Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Nikto nič nepočuje, ani nevidí – Rudolf Slezák

Za najväčšieho korupčníka je nielen v Číne, ale aj všade vo svete považovaný istý Laj Čchan-sing. Tento syn obyčajného roľníka, ktorý dokázal veľmi slabo čítať a písať, ktorý sa zajakával keď hovoril, v čase svojej najväčšej slávy, dokázal v priebehu troch rokov, podplácaním, pašovaním a daňovými únikmi, nahrabať obrovské miliardy. - Aj tri krát po sebe by si zaslúžil, aby sme ho popravili, - prehlásil vtedy čínský premiér, keď sa dozvedel, že podvodník im upláchol do Kanady. Podľa čínskej legislatívy, by bol už dávno na pravde Božej.V tejto krajine totiž, s podobnými zločincami,nezaobchádzajú v rukavičkách. Aj tak, tam však korupcia stále prekvitá, tak ako všade vo svete.Nikomu sa vraj ešte nepodarilo zvíťaziť nad touto chorobou, ktorá sa zažrala do všetkých vrstiev národa. Jediný človek, ktorému sa podarilo na istý čas nad ňou zvíťaziť, bol vraj Jozef Visarionovič Stalin. Aspoň tak o tom napísala, nedávno Komsomolskaja Pravda. Stalin zvíťazil nielen v druhej svetovej vojne, ale zvíťazil aj nad korupciou, dozvedeli sme sa zo stránok, tohoto populárneho denníka. Ako to dokázal?.... vynára sa otázka. Aj na tú však dala KP odpoveď:

Po vojne bol človek v krajine sovietov, schopný urobiť za kus chleba všetko možné ...aj vraždiť. Nečudo teda, že sa kradlo, podplácalo a spreneverovalo, kde sa len dalo. Bolo potrebné s tým niečo urobiť.Stalin vtedy vyhlásil proti tejto kriminalite, neúprosnú vojnu, zaviedol v krajine svoje vlastné stalinské riešenia. V boji s korupciou, začal v krajine od roku 1947, zavádzať nemilosrdné metódy. Bez ohľadu na to, aké spoločenské alebo politické postavenie človek mal, začali padať hlavy. Všade tam, kde vzniklo, čo i len podozrenie, z možnej korupcie.V pracovných táboroch však začali miznúť nielen páchatelia, ale aj celé ich rodiny, príbuzní a známi... okamžite boli konfiškované aj ich majetky...Ešte aj teraz, preklínajú potomkovia odsúdencov Stalina za to, ako sa zachoval k ich predkom. - Nie je predsa možné, aby niekto z rodiny alebo zo susedov nevidel, ako prúdia do domácností metráky potravin, múky, cukru, džemu...keď ľudia hladujú - vravieval. Každý musel niečo, čo i len na pol ucha počuť, alebo na jedno oko vidieť, ospravedlňoval svoje konanie.

Každá krajina má inú minulosť a iné skúsenosti s potieraním korupčníkov. Za čias francúzských kráľov sa tiež nejednalo s takýmito kriminálnikmi v rukavičkách. Za krajec ukradnutého chleba im oholili im hlavy nasadili okovy a rozmiestnili ich po galejách alebo vyhnanstvách v Austrálii, Novom svete a pod.Keď však čítam, ako prebiehala krádež potravín v Sovietskom zväze, za čias Stalina, čosi mi to pripomína. Vtedy, ak si vedúci zásobovacích oddelení potrebovali pre seba, svojich príbuzných a známych, uliať cukor, múku, džem alebo nejaké šatstvo, jednoducho to odpísali a uviedli do zápisov, že nejakí banditi rozkradli tovar priamo z vagónov. Tvrdo na to však doplatili, keď sa zistilo, že takéto rabovačky boli vymyslené.Od čias, čo Stalin, zaviedol tieto drastické opatrenia proti kriminálnikom, čoraz viac ľudí začalo lepšie vidieť a počuť, tlieskali Stalinovi, za jeho nemilosrdné postupy v boji s kriminalitou. Bola taká doba. Aj keď sme sa už ďaleko vzdialili od čias, keď chudákovi neváhal iný chudák ukradnúť kus chleba, tie fiktívne rabovačky z vagónov, mi však niečo pripomenuli. Hoci už žijeme, v ďaleko civilizovanejšej spoločnosti, ani v týchto časoch, nie je o podobné prípady núdza. S tým rozdielom, že častejšie, ako okradne chudák chudáka, sa stáva, že ho okradnú ľudia, ktorých nemožno považovať za sociálne prípady. Niekto vypočítal, že pred dvomi rokmi zmizlo alebo sa vyparilo niekoľko vlakových súprav, ak by sme ich naložili potravinami, ktoré mali byť rozdané tým najchudobnejším. Ešte ani dnes nevieme nič o tom, kto sa tým obohatil, kto si privlastnil to, čo mu nepatrilo. Iné prípady, odviedli pozornosť ľudí,od tejto zlodejiny. V susednom Česku napr. Odhalenie korupčných afér v prípade Nečasa, Nagyovej, Parkanovej, Rátha, u nás je to Gorila, kupovanie poslancov a pod. Obrovské rozdávanie odmien z verejných zdrojov, už ani nespomínam. Vyšetrovatelia sa čudujú, ako za čias Stalina: - Nie je predsa možné, aby niekto nevidel aspoň na jedno oko, alebo nepočul na pol ucha, čo sa okolo neho deje. Na budúci mesiac 9. decembra si znova pripomenieme medzinárodný deň boja proti korupcii. Tento deň vstúpil do platnosti od roku 2005 v podobe - Dohovoru OSN proti korupcii. Bude sa na túto tému možno viac hovoriť alebo písať, no nič nenasvedčuje tomu, že by to našincom prinavrátilo viac sluchu alebo zraku.