Niektorí si na štúdium budú raz priplácať – Stanislav Kubánek

Mám niekoľko priateľov z akademického prostredia s ktorými často diskutujem o našom školstve. O jeho úrovni, financovaní či o univerzitnom športe. I keď môj Prešov patrí medzi skutočné typické vysokoškolské mestá, rozprávam aj s odborníkmi z iných miest, či už Banskej Bystrice, Trenčína, Bratislavy, Nitry...

           

Dlhé rozhovory s týmito pedagógmi vedieme na tému platenia za štúdium. Priatelia ma upozorňujú na to, že sú vždy nemilo prekvapení z poslucháčov, ktorí sa snažia ani nie tak študovať, ako „preliezť“ z jednej skúšky na druhú, z jedného semestra do ďalšieho, z ročníka na ročník. Potom si za peniaze dajú vypracovať diplomovú prácu, tú sa im už nejako podarí obhájiť, vezmú diplom – a hajde do sveta. Samozrejme, málokedy potom pôsobia v odbore ktorý vyštudovali, veď oň nejavili záujem ani počas štúdia. Určite sú aj študenti iného razenia, ktorí dychtia po vedomostiach a štúdium je pre nich prvoradá a podstatná náplň ich života. Ako potom zosúladiť tieto dve skupiny? Teda tých, ktorí z ročníka na ročník prechádzajú – ako sa hovorí – s odretými ušami a tých druhých, úspešných spoluriešiteľov mnohých medzinárodných projektov, bezproblémových poslucháčov so snahou naučiť sa počas štúdia toho najviac ako sa len dá. V tejto súvislosti rozhodne nikdy neobchádzame tému platenia za štúdium. Aká je to spravodlivosť, že všetci majú rovnaké podmienky a teda aj výhody, i keď si ich niektorí vôbec nezaslúžia? Práve preto odborníci rozprávajú o diferencovanom prístupe, teda bezplatne by mali študovať iba tí, ktorí preukážu patričné znalosti a tí ďalší si za štúdium budú musieť platiť. Nie, nič také sa nechystá zaviesť do života ani v tomto roku, ani v budúcom. Konkrétne ani najbližšie štyri roky. S takýmto návrhom však prišla skupina expertov, ktorú si prizvalo ministerstvo školstva, vedy a športu v rámci prípravy ďalších reforiem nášho školstva. Len pre zaujímavosť – spoluautorom týchto téz je aj naslovovzatý odborník Milan Ftáčnik, exminister školstva a teraz vysokoškolský pedagóg na Univerzite Komenského v Bratislave.

           

Tento model bude vychádzať z možnosti štátu. Škostvo bude vedieť, na koľko vysokoškolákov vystačí príspevok, teda aké možnosti má spoločnosť finančne podporovať študentov. V súčasnosti nás všetkých stojí každý vysokoškolák vyše 6000 eur, pretože podľa medzinárodných údajov toľko Slovensko vynaloží na jedného študenta. Je to približne 70% z priemeru krajín OECD. Zjednodušene môžeme povedať, že čím kvalitnejšie vysokoškolské vzdelávanie tým viac potrebuje peňazí. Ak ich štát nebude mať tak študenti sa budú musieť podieľať na spolufinancovaní formou školného. ´Ďalší návrh vychádza z regulovania potrebného počtu absolventov v jednotlivých odboroch. Tak napríklad je nám veľmi dobre známe, že máme veľmi veľa politológov a ďalších absolventov filozofických fakúlt. Teda bezplatné štúdium by bolo iba pre menej študentov politológie. Naopak, nedostatok odborníkov v technických odboroch by štát mohol motivovať študentov pri získavaní vzdelania na technických univerzitách.

           

Áno, každý sa odvoláva na to, že naše univerzitné školstvo je nedostatočne financované. Samozrejme, tvrdia to aj mojí priatelia, ktorí však zároveň pripomínajú, že v tomto roku vysoké školy dostali od svojho rezortného ministerstva takmer 482 miliónov eur. Je to skutočne veľmi solídna čiastka, ale stále vraj nestačí. Čiastočne financované štúdium už dnes majú v niektorých krajinách, napríklad v Maďarsku. Teda toto čiastočne spoplatnenie štúdia zároveň zabezpečuje, že nikto nepríde o možnosť získať vysokoškolské vzdelanie. Pritom tí úspešní študenti budú mať stále štúdium financované štátom.

           

Je tu však ešte jeden problém. Sám som sa stal náhodným svedkom prípadu, kedy české vysoké školy organizovane lákajú našich maturantov na štúdium a to priamo slovenskými vysokoškolákmi, ktorí na nich práve študujú. V susednom Česku študujú bezplatne aj oni a podobná situácia je napríklad v Dánsku. V súčasnosti je na Českých vysokých školách asi 22 000 Slovákov a po prípadnom zavedení spoplatneného štúdia u nás ich počet môže ešte výrazne vzrásť.

           

Samozrejme, strana SMER-SD ako ľavicová strana sociálneho zamerania chcela a chce predovšetkým to, aby vysokoškolské vzdelanie získsalo čo najviac chlapcov a dievčat, ktorí majú vážny záujem o štúdium, chcú sa stať kvalifikovanými odborníkmi, ale zároveň majetkové pomery v ich rodinách im nikdy neumožnia platiť za štúdium. Tí sa naozaj nemajú čoho obávať. SMER-SD nikdy nedopustí, aby talentovaní a svedomití uchádzači o vysokoškolské štúdium si zaň museli platiť...