Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Nezvyčajná inaugurácia nového prezidenta Ukrajiny – Vladimír Mezencev

Prvý sľub dodržal – rozpustil parlament 

To, že náš východný sused má nového prezidenta je známe už dosť dlho. Volodymyr  Zelenskyj sa dostal do spoločnosti svojich predchodcov a tých je už dosť. Prvým z nich bol Leonid Kravčuk, za ním dve volebné obdobia Leonid Kučma, nasledovali Viktor Juščenko, Viktor Janukovyč a Petro Porošenko. Zelenskyj však ako prvý a určite jediný z nich dostal prívlastok „Komik“, je najmladší z celého „prezidentského klubu“, má iba 41 rokov a zároveň žiadne praktické skúseností z pôsobenia v politike. Napriek tomu je v súvislosti s jeho inauguráciou spojených toľko udalostí, koľko asi nebolo so všetkými jeho predchodcami dohromady. O niektorých z nich sme sa presvedčili sami na Ukrajine, či už pred samotnými prezidentskými voľbami, alebo bezprostredne po nich.

Predovšetkým išlo o určenie termínu inaugurácie V. Zelenského. Pôvodne sa mala uskutočniť 19. mája, koalícia vo Verchovnej rade  /parlamente/ sa však snažila všelijako tento termín posunúť až na 28. mája či dokonca 1. júna. Prečo? Z jednoduchého dôvodu. Novozvolený prezident mal vo svojom volebnom programe rozpustenie parlamentu a preto sa poslanci snažili, aby k tomuto aktu došlo čo najneskôr. Všetko je spojené s dátumom 27. októbra 2019 kedy sa mali na Ukrajine uskutočniť parlamentné voľby. Tento dátum sa pravdepodobne nedodrží, je možné, že predčasné budú už v lete. Naozaj aj budú! Už druhý deň svojho „vládnutia“ Zelenskyj určil ich termín – 21. júl t.r. Podľa ukrajinských zákonov parlament možno rozpustiť minimálne šesť mesiacov pred termínom pôvodných volieb. Zákony sú však v tomto smere dosť elastické, pretože rozpustenie Verchovnej rady je jedna vec a predčasné voľby druhá... Už v roku 2007 sa prezident V. Juščenko pokúšal rozpustiť parlament, ale poslanci napadli jeho dekrét na Ústavnom súde, potom sa celý proces neustále predlžoval a podľa politológov sa takáto situácia môže zopakovať aj teraz. Jedno je však isté: súčasná Verchovná rada požíva dôveru maximálne 4% občanov. Potvrdil to nejeden nezávislý prieskum verejnej mienky.

Nakoniec sa inaugurácia uskutočnila 20. mája a vystúpenie nového prezidenta bolo veľmi netradičné. Informoval v ňom o tom, že ihneď odvolá generálneho prokurátora, ministra obrany, Služby bezpečnosti Ukrajiny /obdoba našej SIS/ - a rozpustil parlament. Všetkým trom umožnil ešte dva mesiace sedieť na svojich stoličkách. Asi preto, aby sa nakoniec sami vzdali svojich funkcií. Tak, ako to urobil premiér Volodymyr Hojsman, ktorého sa už dlhší čas pokúšali odvolať poslanci i celé politické subjekty. Nepodarilo sa to však nikomu. Iba Zelenskyj ho akosi veľmi rýchlo „presvedčil“. Hrojsman abdikoval so slovami: „Predseda vlády odchádza po parlamentných voľbách, nie po prezidentských. Ale ja som to urobil teraz...“.

 

ZAUJÍMAVÝ ŽIVOTOPIS

O tomto rodákovi z Krivého Rohu sa veľa nevedelo. Až na jeho umelecké, konkrétne herecké aktivity. Ako sa nám však podarilo zistiť, jeho doterajší život je pomerne pestrý a nemožno ho opísať niekoľkými riadkami.  Rodnou rečou V. Zelenského je ruština a teda patrí medzi tzv. ruskojazyčnú časť obyvateľov Ukrajiny.  Tvoria ju však v mnohých prípadoch oddaní vlastenci, ktorí v roku 1991 v referende o tom, či má byť vyhlásená samostatná, nezávislá a zvrchovaná Ukrajina bez dlhého uvažovania volili „ÁNO“. Už v roku 2017 sa začal intenzívne učiť ukrajinský jazyk a učí ho po určitej pauze aj teraz. Nič iné mu nezostáva. Podľa Ústavy Ukrajiny hlava štátu musí ovládať oficiálny jazyk krajiny. Podobné problémy mali svojho času aj Leonid Kučma a Viktor Janukovyč, ktorí tiež absolvovali intenzívne kurzy ukrajinčiny – a to ešte pred nástupom do funkcie. Zelenskij pri svojej inaugurácii síce začal svoje oficiálne vystúpenie v ukrajinskom jazyku, ale po chvíli – keď  nedokázal nájsť správny výraz v ukrajinčine prešiel bez ostychu na ruštinu. Dnes už však nemožno tvrdiť, že neovláda štátny jazyk...

