plním to, čo mám naplánované, alebo čo mi naordinuje otec. Ak je potrebné kosím v záhrade, pravidelne venčím psa, voľné chvíle trávim s kamarátmi. Rád bicyklujem, plávam, v Badíne trávim dosť prázdninového času  so spolužiakmi Michalom Baculákom, Petrom Slepčanom, Denisom Minarčíkom, Kristiánom Murgašom, ktorý sa napríklad venuje pod odborným vedením volejbalu a ide študovať Športové gymnázium do Trenčína.

 

Spomínaš psa. Akej je rasy? Ja sa priznávam, mám najradšej psy biele, potom kone a slušných, pracovitých ľudí. Aký si ty v tomto smere?..

( znova úprimný úsmev, priamy pohľad do očí a táto odpoveď) Som rád, že komunikujem a často sa učím nohým veciam od staršej sestry. Je mi vzorom i oporou v živote. Tiež úspešne študuje. Mám bieleho labradora. Keď som bol menší mal som korytnačky, škrečka. Život zvierat a pobyt v prírode pozitívne ovplyvňujú moje konanie. V prírode pri pohybe sa cítim ako ryba vo vode.

 

A tvoje tienisté stránky života? Čo stres? Tréma? Súrodenci?

A sestre som už rozprával. Bol som veľkým trémistom. Hlavne keď som začínal chodiť do základnej školy a pribúdali povinnosti. Prežíval som stresy napríklad pred písaním písomiek. Keď ma začal trénovať Zdenko Babík, môj prvý tréner, všetko sa pomaly začalo meniť v mojom živote. Prišla spolupráca s ďalším trénerom, Ľubošom Machníkom, častejšia komunikácia s trénermi Romanom a Jurajom Benčíkovcami, oveľa viac rozhovorov s množstvom iných ľudí, pribúdali povinnosti, pribúdali súťaže, písomky v škole, nové úlohy. Dnes mi ostala miesto stresu zodpovednosť pred každým dôležitým úkonom. Možno inak vnímam prejavy trémy, vnútorného nastavenia k tomu, čo idem robiť.  Pribúda mi viac radosti z toho čo robím. Atletická chôdza mi dáva veľa, zahrám si občas aj futbal, rád behávam v prírode, ale atletickej chôdzi a škole dávam vo svojom každodennom konaní priority.

 

Rozumiem. Plníš tréningové plány, je o tebe známe, že pracuješ na sebe zodpovedne, v živote nie si flákačom. Čo ťa k takému spôsobu života motivovalo?

Motivujú ma úžasné úspechy olympijských víťazov v tejto disciplíne Jozefa Pribilinca a Mateja Tótha. Jozef Pribilinec mi je vekovo, svojim životom predsa len vzdialenejší, ale k jeho športovým výsledkom cítim rešpekt, vážim si ich a vždy sa mu s úctou pozdravím, teší ma ak sa mi prihovorí a prehodí so mnou niekoľko slov. Ak povie názor na moje tempo v pretekoch, na môj chodecký štýl. Patrím medzi tých šťastlivcov, ktorí sa môžu dotýkať často tréningového i bežného života majstra sveta a olympijského víťaza Mateja Tótha. Vidieť a preciťovať jeho majstrovstvo, tréningovú prácu na sebe, presviedčať sa bežne na tréningu ako poctivo všetko v živote vykonáva, s akou veľkou láskou, s úprimným úsmevom, vďakou za to, že to robí v zdraví a pre radosť je pre mňa úžasnou školou, motiváciou i záväzkom. Nie každý má také šťastie. A sú tu aj ďalší pretekári – skvelí mladí športovci Dominik Černý, Miro Úradník, ale aj mnohí v mojom klube BCF Dukla.

 

Poznáš aj iných chodcov, sleduješ úspechy iných športovcov?

Samozrejme. Veď to je súčasť mojej dennej prípravy. Dosť čítam z histórie športu. Zaujímajú ma športové príbehy úspešných osobností. Najviac však z atletickej chôdze. Poznám mená a priezviská Ladislav Moc, Jozef Burcl, Pavol Blažek, Jozef Sabo, Pavol Sikora, ale i ďalšie. Čo meno, to športový pojem, úcta a motivácia pre moje tréningové aktivity.

