Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Nič nové pod slnkom – Vladimír Mezencev

Rok 2013 je už dávno za nami a málokto si spomenie na niečo, čo s ním súviselo. Samozrejme, pokiaľ sa to netýkalo výlučne osobných záležitostí. V denníku Hospodárske noviny sme sa dočítali, že bohaté krajiny bohatnú a jedia viac. Pri chudobných je tento trend presne opačný. Potravín sa vo svete vyrába čoraz viac, no nie vždy sú kvalitné a bezpečné. Ľudia v mnohých krajinách siahajú po lacnejších, no menej kvalitných výrobkoch. Rast cien potravín, vrátane základných tovarov a rastúca nezamestnanosť vo veľkej časti sveta, predstavujú výzvu pre poľnohospodárstvo vyrovnať sa s klimatickými zmenami, čo robí z bezpečnosti potravín oveľa kompletnejšiu problematiku ako v minulosti - povedala prof. E. Kennedyová z USA. Až Ako vidieť, jej slová sú veľmi aktuálne i dnes.

 

Z dnešného pohľadu sa zdá doslova šokujúce konštatovanie, že v roku 2013 iba šesť krajín dosiahlo lepšie výsledky v kvalite a bezpečnosti potravín než rok predtým, ale najvýraznejší rast kvality vtedy prekvapujúco zaznamenalo Poľsko!

Ako sa posudzuje bezpečnosť potravín? Predovšetkým na základe distribučnej siete, ale svoju rolu tu hrá prítomnosť inštitúcie, ktorá potraviny kontroluje. Slovensko v hodnotení bezpečnosti a kvality potravín vtedy dopadlo veľmi dobre, ale to ešte neznamená, že všetko slovenské je aj kvalitné. Už aj preto, lebo aj slovenskí producenti chcú predovšetkým za minimálne náklady dosahovať maximálne zisky. Slovensko v štatistikách a tabuľkách Medzinárodnej organizácie pre výživu (FAO) so sídlom v Ríme vyzerá skutočne veľmi dobre, ale už pohľad do regálov v supermarketoch tak idylicky nevyzerá. Nájdeme v nich mäso do ktorého jeho výrobca dokáže “napumpovať‘” toľko vody, že jeho hmotnosť sa zvýši už o 20%, syry sú bez mlieka, ale s nekvalitným rastlinným tukom - a tak by sme mohli pokračovať. Chuť a vzhľad zabezpečujú aditíva a farbivá. Hodnotenie kvality potravinárskej produkcie vychádza z cenovej dostupnosti, možnosti spotrebiteľov kúpiť si jedlo, zo všeobecnej dostupnosti potravín a stavu potravín v krajine, z kvality a bezpečnosti, rôznorodosti potravín, ich nutričnej hodnoty a kvality – toto sú hlavné kritériá rebríčka.

 

Ten bol v roku 2013 veľmi zaujímavý. Na jeho čele stáli USA s 86,8 bodmi zo 100 možných pred Nórskom (86,5 bodov) a Francúzskom s 83,7 bodmi. Z krajín V4 sa najlepšie umiestnilo Česko – 23. miesto so 72,2 bodmi, pred Poľskom – 27- priečka a Maďarskom (69,9 bodov). Slovensko skončilo na 37. mieste so 63,2 bodmi.

Už v spomínanom roku 2013 sa však z našej obchodnej siete museli stiahnuť poľské oblátky, pretože v nich našli vzorky potkanieho jedu, ale aj poľská kuracina s nedovoleným množstvom antibiotík. Medzi tými na pranieri sa vtedy ocitla aj uznávaná švédska firma IKEA, ktorá v celej Európe musela zo svojich prevádzok stiahnuť tradičné škandinávske mäsové guľôčky. Našlo sa v ňom nedeklarované konské mäso... Všetko v poriadku nebolo ani s u nás predávaným pivom, ktoré varia renomované nadnárodné spoločnosti. Z 50 kontrolovaných vzoriek až 33 obsahovalo plesne. Tie sa tam pravdepodobne dostali zo sladovníckeho jačmeňa. Toto je len jeden z dôkazov toho, že nielen v celej Európe, ale v podstate na celej našej planéte kvalita potravín má stále veľmi ďaleko k ideálnej. Ťažko povedať, čo nás čaká v budúcnosti, veď experti tvrdia, že potraviny sú čoraz menej bezpečné, i keď je ich viac...

 

P.S.: Podľa poznatkov spred takmer šiestich rokov vyplýva, že dôvodov k optimizmu je veľmi málo. Napriek tomu, že kontrolný mechanizmus v mnohých krajinách funguje na veľmi dobrej úrovni, vrátane Slovenska. Neustále však vo svete rastie počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby, rastú aj ceny potravín a to všetko smeruje k ich nižšej kvalite.