Časť detstva, konkrétne štyri roky prežil s rodičmi v Mongolsku. Matka – inžinierka, otec – vedec, doktor technických vied pomáhali v meste Ernedet  budovať  závod na úpravu vyťaženej železnej rudy. Po návrate domov hlava rodiny pôsobí na akademickej pôde, v súčasnosti ako vedúci katedry informatiky a informačných technológií Krivorožského ekonomického inštitútu. Zelenskij mladší ako 16-ročný vyhral grant na bezplatné štúdium v Izraeli, ale otec ho naň jednoducho nepustil. Doma potom absolvoval právnické vzdelanie, ale v tomto odbore nikdy nepracoval.

 

UMELECKÁ KARIÉRA

V máji 2017 iba 6% Ukrajincov priznalo, že jeho meno im nič nehovorí. Znamená to, že v krajine bol dostatočne známy a zároveň aj obľúbený. Jeho umelecká dráha začala síce ešte v školskom  dramatickom krúžku, ale úspešne pokračovala najmä cez obľúbenú televíznu súťaž študentov ešte z čias Sovietskeho zväzu pod názvom KVN  /klub veselých a vynachádzavých/. V roku 1997  založil súťažný tím 95-ty kvartál /v ruštine „obytná štvrť“/, ktorému zostal verný napriek rôznym výhodným finančným ponukám. Aj tak začalo jeho úspešné tvorivé a producentské obdobie, v neposlednom rade vďaka vlastnej televíznej šou Večerný kvartál, ktorá sa zrodila v roku 2005. Stal sa aj hercom a producentom nielen v tomto najobľúbenejšom televíznom humornom programe na Ukrajine, ale aj v nakrútených vyše desiatich umeleckých filmoch. Nečudo, že v roku 2017 ho časopis Novoje vremja zaradil na 36. miesto v poradí najvplyvnejších ukrajinských osobností, dokonca pred ministra obrany a riaditeľa Služby bezpečnosti Ukrajiny /SBU/. Podľa svojho daňového priznania v roku 2017 zarobil v prepočte 160 000 eur a jeho manželka cca 28 000eur. V bankách i doma má rodina 727 500 amerických dolárov, vyše 50 000 eur a 1,4 mil. hrivien /asi 47 000 eur/. Aj ich vozový park je celkom slušný, on doteraz jazdil na Land Rovere, rok výroby 2016, manželka na mercedese z roku 2014. Rodina vlastní dom a väčší pozemok na periférii Kyjeva, tri byty priamo v hlavnom meste a rovnaký počet parkovacích miest.

 

ČO VLASTNE CHCE ?

Predovšetkým prepustenie ukrajinských vojnových zajatcov ako aj tých, ktorých Rusi zajali po incidente v Azovskom mori. Ukrajinu by rád videl v NATO, ale len v prípade úspešného referenda, v ktorom by občania podporili túto iniciatívu politikov. Okrem toho sám v rámci svojich kompetencií vyvinie maximálnu iniciatívu na vyvolanie rokovaní všetkých zainteresovaných strán na riešenie situácie na Donbase a Kryme.

 

RUSI MU VEĽMI NEVERIA

Zelenskyj nepochádza zo západnej Ukrajiny, nikto ho nemôže považovať za ultranacionalistu, alebo dokonca za pohrobka Benderu. Jednoducho je to Ukrajinec, ktorý vyrástol v ruskojazyčnom prostredí a zrejme v Dnepri pretečie ešte veľa vody, než bude dobre ovládať štátny jazyk. Napriek tomu všetkému mu Moskva veľmi /zatiaľ/ nedôveruje a jej reakcie na zvolenie Zelenského za prezidenta Ukrajiny sú pomerne chladné a rezervované. Kremeľ mu doteraz oficiálne nezablahoželal k zvoleniu, iba konštatoval, že „uvidíme, čo bude robiť...“.

O to väčšie nádeje do Zelenského vkladajú jednoduchí občania. Chcú od neho zrušenie imunity u poslancov, sudcov i samotného prezidenta, urýchliť vyšetrovanie najväčších korupčných škandálov v krajine, začať oficiálne rozhovory s Ruskom, znížiť platy štátnym úradníkom, začať rozhovory s EÚ a USA o budúcnosti Donbasu a Krymu... I keď v Ukrajine je parlamento-prezidentská moc, možnosti prezidenta voči Verchovnej rade sú tiež len obmedzené. Na to v nijakom prípade nemožno zabúdať... 

/Cesta na Ukrajinu uskutočnená pri finančnej pomoci Literárneho fondu/