Nezamestnaní sa nechcú sťahovať – Stanislav Kubánek

Je čas adventu a tak môj dnešný príhovor by sa vôbec nemal týkať politiky, problémom s utečencami, predvolebným aktivitám, nezamestnanosti, ale klasickým predvianočným a vianočným záležitostiam. Žiaľ, nemôžem obísť všetko to, čo nás v súčasnosti trápi.

 

Začnem teda nami, politikmi. Vzťah k nám sa zo strany občanov dokáže zmeniť niekedy zo dňa na deň. Predovšetkým  záleží od samotného politika ako sa správa, aký vzťah si vytvorí k svojim potenciálnym voličom, či odporcom. O predchádzajúcich slovách ma presvedčila jedna novinová strana jedného z našich denníkov z júna 2013. Náhodou som ju našiel pri pravidelnom triedení a upratovaní svojich písomností. Išlo o prieskum verejnej mienky k našej pravici. Odvtedy prešlo 2,5 roka a respondenti sa netajili názormi, že pravica je slabá a rozhádaná, že nemá svojho lídra. Predsa však prekvapuje, že vtedy sa ešte zdalo, že tým pravicovým vodcom môže byť Daniel Lipšic. Vtedy by bol dostal 13,2% hlasov voličov a jeho hviezda v priebehu roka stúpla až o 4.2 percenta.  Až za nim nasledoval  Béla Bugár s 10,2%, Igor Matovič s 8,6%, Pavol Frešo s 8,2% /medziročný pokles o 2,7%/ a Lucia Žitňanská /vtedy ešte SDKÚ-DS/ so 6,6%, ale medziročným prepadom až o 10,2%. Vieme dobre, aká je situácia dnes. D. Lipšicovi dnes dôverujú najviac dve percentá občanov a preto sa sám so svojou Novou ani nepokúša ísť do volieb. Dobre vie, že by v nich prehral na celej čiare. Preto sa dnes skrýva za chrbát I. Matoviča, ale aj toho čakajú prebdené noci. Niektoré najnovšie prieskumy verejnej mienky jemu a jeho „obyčajným ľuďom“ dávajú od štyroch do šiestich percent. Pavlovi Frešovi, pokiaľ sa nestane zázrak, nezostáva nič iné, len sa pripravovať na rozlúčku s pôsobením v parlamente. Nuž, L. Žitňanská pohotovo zareagovala a z SDKÚ-DS rýchlo utiekla pod ochranné krídla B. Bugára...

 

Nepísal som predchádzajúce riadky preto, aby som riešil situáciu v slovenskej politickej pravici. Chcel som nimi len zdôrazniť, že názor voličov je veľmi citlivá záležitosť a stačí ho raz oklamať, tak veľmi rýchlo zavrhne aj tých, ktorých predtým považoval dokonca za spasiteľov národa. Aj tu stačí spomenúť L. Žitňanskú, ktorej by voliči v roku 2012 dali dokonca vyše 14% preferenčných hlasov a dominovala poradiu obľúbenosti pravicových politikov. Píšem to najmä preto, lebo keď v prieskume niektorej z agentúr sa SMER-SD ocitne síce stále na čele, ale s „iba“ 36 percentami, niektoré médiá už píšu o rozkole v strane, o jej nadchádzajúcom páde, o rýchlej  potrebe nájsť si politického partnera, pretože sám už nič nezmôže. My však žiadne vzlety a pády neprežívame, naše preferencie sú roky stále v rozpätí 36-43% a pritom vieme, že za nami stoja výsledky práce v prospech celej spoločnosti.

 

Nezamestnanosť patrí medzi tie naše záležitosti, ktoré sa snažíme s vynaložením veľkých síl i nemalých prostriedkov sústavne riešiť. Dlhodobá práca už prináša výsledky, i keď takéto problémy majú aj rozvinutejšie západoeurópske krajiny. Veď u nás sa medziročný pokles nezamestnanosti znížil o celé dve percentá a je tak druhý najvýraznejší v celej EÚ. Lepšie bolo na tom iba Španielsko, ale tam pred rokom nezamestnanosť predstavovala až 23,9%, kým u nás bola vtedy 12,7 percentná.

 

Zároveň ma však mrzí, že nezamestnaní sa nechcú sťahovať za prácou, i keď im štát aj firmy vytvárajú k tomu výhodné podmienky. Tak štát na presťahovanie za prácou do iného regiónu poskytuje už vyše 1 300 eur. Vlani takúto možnosť  zamestnať sa využilo 75 ľudí, v tomto roku len 49!  Oficiálne prieskumy potvrdzujú, že dvaja z troch nezamestnaných sa sťahovať za prácou nechcú a radšej zostanú doma na sociálnych dávkach. Viem dobre, že mnohí sa z rôznych príčin skutočne nemôžu sťahovať, ale oveľa viac je takých, ktorí dobre vedia, že doma nejako prežijú aj bez zamestnania. Veď dostanú sociálne dávky, niekde pracujú na dohodu a ešte si prizarobia na rôznych fuškách, predovšetkým v stavebníctve, samozrejme bez platenia daní. Nečudo, že si dokonca myslia, že cestovaním za prácou by si iba pohoršili.

 

Od 1. januára 2016 sa súčasný príspevok  na sťahovanie nahradí novým príspevkom na nájom. Získa ho občan, ktorý si nájde prácu aspoň 70 km vzdialenú od svojho bydliska, pritom bude bývať v podnájme alebo ubytovni. Pol roka mu štát bude preplácať 80% nákladov na bývanie, najviac však 250 eur mesačne. Znamená to, že ľudia sa nemusia sťahovať nastálo, stačí im prechodné ubytovanie a aj v tomto prípade má nárok na nový príspevok na nájom.

 

Otázka utečencov stále zostáva na programe dňa. Aj u nás poslancov NR SR. Sledujeme dianie v celej Európe, snažíme sa prijímať opatrenia, prospešné i utečencom, ale predovšetkým našim občanom.

 

V zahraničí sa objavili informácie, že v Európe je momentálne už 4 000 dobre vycvičených džihádistov. Títo dobre vycvičení bojovníci sa k nám dostali s utečencami cez Turecko a Balkán. Možno sa niekomu táto informácia môže zdať dobrá tak akurát pre bulvár, ale s plnou vážnosťou ju prijal aj bývalý náčelník Generálneho štábu Českej armády gen. Jiří Šedivý. Takže, opatrnosť nadovšetko. Experti predpokladajú, že tento počet nie je konečný. Bojovníci z tzv. Islamského štátu prichádzajú na náš kontinent s každou vlnou utečencov...

 

Slovenská republika už podala na Európsky súdny dvor oficiálnu sťažnosť na prideľovanie povinných kvót  na prijímanie ľudí, utekajúcich z Afriky a Prednej Ázie. Vláda tak urobila to, čo sľúbila a čo bolo jej povinnosťou. Na veľké prekvapenie vláda Českej republiky tak neurobila, i keď s nanútenými kvótami nesúhlasí rovnako ako my. Túto skutočnosť tvrdo kritizoval aj český prezident Miloš Zeman. Podľa neho ide iba o alibizmus českého kabinetu a jeho snahu vždy dosiahnuť kompromis. Nie vždy sa to však dá a naša vláda urobila to, čo mala. V záujme nás všetkých...

Stanislav KUBÁNEK

Poslanec NR SR /SMER-SD/