 

Zatiaľ si získal 5 titulov majstra Slovenskej republiky. Na 1000 metrovej trati v kategórii mladších žiakov, na 3000 metrovej trati v kategórii starších žiakov, vyhral si medzinárodné preteky aj v súperení s vekovo staršími chlapcami. Ktoré víťazstvo si najviac ceníš?

Nebolo to víťazstvo. Obsadil som 2. miesto. V medzištátnom päť stretnutí chodeckých talentov, reprezentantov z Chorvátska, Slovinska, Českej republiky, Maďarska a Slovenskej republiky v kategórii starších žiakov. Zvíťazil vtedy Maté Varga z Maďarska. Do cieľa prišiel s náskokom 42 sekúnd. Zavše si aj s odstupom času pozriem video z tejto súťaže. Cením si veľmi, že som bol druhý v skvele obsadenom medzištátnom súboji najlepších.

 

Pre objektivitu sa čitateľovi patrí uviesť, že víťaz bol od teba starší o rok. Prečo si práve toto umiestnenie najviac ceníš? Veď si vyhral medzi dorastencami aj skvelé medzinárodné Poděbrady?...

Išiel som po prvý raz so štátnym znakom Slovenskej republiky na tričku. Bojoval som o úspech za všetkých z našej chodeckej školy. Súpermi boli skvele pripravení majstri krajín, ktoré sme spomínali. Najlepší, ktorí sa tam venujú atletickej chôdzi pod odborným vedením. Už sa teším 29. septembra toho roku na odvetu v Maďarsku.  Verím, že sa tam na majstrovstvách Slovenskej republiky prebojujem a ziskom titulu majstra Slovenskej republiky v Trnave si vybojujem znova reprezentačné tričko.

 

Známe je tvoje tričko klubové. S logom BSF Dukla. Ako vnímaš túto skutočnosť?

Veľmi rád, skutočne s rešpektom nosím túto značku na sebe. Nie je veľa takých klubov aký máme v Banskej Bystrici. Obdivujem našu predsedníčku klubu pani Eriku Karovú, jej nadšenie, ochotu vytvárať skvelé podmienky, aby sme mohli športovo rásť, zdokonaľovať sa v súperení už doma s najlepšími. Je nás v tomto klube veľmi veľa, mnohí patria vo svojich kategóriách k špičkám doma i v Európe. Pracujú s nami skutoční športoví odborníci a dobrí ľudia. Nie je veľa takých klubov, ktoré umožňujú zásluhou dobrých podmienok trénovať pod dohľadom a za spolupráce skvelých trénerov, funkcionárov, nášho sponzora. Možno to ani neviem tak úprimne a podrobne popísať čo všetko pre nás značka BCF Dukla znamená. Ale pre mňa, osobne, je veľkolepá, potrebná, nezastupiteľná a na večnosť nezmazateľná. I keď si stále uvedomujem, že som iba na začiatku svojej dlhej cesty za zvyšovaním svojho športového majstrovstva. Verím, že sa mi bude dariť aj v škole, lebo ma prijali na Športové gymnázium v Banskej Bystrici.

 

Nevšedné riadky. Odpovede nie každodenné. Svedectvo  systému, poriadku a disciplíny mladého talentovaného chlapca v drese BCF Dukla v Banskej Bystrici.

Zhováral sa Lev Starew

 

   Text pod foto

Tak plece pri pleci bojovali pred rokom o víťazstvo v päť stretnutí atletickej chôdze vo Varaždíne mladí športovci Maďar Maté Tóth ( v červenom tričku) a náš Patrik Nemčok.

Foto: archív Patrika Nemčoka

 

Patrik Nemčok (vľavo) so sponzorom BCF Dukla pánom Jánom Karom vo chvíli, keď Patrik triumfoval na dobre obsadenom medzinárodnom mítingu v atletickej chôdzi v českých Poděbradoch.

Foto. archív redakcie Športlandia.sk