Nie je na všetko príliš neskoro? – Milan Országh

Vzhľadom ku katastrofálnej situácii na Balkáne a v štátoch strednej Európy, pracuje konečne Brusel na plné obrátky. Avšak ani operatívne, ani strategicky vhodne, tvrdia odborníci. A dodávajú, že tento totálne výnimočný stav sa nedá riešiť ani tvrdým diktátom účastníckym štátom únie a nútením ich porušovať základné princípy a duchovných i existenčných základov únie, ani zotrvávaním na liknavom postupe úradníkov a ignorovaním reálneho nebezpečenstva. Jedným dychom dodávajú, že toto nie je migrácia, ale perfektne naplánovaný a organizovaný útok na Európu. Zároveň sa pýtajú, čo doteraz robili a robia tajné služby a vojenské spravodajstvá európskych štátov, keď im unikol strategický vojnový projekt takých obrovských rozmerov? Na čo vlastne vyhadzujú štátne kasy obrovské miliardy na „veget“ týchto, ako sa teraz ukázalo, zbytočných mašinérií?  Alebo je všetko inak a šéfovia vlád prinajmenšom najväčších európskych štátov o projekte vedeli, ale zamlčovali ho vlastným občanom?  A pritom aspoň na základnú prípravu proti tomuto islamského exodu nepohli ani prstom. Je to dosť pravdepodobné pri posudzovaní Merkelovej, Hollandovej a Junckerove reakcie na maďarské ochranné opatrenia na svojich štátnych hraniciach, ktoré sú zároveň  vonkajšou hranicou EÚ.  Tak či onak, táto civilizačná katastrofa má dve obete: obyčajných psychicky zmanipulovaných  Arabov (popri ktorých sa bez problémov dostanú do vnútra kontinentu tí, ktorí jeho agóniu zavŕšia) a európsku kultúru.  Napriek tomuto stavu Brusel sa snaží vyvolať zdanie, že v podstate sa nič nedeje a všetko má pod kontrolou. V stredu 21. októbra Európska komisia zverejnila balíček legislatívnych a iných opatrení k téme prehlbovania Hospodárskej a menovej únie a Správe piatich prezidentov. Novinkami sú hlavne návrh na vytvorenie Európskej fiškálnej rady a Národných rád konkurencieschopnosti; postupné zavádzanie jednotného zastúpenia eurozóny v medzinárodných finančných inštitúciách a zmeny v Európskom semestri. Balíček taktiež špecifikuje kroky smerom k vytváraniu Bankovej únie hlavne prostredníctvom Európskej garančnej schémy na vklady.

 

Citujme oficiálne hodnotenie a závery Rady:

Európska hospodárska a menová únia (HMÚ) je v súčasnosti v oveľa lepšom stave, než pred finančnou krízou. Avšak napriek pokroku, najmä pokiaľ ide o posilnenie správy hospodárskych záležitostí a spustenie bankovej únie, HMÚ dnes stále nie je dobudovaná. Rozdiely v ekonomickej výkonnosti jednotlivých členských štátov eurozóny sú značné. Vzhľadom na takmer 18 miliónov nezamestnaných a mnohých ďalších občanov vystavených riziku sociálneho vylúčenia treba urobiť viac preto, aby eurozóna nadobudla skutočne pevnú štruktúru. Európska komisia v súčasnosti prijíma konkrétne opatrenia na prechod od nevyhnutného krízového riadenia v posledných rokoch k silnejšej a úplnej únii; smerom k únii, ktorá je založená na trvalom, spravodlivom a demokraticky legitímnom základe pre budúcnosť a ktorá prispieva k zvýšeniu zamestnanosti, hospodárskemu rastu a prosperite pre všetkých občanov. To je hlavná myšlienka „správy piatich predsedov“, ktorá sa bude vykonávať vo viacerých fázach na účel dobudovania HMÚ v nadchádzajúcich desiatich rokoch.

 

Po prezentácii „správy piatich predsedov“ predsedom Komisie, samitu eurozóny, Euroskupiny, Európskej centrálnej banky a Európskeho parlamentu, Komisia ešte 1. júla začala fázu 1 procesu dobudovania HMÚ (prehlbovanie prostredníctvom činov). Teraz na ňu nadväzuje konkrétnymi opatreniami na začatie realizácie ambiciózneho plánu na prehĺbenie HMÚ.

Balík opatrení prijatý kolégiom komisárov obsahuje revidovaný prístup k európskemu semestru vrátane posilneného demokratického dialógu a ďalšieho zlepšenia správy hospodárskych záležitostí, ako napríklad zavedenie štátnych výborov pre konkurencieschopnosťporadnej Európskej fiškálnej rady; jednotnejšie zastúpenie eurozóny v medzinárodných finančných inštitúciách, najmä v MMF. Uvádzajú sa v ňom kroky smerom k dobudovaniu bankovej únie, najmä prostredníctvom európskeho systému poistenia vkladov a opatrení na ďalšie zníženie rizika v bankovom systéme.

