Nezávidím Robertovi Ficovi – Vladimír Dobrovič

Naše na oko nezávislé médiá, vrátane verejnoprávnych, bezočivo chrlia aj neoverené zavádzajúce informácie o nositeľoch krízy a vojenského napätia na Ukrajine. Pripomína to dobre pripravené ohlupovanie občanov v rámci špeciálnej propagandy (povedané vojenskou terminológiou, ktorá najmä v prípade vojny pomenúva propagandistickú činnosť na nepriateľskom území). Nezakryte, mnohokrát až veľmi naivne s neznalosťou veci, naše médiá usilujú o vytváranie verejnej mienky proti Rusom, ktorí nám v našej histórii nikdy neublížili, ale naopak, oslobodili nás spod jarma nemeckého fašizmu, aj za aktívnej účasti Ukrajincov bojujúcich v Červenej armáde. Niektorí zachádzajú až tak ďaleko, že vložia do úst slovenského premiéra aj niečo, čo nepovedal. Ako príklad citujem informáciu z TASR:  Titulok: „R. FICO: Ruská agresia na Ukrajine je nebezpečná pre celý svet.“ Pre autentickosť uvádzam aj nadväzujúci text, ktorý je už možno pravdivý:Okrem toho premiér Robert Fico počas návštevy Kyjeva povedal, že základom riešenia konfliktu je minuloročná Minská dohoda, ktorú by Moskva mala dodržiavať.“ Takzvané nezávislé médiá prinášajú v duchu proti ruskej kampane množstvo klamstiev. Veď informácie typu, že NATO vzniklo ako reakcia na vznik Varšavskej zmluvy, snáď musia vyvolať úsmev aj na tvári toho najzarytejšieho propagátora Severoatlantickej aliancie. Pre tých, čo majú slabšiu pamäť pripomínam, že NATO vzniklo v roku 1949 a Varšavská zmluva v roku 1955. Tak, kto reagoval na koho?

  

Bojíme sa povedať pravdu, ktorou sa tak obháňali protagonisti novembra. Teda povedzme si pravdu aj dnes po vyše 25 rokov od novembrového prevratu. Nie Rusko bojuje s Ukrajinou, ale občania ruskej národnosti žijúci na východe tohto nášho suseda bránia svoje územie pred ukrajinskou armádou.

V tejto súvislosti sa nedá nepripomenúť, že v rámci nezávislých slovenských médií (česť výnimke - dvojtýždenníku SZPB Bojovník) nie je ani len zmienka o tom, že príklad českého plukovníka v zálohe, ktorý vrátil všetky svoje vyznamenania získané v armádnych službách, pretože sa nestotožňuje (veľmi slušne povedané) s agresívnym poslaním NATO, nasledoval aj vojak Ozbrojených síl SR.      

Nezaškodí však, keď si opätovne aj s ohľadom na nové informácie, pripomenieme neseriózny prístup „našich“ médií pri prezentácie sociálnych balíčkov prijatých v rámci sociálneho programu súčasnej ľavicovej vlády na Slovensku. Snáď väčšina obyvateľov Slovenska (žiaľ, väčšine chýbajú  sociálne istoty zo zaznávaného minulého režimu) sa teší z týchto sociálnych balíčkov, ktorými konečne začala vláda Roberta Fica plniť aj sociálny program. Namiesto mediálnej podpory tohto programu zverejňovaním pozitívnych ohlasov tých, ktorým tieto balíčky pomáhajú prežiť ťažké sociálno-ekonomické podmienky nastolené novembrovým prevratom, médiá (vrátane verejnoprávnych) tieto pozitívne kroky vlády minimálne ignorujú. Mediálny priestor však dostávajú najmä kritické názory politikov opozičných pravicových strán a hnutí, ktorí nedokážu, ale ani nechcú, priznať, že ich politika nepriniesla osoh tomuto národu. Naopak vytvorila podmienky na čoraz väčšie rozdiely (najmä ekonomické) medzi ľuďmi. Vyrastá nám skupina až neuveriteľne bohatých ľudí, žiaľ na strane druhej vzhľadom i na dlhodobú vysokú nezamestnanosť väčšina Slovákov nemá vytvorené ani len pracovné podmienky na dôstojný život. Už aj tí najzarytejší nepriatelia práva na prácu a možno aj umelého vytvárania pracovných pozícií pre všetkých občanov v období socializmu musia priznať, že nezamestnanosť, ako jeden z trvalých javov dnešnej spoločnosti, kde vládne kapitál, nezvyšuje produktivitu práce, ale prináša sociálne neistoty pre väčšinu obyvateľov našej planéty. Je pritom dôležitým nástrojom, ktorý umožňuje prisvojovanie výsledkov práce väčšiny čoraz užšej skupine vlastníkov národných a nadnárodných spoločností. 

 

Hrozným konštatovaním je, že v predvečer každoročného stretnutia svetovej politickej a ekonomickej elity v švajčiarskom Davose bolo oficiálne potvrdené a konštatované, že jedno percento najbohatších ľudí vlastní taký istý objem svetového majetku ako zvyšných deväťdesiat percent. Vzápätí nasledovala ďalšia mediálna správa, že osemdesiat najbohatších rodín vlastní taký istý objem majetku ako polovica celej populácie našej planéty. Prevedené do predstaviteľných čísel - ak je dnes na planéte približne 7,5 miliardy ľudí, jedno percento z nich je asi 75 miliónov. Týchto 75 miliónov má teda majetok ako ostatných 7miliárd 425 miliónov ľudí. Predstava, že osemdesiat rodín vlastní majetok ako 3,75 miliardy ľudí, sa už určite vymyká ľudskej predstave o spravodlivosti. Podľa mimovládnej organizácie bojujúcej proti chudobe vo svete Oxfam bude v roku 2016 mať jedno percento najbohatších ľudí sveta väčší majetok ako zvyšných 99 percent. Tvrdí to vo svojej štúdii, ktorú zverejnila dva dni pred začiatkom Svetového ekonomického fóra v Davose. 

 

Toto absolútne pokrivené čerpanie benefitov z ekonomickej činnosti vedie k obrovským napätiam, narúša základnú súdržnosť spoločnosti a môže, a ak sa neurobia zásadné opatrenia, aj bude viesť nielen k politickým krízam, ale aj k revolúciám i ozbrojeným konfliktom. Žiaľ, tieto informácie v našich médiách síce odzneli, ale priestor na odhaľovanie príčin tohto, veľmi mierne povedané, nespravodlivého stavu už nenašli. Veď prečo by novodobí zbohatlíci priznali pravdu o skutočnej podstate globalizácie súčasného svetového kapitalizmu, ktorý vo svojej podstate vytvára podmienky, a teraz to pomenujem otvorene, na ožobračovanie väčšiny obyvateľov úzkou  skupinou „vyvolených“.