 

V „správe piatich predsedov“ sa uvádzajú tri rôzne fázy dobudovania HMÚ. Terajší balík opatrení rieši fázu 1 a prípravy pre etapu 2:

- Fáza 1 alebo „prehlbovanie prostredníctvom činov“ (1. júla 2015 – 30. júna 2017): využívanie existujúcich nástrojov a súčasných zmlúv na zvýšenie konkurencieschopnosti a štrukturálnej konvergencie, dosiahnutie zodpovednej fiškálnej politiky na úrovni členských štátov a na úrovni eurozóny, dobudovanie finančnej únie a posilnenie demokratickej zodpovednosti.

- Fáza 2 alebo „dobudovanie HMÚ“: zavedú sa ďalekosiahlejšie opatrenia zamerané na to, aby sa proces konvergencie stal záväznejší, napríklad pomocou súboru spoločne dohodnutých kritérií konvergencie, ktoré by mali právnu povahu, a aj pomocou ministerstva financií eurozóny;

- Záverečná fáza (najneskôr do roku 2025): po úplnej realizácii všetkých krokov by rozsiahla a skutočná HMÚ predstavovala stabilitu a prosperitu pre všetkých občanov členských štátov EÚ, ktoré spoločne využívajú jednotnú menu, atraktívne aj pre ďalšie členské štáty EÚ, ktoré sa k nej budú chcieť pripojiť, ak na to budú pripravené.

Vytvorenie rozsiahlejšej a spravodlivejšej hospodárskej a menovej únie bolo jednou z desiatich priorít, ktoré predseda Juncker vytýčil vo svojich politických usmerneniach. „Správa piatich predsedov“ , ktorá bola prezentovaná 22. júna 2015, je základom pre dosiahnutie tohto cieľa v nasledujúcom desaťročí. Správa bola vypracovaná na žiadosť zo samitu lídrov eurozóny z októbra 2014 a Európskej rady z decembra 2014.

 

Podľa Junckera by sme sa teda konečne mali tešiť na svetlú budúcnosť(!). Poslanci Európskeho parlamentu sa venovali extrémizmu na internete: Nelegálny obsah propagujúci násilný extrémizmus na internete by mal byť okamžite vymazávaný, avšak v súlade so základnými právami a slobodou prejavu, hovoria poslanci Výboru pre občianske slobody v nezáväznom uznesení schválenom v pondelok. Poslanci v dokumente takisto navrhujú ako zabrániť náboru občanov EÚ za „zahraničných bojovníkov“ a vyzývajú členské štáty EÚ, aby zintenzívnili spoluprácu na zastavenie takýchto aktivít. V nezáväznej správe poslankyne Rachidy Dati poslanci odporúčajú spoločnú, komplexnú európsku stratégiu zameranú na prevenciu radikalizácie a náboru občanov EÚ teroristickými organizáciami. Navrhovaná stratégia by mala spájať aspekty zahraničnej a sociálnej politiky, oblasti vzdelávania, vymožiteľnosti práva a spravodlivosti, s dôrazom skôr na preventívne opatrenia a rešpektovanie základných práv. Predpokladá sa, že k teroristickým organizáciám Islamský štát,  Jahbat al-Nusra, či ďalším, operujúcim predovšetkým v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky, sa už pridalo približne 5000 občanov EÚ. Poslanci zdôrazňujú, že je potrebné definovať pojem  „ zahraniční bojovníci“, aby proti nim bolo možné začať trestné konanie. Zároveň vyzývajú členské štáty, aby sa podelili o skúsenosti s kontrolou príchodu a odchodu  takýchto osôb, zmrazením ich účtov a prevenciou ich účasti na teroristických aktivitách v tretích krajinách.  

 

Slovenskej verejnosti určite neušlo nedeľné stretnutie (25. októbra) hláv vlád balkánskych štátov a strednej Európy, na ktoré ich pozval predseda EK Juncker. Téma bola iba jediná: riešenie invázie migrantov na trase západného Balkánu. Pozvaní boli iba zástupcovia priamo dotknutých štátov – Rakúska, Bulharska, Chorvátska, Macedónska, Nemecka, Grécka, Maďarska, Rumunska, Srbska a Slovinska. Okrem nich sa rokovania zúčastnili aj predstavitelia Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach štátov EÚ (Frontex) a predstavitelia Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO). Téma rokovania zároveň odpovedá na otázku, prečo neboli na toto rokovanie pozvaní predstavitelia ďalších európskych štátov, vrátane Slovenska, Česka, Poľska, Švédska a ďalších...

 

Z informácií EP Press Service a Zástúpenia EK na Slovensku pripravil M. Országh